Prísľuby jednotného digitálneho trhu vs. ich realizácia

Od ohlásenia snahy vytvoriť jednotný digitálny trh uplynulo 15 mesiacov. Zverejňovanie navrhovanej legislatívy sa na jeseň dostalo do svojej poslednej fázy.

Deuxième priorité: Marché unique numérique
(zdroj: Európska komisia)

Výmena tovaru a služieb by sa v digitálnom svete mala riadiť rovnakými pravidlami, aké platia pre obchod kdekoľvek inde. Zjednotenie digitálneho trhu v Európe má byť výhodné pre občanov a podniky, ale aj pre hospodárstvo ako také. Služby zdieľanej ekonomiky majú šancu ovplyvňovať fungovanie spoločnosti.

Viac výrobkov zakúpených cez internet, viac predplatených online služieb, viac streamovaných filmov a seriálov, to všetko je príležitosťou na zvýšenie ekonomického potenciálu starého kontinentu. Tieto služby by malo v budúcnosti využívať omnoho viac Európanov a omnoho viac Európanov by ich malo aj poskytovať.

Budovanie jednotného digitálneho trhu je však zložitejšie, ako sa zdá. Okrem celkom zjavnej potreby vylepšovať digitálnu infraštruktúru znamená tiež odstrániť bariéry elektronického obchodu, reformu autorského práva, nové telekomunikačné pravidlá, ale aj lacnejšie doručovanie balíkov.

Frontálnu ofenzívu smerom k vytvoreniu jednotného digitálneho trhu ohlásila Komisia v máji 2015 zverejnením svojich 16 iniciatív. Jednorazová, rozhodná akcia mala zmobilizovať sily v samotnej Komisii a urýchliť predkladanie novej legislatívy.

Jednotný digitálny trh dostal na starosť estónsky podpredseda EK Andrus Ansip a veterán Komisie Günther Oettinger, ktorý predtým zodpovedal za energetiku.

Jednotný digitálny trh, DSM

Andrus Ansip, Gunther Oettinger, (zdroj: Európska komisia)

Vytvorením spoločného digitálneho trhu môže európska ekonomika získať až 415 miliárd eur ročne. Naopak investície na to potrebné s istotou presiahnu 50 miliárd.

Niekde sa mierne mešká, ale napriek tomu Európska komisia plánuje zverejnenie všetkých legislatívnych návrhov ešte v tomto roku. Znamená to, že sa jednotný digitálny trh dostal aj do programu predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ. Ten okrem iného hovorí o voľnom pohybe dát ako o piatej slobode v rámci vnútorného trhu EÚ.

Komplexnosť zámeru vytvoriť jednotný digitálny trh odhalí až bližší pohľad na jednotlivé iniciatívy. Len telekomunikačné pravidlá v sebe zahŕňali päť smerníc a dve nariadenia. Nové pravidlá pre copyright sa mohli dotknúť až desiatich smerníc.

Na tému jednotného digitálneho trhu už prebehlo 18 verejných konzultácií. 19. v poradí prebieha práve teraz a týka sa bezpečnosti aplikácií.

Septembrový šprint

14. septembra prednášal v Európskom parlamente svoj prejav o stave únie predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Avizoval niekoľko celkom známych faktov a zopár prekvapivých, medzi ktorými najviac zaujali investície do verejnej Wi-Fi siete.

Ihneď po Junckerovom exposé Komisia vydala dlho očakávané návrhy. V prípade copyrightu sa objavili dve smernice, dve nariadenia a jedno oznámenie. V telekomunikačnej oblasti sa štvorica starších smerníc zmenila na Kódex európskej elektronickej komunikácie. Pribudli tiež dve nové smernice, oznámenie o zámere vytvoriť „gigabitovú spoločnosť“ a akčný plán Sieť 5G pre Európu.

Brusel chce do roku 2020 investovať 120 miliónov eur do verejných prístupových bodov pre Wi-Fi pripojenie. Odborníkom sa to ale zdá málo. Za súčasných podmienok by to pomohlo 6-8 tisíc miestnym spoločenstvám. Európska exekutíva trvá na tom, že investovaná suma sa môže meniť.

Cieľom vytvorenia gigabitovej spoločnosti je posunúť predchádzajúce ciele v oblasti pripojenia na novú úroveň. Špeciálny prístup sa opäť týka verejných priestorov, kde by sa prístup k najrýchlejšiemu garantovanému pripojeniu mal týkať žiakov a študentov, 70 miliónov zamestnancov verejných inštitúcií ale aj 2,5 milióna pacientov.

Európska komisia, prejav o stave únie,

Jean-Claude Juncker počas prejavu v EP, (zdroj: Európska komisia)

Čo jednotnému digitálnemu trhu predchádzalo?

Predpokladom pre súčasné budovanie jednotného digitálneho trhu je stratégia rastu Európa 2020. V rámci iniciatívy „Digitálny program pre Európu“ sa tu objavuje cieľ do roku 2020 zabezpečiť širokopásmové pripojenie s rýchlosťou 30 Mbps pre všetky domácnosti. V rovnakom čase by ale aspoň polovica z nich mala mať pripojenie s rýchlosťou vyššou ako 100 Mbps.

Dnes, vyše 6 rokov od zverejnenia zámeru, je na dobudovanie požadovaného broadbandu potreba asi 155 miliónov eur. 97 % európskych domácností ale plán spĺňa.

Dôvody na určenie si politických cieľov sa dlhodobo nemenia. V centre pozornosti je vždy snaha o zvyšovanie konkurencieschopnosti kontinentu. V tomto prípade sa zatiaľ obmedzila na budovanie potrebnej infraštruktúry a dopĺňanie digitálnej gramotnosti občanov.

Niektoré procesy vedúce k spoločnému trhu v digitálnej oblasti už dávno prebiehali, iné stratégia načrtla. Hovorí sa v nej napríklad o vytvorení účinnej politiky rádiového frekvenčného spektra, čo bola prominentná téma nedávneho holandského predsedníctva Rady EÚ. V stratégii sa dokonca hovorí o jednotnom digitálnom trhu, ale je krkolomne pomenovaný na niekoľko riadkov.

V júli 2014 sa k tomuto cieľu prihlásila nastupujúca Junckerova komisia. Vo svojich politických usmerneniach hovorí predseda o potrebe nájsť odvahu na odstránenie vnútroštátnych prekážok v telekomunikáciách, ochrane autorských práv a údajov, správy šírenia rádiových vĺn a uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže.

Jednotný digitálny trh cieli na 315 miliónov Európanov, ktorí internet využívajú každý deň.

Tri oblasti záujmu

Digitálny trh v Európe naďalej ovládajú americké spoločnosti. Aj podľa najnovších štatistík až 54 % trhu tvoria online služby spoločností z USA. Zvyšok tvoria služby pochádzajúce z jednotlivých členských krajín a iba 4 % podnikov pôsobia skutočne nadnárodne a cezhranične.

„Európska úroveň je tým „správnym rámcom“ riešenie otázok súvisiacich s prechodom na digitálne hospodárstvo, tvrdia predstavitelia EÚ.

Európska komisia všetko, čo plánuje v nasledujúcich mesiacoch dosiahnuť, rozdelila do troch oblastí. Prvý tematický okruh sa tak venuje obchodným prekážkam, ktorých odstraňovanie by nemalo znamenať výraznejšie investície do infraštruktúry. Audiovizuálne, telekomunikačné pravidlá a kybernetická bezpečnosť napĺňajú obsahom druhý tematický okruh. Tretí okruh tém tvoria potrebné digitálne zručnosti a voľný pohyb údajov.

Andrus Ansip to zjednodušene opísal ako odstraňovanie bariér, vytváranie infraštruktúry a budovanie digitálnej spoločnosti.

Lepší prístup k online produktom a službám

Nakupovaním na internete by občania EÚ každoročne dokázali ušetriť 11,7 miliardy eur. Napriek tomu túto možnosť doma využíva iba 44 % z nich. Zo zahraničia si tovar alebo služby trúfne objednať len 15 % ľudí.

Takto nízke čísla majú, samozrejme, viacero príčin. Okrem najzákladnejších predpokladov, ako je dostupnosť internetu pre všetkých a potrebné zručnosti, je to aj odrazom problémov, ktorý rieši prvý okruh iniciatív v rámci DSM (Digital Single Market).

Na to aby mohli európske spoločnosti predávať svoje výrobky na internete do iných krajín, musia sa pripraviť na dodatočné náklady vo výške 9 tisíc eur za každú jednu z nich. Zákazníkov môžu naopak odrádzať vysoké ceny za doručovanie a komplikácie s vrátením tovaru.

V prípade geoblockingu napríklad Európska komisia vychádza z jednoduchej logiky, že menej zákazníkov znamená menšie príjmy pre spoločnosti. V rámci 16 iniciatív preto Komisia občanom sľúbila úspory a podnikateľom príležitosť rásť a kreatívnym sektorom väčšiu ochranu autorských práv a spravodlivejšie odmeňovanie.

Elektronický obchod a ochrana spotrebiteľov

V súčasnosti platná smernica o elektronickom obchode (tzv. e-Commerce Directive) pochádza z roku 2000, kedy boli nákupy na internete pre občanov relatívnou novinkou. Zakotvila, že ochranu zákazníkov a daňovú oblasť rieši oddelená legislatíva.

Spotrebiteľská lobby BEUC uviedla, že paralelne treba pracovať na dôvere zákazníkov, čo najširšej ponuke a ochranných mechanizmoch. Ako príklad uvádza, že pre nefunkčný vysávač z internetu musia platiť rovnaké pravidlá, ako pre videosúbor, ktorý si kúpite a nejde spustiť. Ochrana zákazníkov sa zdôrazňuje pri každom z návrhov.

Copyright

Autorské práva v Európskej únii dnes definuje presne 10 smerníc. Najstaršia z nich má vyše 20 rokov, najnovšia necelé tri. Pre efektívne fungovanie jednotného digitálneho trhu sa podstatná časť z nich reformovala súčasne.

Na začiatku septembra sa v Bruseli začali šíriť uniknuté časti budúceho právneho rámca. Pre mnohé zainteresované strany to bolo podnetom, aby vyjadrili svoju nespokojnosť. Tá čiastočne pretrvala aj samotnom zverejnení konečnej úpravy.

Európska komisia sa k reforme autorských práv dlhšie odhodlávala. Téma sa živo diskutovala napriek tomu, že nebolo dopredu známe, čo všetko pripravovaná reforma pokryje.

Na konci roku 2015 sa ako prvé objavilo nariadenie o cezhraničnej prenosnosti online služieb. Na ďalsie texty sa čakalo až do polovice septembra 2016. Naraz sa ich vydali päť (dve smernice, dve nariadenia a jedno oznámenie).

Vychádzajú napríklad vylepšené pravidlá autorského práva týkajúce sa vzdelávania, výskumu, kultúrneho dedičstva a začleňovania osôb so zdravotným postihnutím. Kontroveznejšími sú však dve ďalšie novinky; rozšírenie cezhraničného televízneho vysielania na internete a vraj spravodlivejšie odmeňovanie tvorcov a tlače.

V prvom prípade by sa práva na prenosy mali uvoľniť do celej Európy. Európania by sa viac nemali stretávať s hláškou, že vysielanie nie je dostupné v zahraničí. Otázne je, ako sa k tomuto návrhu postavia vysielacie spoločnosti, ktoré licencie predávali oddelene. Tie nateraz tvrdia, že nariadenie potenciálne ohrozí financovanie kvalitného obsahu. Ak by nemalo, služby by museli zdražieť.

Videoplatformy ako YouTube a Dailymotion by po novom mali zintenzívniť boj proti nelegálne zdieľanému obsahu, čo v praxi znamená zavedenie automatickej detekcie. Najzásadnejším problémom reformy je z hľadiska internetových spoločností tzv. zdaňovanie linkov (link tax). Tento prístup, kedy tvorcovia textov majú za „spravodlivú odmenu“ financie od vyhľadávačov, sa v skutočnosti neosvedčil. Vyhľadávače môžu jednoducho prestať odkazovať na články a utrpia tým opäť iba tvorcovia obsahu.

Telekomunikačné pravidlá

Poslednú úpravu zaznamenal celý telekomunikačný rámec v roku 2009. Ďalšie 2 roky potom trvalo, než sa zmeny dostali do právnych predpisov v jednotlivých členských štátoch. Prakticky okamžite ale začalo volanie po ďalšej revízii, ktorá by zmierňovala zaostávanie zákonov za každodennou realitou na trhu.

Vyvrcholením reformných snáh sa stal septembrový návrh smernice, ktorá štyri svoje predchodkyne mení na jeden kódex (COM(2016) 590 final) s vyše 250 stranami.

Základným motívom kódexu je stimulácia investícií do gigabitovej spoločnosti. Jej vytvorenie je naďalej v pôsobnosti operátov. Európska exekutíva im za to sľubuje zásahy iba proti nedostatkom, ktoré trh nedokáže vyriešiť.

Komisia chce zastabilizovať regulačné prostredie, stimulovať investície a zvýšiť konkurenciu v odvetví. Vo svojom návrhu vyjadrila jasnú podporu modernejším optickým sieťam. Na ich budovanie môžu prispievať štrukturálne fondy alebo posilnený Európsky fond pre strategické investície (EFSI).

Problematika OTT služieb dostala riešenie, ktoré bolo dopredu avizované. Tie služby, ktoré užívateľom umožnia dovolať sa na klasické telefónne číslo, alebo byť z tohto čísla zastihnuteľný, budú mať rovnaké pravidlá ako klasické volanie. WhatsApp, ktorý čísla nepoužíva, musí aspoň zabezpečiť bezpečnosť svojich serverov.

V marci tohto roku vydala Komisia sumár odpovedí z verejnej konzultácie, ktorá prebiehala od septembra do decembra 2015. Do nej sa najviac zapájali poskytovatelia internetu a podniky. Potvrdilo sa, že dobré pripojenie je jasným predpokladom pre vytváranie digitálne spoločnosti.

Roaming

Pod telekomunikačnými pravidlami sa skrýva tiež populárna téma postupného znižovania roamingových platieb. Pre mnohých je to symbol búrania hraníc v rámci EÚ. Vďaka konkurencii a rôznym nadnárodným zásahom klesli od roku 2007 ceny hovorov a SMS správ v zahraničí o 80 %.

Dátový roaming je lacnejší dokonca o 91 %. Objem prenesených dát ako následok toho za necelú dekádu vzrástol o 630 %. „Zbavenie sa roamingových poplatkov je jedným z najlepších úspechov Európskej únie za posledných pár rokov a základným kameňom pre budovanie jednotného digitálneho trhu,“ povedal na začiatku septembra podpredseda EK pre jednotný digitálny trh Andrus Ansip.

Už dnes vieme, že úplné zrušenie roamingových platieb príde 15. júna 2017. Stojí za tým desať rokov úsilia kompetentných orgánov a spoločenský tlak. Roaming sa už v roku 2013 stal súčasťou legislatívneho balíku „prepojený kontinent“. Posledným hlasovaním na ceste k odstráneniu poplatkov bolo rozhodovanie Európskeho parlamentu v októbri 2015. Ani posledných pár mesiacov nebude úplne bez pravidiel.

Prechodné obdobie mal pokryť návrh zo začiatku septembra, podľa ktorého by bolo neplatenie roamingových poplatkov obmedzené na 90 dní. Zákazníci by tak nemohli pristúpiť k výmene operátora za zahraničného a pritom z domova volať za podmienok platných v cudzine. Podľa médií to bol jasný ústupok operátorom a kritizovali ho.

Európska komisia svoj návrh stiahla a novú úpravu opätovne zverejnila 21. septembra. Akékoľvek časové a dátové obmedzenia pre zahraničie končia. Zavádza sa však nový mechanizmus, ktorý má odstrániť prípadné zneužívanie pravidiel zo strany zákazníkov.

Tentoraz to budú mobilní operátori, kto bude môcť zneužívanie postihnúť. Nežiaduce prípady sú dva. Jedným z nich je malé využitie mobilných služieb v domovskom štáte v kontraste s využívaní v rámci roamingu. Druhým prípadom sú SIM karty, ktoré sa takmer výhradne používajú pri roamingu.

Posledné slovo bude mať opäť združenie regulačných orgánov BEREC. Finálny návrh predstavia do 15. decembra.

MWC Barcelona, broadband

Svetový kongres mobilných technológií, (zdroj: Európska komisia)

Harmonizácia frekvenčného spektra

Zosúladenie frekvenčného spektra, na ktorom sa dvasaťosmička zhodla s vyhliadkou budúcej generácie mobilných sietí, so sebou nesie aj potrebu nanovo udeľovať frekvencie mobilným operátorom.

Spoločná politika prideľovania frekvencií narážala na odpor členských štátov. Vďaka aukciám frekvencií dokázali získať nemalé prostriedky do štátneho rozpočtu, čoho sa nechceli vzdávať. Harmonizácia spektra preto nedostala medzi legislatívne návrhy prechádzajúcej eurokomisárky pre digitálnu agendu Neelie Kroesovej.

Dôležitým krokom ku konečnému zbližovaniu bola správa skupiny na vysokej úrovni z roku 2014. Kolektív, ktorý viedol bývalý komisár pre obchod a generálny tajomník Svetovej obchodnej organizácie Pascal Lamy, navrhol využitie pásma 470-790 MHz na nasledujúce dekády. Vrchná časť spomínanej škály (694-790 MHz) má podľa správy pripadnúť pre širokopásmový internet.

V septembri 2015 Komisia pripravila detailné posúdenie vplyvov. Nasledujúci vývoj bol relatívne rýchly. Vo februári sa objavil návrh rozhodnutia. V máji, tesne pred tým, ako návrhu hlasovali ministri, pripravovanú legislatívu podporilo združenie európskych telekomunikačných operátorov ETNO. Rada EÚ následne takmer jednohlasne prijala svoje všeobecné smerovanie. Jedinou zmenou v návrhu bolo to, že členské krajiny môžu z „riadne odôvodnených príčin“ uvoľnenie pásma 700 MHz o 2 roky odsunúť.

S uvoľňovaním frekvenčného spektra súvisí tiež posilňovanie právomocí celoeurópskeho regulátora pre oblasť telekomunikácií BEREC. Zámerom je zaistiť konzistentné presadzovanie spoločných pravidiel, čo však národní regulátori môžu vnímať ako stratu kompetencií.

5G siete

Harmonizácia frekvenčného spektra ako predpoklad pre 5G siete a siete 5. generácie ako predpoklad konkurencieschopnosti kontinentu. Európska únia nechce zopakovať svoju nejednotnosť a pomalosť. Pre porovnanie, v Spojených štátoch využíva 4G/LTE siete 75 % občanov, v EÚ je to 28 % populácie.

Únia si preto za vzor zobrala druhú generáciu mobilných sietí, kedy starý kontinent vládol oblasti telekomunikácií. Od roku 2007 financuje výskum bezdrôtových technológií s vidinou sietí, do ktorých sa exponenciálne zapojí čoraz viac zariadení. 19 pitlotných výskumných projektov stálo dovedna 128 miliónov eur.

V roku 2013 EÚ pripojila iniciatívu na vytvorenie verejno-súkromných partnerstiev, ktoré majú do príprav 5G sietí do roku 2020 naliať 700 miliónov eur z verejných zdrojov a ďalších 3,5 miliardy eur zo súkromných peňazí. Európske financie pôjdu z programu na podporu vedy a výskumu Horizont 2020. Vo februári 2016 začínajú prípravy akčného plánu, ktorý napokon zverejnia po roku a pol.

Paralelne prebiehalo viacero verejných konzultácií. Nezanedbateľná je tiež diplomatická aktivita Európskej komisie. EÚ ide o vytvorenie tzv. globálneho konsenzu, čo má zabezpečiť, aby Európa nezaostala za ostanými kontinentmi. Napomôcť tomu majú dohody o spoločnom postupe s regionálnymi technologickými mocnosťami, akými sú Čína, Kórea a Japonsko.

Ani dnes, keď má európska dvadsaťosmička k dispozícii svoj akčný plán, neexistuje zhoda na technických štandardoch 5G. Poznáme však očakávania. Mnohé sektory, vrátane dopravy, zdravotníctva, energetiky, médií a zábavy, majú prejsť zásadnou zmenou biznis modelov. Na konci by malo byť dodatočných 225 miliárd eur pre tunajšie hospodárstvo.

Zavádzanie 5G sietí by malo začať najneskôr v roku 2020. Skúšobná prevádzka v mestách by mohla začať už v roku 2018.

Komisia, členské štáty a kľúčoví hráči priemyslu by sa podľa akčného plánu mohli dohodnúť aspoň na nezáväznom časovom harmonograme. Jednotlivé členské krajiny by tiež do roku 2017 mohli predstaviť svoje národné plány v oblasti širokopásmového internetu.

V júli 2016 vydala široká koalícia 17 generálnych riaditeľov z telekomunikačného sektoru (spoločnosti BT, Deutsche Telekom, Telefónica, Vodafone, Ericsson, Nokia  a iné) svoj 5G manifest. V ňom žiadajú, aby BEREC vydal menej reštriktívne pravidlá sieťovej neutrality a harmonizáciu predaja v pásmach 700 MHz, 3,4 – 3,8 GHz a 24 GHz a vyššie.

Navrhujú tiež vytvorenie fondu, z ktorého by čerpali inovatívne startupy. Tie vytvoria technológie a aplikácie, ktoré budú následne využívať ostatné odvetvia, akými sú doprava, energetika, zdravotníctvo a ďalšie.

Online platformy

Základnou otázkou v prípade online platforiem je požiadavka zavedených telekomunikačných operátorov, aby rovnaké služby internetových platforiem dostali rovnaké pravidlá ako bežné hovory.

Už dlhšie sa hovorilo o tom, ako internetové platformy Facebook či WhatsApp svojimi funkciami čiastočne nahrádzajú telefonovanie a SMS správy. Tieto technológie sú ale cenné z toho hľadiska, že ich vznik podnietil prirodzený vývoj na trhu. Správy z Komisie tak hovorili skôr o vyrovnaní hracieho poľa pre všetkých aktérov. Špecifickú vytrvalo odmietala.

Sieťová neutralita

Aktivisti po mnohé roky upozorňujú na nebezpečenstvá viacrýchlostného internetu. Po zverejnení nariadenia o prístupe k otvorenému internetu zavládla medzi zainteresovanými na oboch stranách názorového spektra mierna skepsa. Aktivistov za uchovanie sieťovej neutrality viac upokojilo až augustové zverejnenie usmernení od celoeurópskeho regulátora BEREC.

Kybernetická bezpečnosť

Početnosť internetových útokov neustále rastie a tento trend bude mať aj naďalej stúpajúcu tendenciu. Len v roku 2015 počet kybernetických útokov narástol o 38 %. Kybernetická bezpečnosť nedostala v rámci DSM samostatnú kapitolu, vo väčšine iniciatív však vystupuje ako dôležitá podtéma.

Čítajte viac: Kybernetická bezpečnosť na Slovensku a v Európe

laptop, internet, broadband

(zdroj: William Warby/Flickr)

Podpora rastu európskeho digitálneho hospodárstva

Do poslednej kategórie iniciatív v rámci jednotného digitálneho trhu patrí snaha o uľahčenie pohybu dát po Európe, rozvoj cloud computingu, práca na štandardoch a interoperabilite, rozvoj služieb eGovernmentu a rozvíjanie digitálnych zručností občanov.

Voľný pohyb údajov po únii má podnietiť využívanie cloudových služieb, ktorým EÚ poskytne dôveryhodný systém certifikácie. Národné a miestne úrady by mali zlepšiť poskytovanie svojich elektronických služieb a navzájom ich prepojiť. Občanov sa tak nebudú musieť opätovne pýtať na informácie, ktoré už majú k dispozícii inde. Len do konca roku 2017 toto znamená úsporu 5 miliárd eur.

V blízkej budúcnosti bude 90 % zamestnaní vyžadovať aspoň istú mieru IT zručností. Eurostat zároveň zistil, že 47 % Európanov nemá tieto zručnosti na dostatočnej úrovni.

Digitálne zručnosti

Dlhodobá stratégia Európskej únie v oblasti elektronických zručností vychádza z oznámenia Elektronické zručnosti pre 21.storočie, ktorú vydali ešte v roku 2007. Text zdôrazňuje potrebu riešiť schopnosti občanov ako prostriedok na zaistenie konkurencieschopnosti kontinentu. Zlepšiť sa má spolupráca verejného a súkromného sektoru a tiež zatraktívniť zamestnanie.

Európa rieši nedostatok vysokokvalifikovanej pracovnej sily prakticky neustále. Na túto tému existuje množstvo iniciatív, napriek tomu sa odhaduje, že EÚ bude do roku chýbať takmer 800 tisíc IT odborníkov. Snahy o zvyšovanie počítačovej gramotnosti ale necielia iba na nich, milióny obyvateľov nikdy nevstúpili na internet, čo dvadsaťosmičku znamená nevyužitý potenciál.

Komplexný program v oblasti zručností, ktorý vychádza aj zo stratégie jednotného digitálneho trhu predstavila Komisia 10. júna 2016. Jedným z desiatich navrhovaných opatrení je vytvoriť koalíciu členských štátov a zainteresovaných strán z oblasti vzdelávania, zamestnanosti a priemyslu.

REKLAMA

REKLAMA