Web 2.0: Nové príležitosti, nové riziká

Nové internetové technológie spravili z miliónov čitateľov webových stránok tvorcov ich obsahu. Súčasne umožnili poskytovať širokú paletu služieb elektronickým spôsobom. Takéto a iné trendy možno zhrnúť pod pojem "web 2.0" - internet novej generácie.

http
https://euractiv.sk

Politické pozadie

Počas 90-tych rokov, keď sa internet začínal masovo rozširovať a prístup k nemu získali milióny nových užívateľov, začalo sa na medzinárodnú počítačovú sieť nahliadať ako na alternatívne médium. I keď fungovalo v elektronickom prostredí, majitelia internetových domén pristupovali k ich správe v súlade s tradičnými mediálnymi konceptmi.

Podobne ako printové médiá či televízia, aj internet ponúkal návštevníkom spočiatku iba jednosmernú komunikáciu, od portálu k užívateľovi. V porovnaní s klasickými zdrojmi informácií bola spočiatku jeho prednosťou len prakticky neobmedzená kapacita.

Spomedzi obmedzenej ponuky interaktívnych služieb sa stali populárnym predovšetkým e-mail, teda elektronická pošta. Hoci funguje na inej platforme ako klasický web, umožnil jednoducho a lacno komunikovať komukoľvek už v prvých rokoch existencie medzinárodnej siete. Onedlho sa začali rozmáhať aj internetové diskusné fóra a tzv. „chat“ – spočiatku však len v obmedzenej forme.

Web 2.0 možno charakterizovať aj ako príchod novej generácie služieb, ktoré sú charakteristické viacsmerným komunikačným tokom – t.j. aj od užívateľa k webovej doméne, medzi doménami navzájom, medzi zariadeniami a pod. Interaktivita sa stala kľúčovým pojmom, vďaka ktorému sa postupne stráca hranica medzi profesionálnymi a laickými tvorcami webového obsahu.

Otázky

  • Blog a wiki

Spomedzi internetových aplikácií web 2.0 sú najznámejšie predovšetkým pojmy blog, sociálna sieť a wiki. Systémy zdieľania elektronických dát a softvér založený na otvorenom zdrojovom kóde vyrástli z podobného konceptu, no dokázali si získať viacero priaznivcov než web 2.0 ako taký, ktorý ešte stále čaká na svoj veľký „boom.“

Prostredníctvom wiki, blogu, či sociálneho sieťovania sa každý užívateľ stáva tvorcom obsahu. Môže jednoducho vytvárať svoj elektronický denník (viď linkdossier o blogoch), stretať nových ľudí podľa príbuznosti záujmov, resp. na základe iných charakteristík (Facebook, MySpace), zdieľať poznatky, videá, fotografie a budovať osobné väzby.

Wiki sa ako platforma preslávila najmä pre otvorenú on-line encyklopédiu Wikipedia, ktorá rozširuje svoj obsah vďaka príspevkom miliónov jej tvorcov. Pojem „wiki“ sa vo všeobecnosti používa na označenie stránok, ktoré umožňujú užívateľom podieľať sa na vytváraní ich obsahu.

  • Nové služby

Vďaka novým technológiám, orientovaným na užívateľa, sa internet stal platformou pre poskytovanie novej generácie služieb elektronickým spôsobom. On-line telefonáty podporované systémom Skype dnes už ponúka viacero rozličných telekomunikačných operátorov aj vo svojich sieťach prostredníctvom klasického mobilného telefónu. Elektronické dátové siete nie sú len priestorom pre šírenie televízneho vysielania, ale súčasne umožňujú organizovať videokonferencie prostredníctvom súkromných web kamier.

Trh s kontextovou (cielenou) on-line reklamou narastá. Umožňuje to rozmach sofistikovaných technológií monitorovania a zberu informácií o správaní sa užívateľov. Systematické usporiadanie a exportovanie obsahu (napríklad prostredníctvom RSS) sa stalo nevyhnutným prvkom každého internetového portálu, blogu, či média, ktoré chce uspieť.

Elektronické obchodovanie na druhej strane stále zaostáva, i keď sa postupne ako odvetvie rozrastá. Finančné služby sa postupne začínajú dotýkať každého, najmä prostredníctvom on-line spravovania bankového konta a možnosti elektronicky obchodovať na burze. Platformy ako eHealth, eGovernment a eLearning vnášajú internet do oblastí verejnej správy a umožňujú úradom skvalitňovať poskytovanie služieb.

  • Bezpečnosť a ochrana súkromia

Presun služieb z reálneho do virtuálneho sveta prináša mnoho výhod, ale predstavuje aj niekoľko zásadných rizík:

Zvyšujúca sa rýchlosť a množstvo prepravovaných dát prostredníctvom webu ponúka otázku, do akej miery sú dátové siete spoľahlivými. Internetová infraštruktúra potrebuje byť vnútorne rozširovaná, aby dokázala spoľahlivo pokryť rastúci dopyt po službách.

Najširšiu paletu otázok však vyvolávajú témy ako bezpečnosť a ochrana súkromia. Problematickým sa môžu stať predovšetkým nástroje internetového finančníctva, ktoré nachádzajú široké uplatnenie od nákupov tovarov až po bezhotovostné presuny peňažných prostriedkov. Problematicky sa správajú napríklad niektoré štátne inštitúcie, ktoré poukazujú platy na účty zamestnancov prostredníctvom sietí, ktoré nie sú dostatočne zabezpečené, resp. používajú veľmi jednoduché heslá.

Úspech sociálnych sietí je najočividnejším príkladom rozširovania osobných údajov naprieč celým virtuálnym svetom. Napríklad užívatelia služby Facebook zvyknú v sieti zdieľať informácie o svojom súkromnom živote s alarmujúcou ľahkovážnosťou, hoci sa správy o zneužití objavujú čoraz častejšie. Väčšina z užívateľov si však ani len neuvedomuje možné dôsledky svojho konania.

Osobné informácie zbierajú aj internetové prehliadače. Obsah súkromnej elektronickej pošty (e-mailov) sa skladuje na serveroch patriacich firmám, z ktorých viaceré automatizovane skenujú ich obsah pre účely kontextového priraďovania reklamného obsahu pri ich prezeraní. Hoci obsah súkromných správ nemonitorujú konkrétni zamestnanci, ale stroje, predsa len existuje riziko ich zneužitia.

Pozície

  • Web 2.0 a internet budúcnosti

Viviane Reding, komisárka pre informačnú spoločnosť a médiá, predstavila svoju stručnú definíciu web 2.0 v roku 2006 počas konferencie v Hong Kongu: „Žijeme v rušivej fáze informačnej spoločnosti. Niektorí to volajú web 2.0 alebo sociálne sieťovanie. Môžem vymenovať niekoľko jej súčastí: blogy, podcasty, wiki, sociálne siete, vyhľadávače, aukčné web stránky, hry, VoIP a peer-to-peer služby. Čo je nové pri takomto využívaní internetu, je, že využíva konektivitu na podporu sieťovania ľudí a vytváranie obsahu.“

Janez Potočnik, komisár zodpovedný za vedu a výskum, rovnako prikladá webu 2.0 veľký význam a hovorí: „Európa musí zaujať popredné postavenie v tejto kľúčovej technológii. Internet je aktívom, do ktorého by sme mali investovať. Ak bude Európa úspešná vo vytváraní budúcej podoby internetu, bude silnejšou aj vo vytváraní budúcej podoby sveta.“

Žiga Turk, slovinský minister zodpovedný za hospodársky rast, podčiarkuje prednosti druhej generácie internetu: „Dnešný internet je založený na oveľa širšej participácii. Najdôležitejšou vecou je, že umožňuje viacerým talentom podieľať sa na kreativite a inováciách.“

Podľa Tima O’Reillyho, internetového guru, ktorý po prvý raz definoval web 2.0, existuje niekoľko nevyhnutných prvkov sietí druhej generácie. Patria k nim napríklad on-line služby, softvér s otvoreným zdrojovým kódom, dosahovanie želaných vlastností systémov a sietí s ohľadom na narastajúce požiadavky a podobne. O’Reilly definoval internet novej generácie vo svojom článku „Čo je Web 2.0.“

Geert Lovink, holandský profesor a výskumník internetových trendov, tvrdí, že pre pochopenie web 2.0 a jeho potenciálu je potrebné skúmať kultúrnu zmenu: „Musíme prekonať tzv. e-syndróm, ktorý nás núti aplikovať na [výskum] internetu odlišnú disciplínu. Musíme sa posunúť od kultúry založenej na dedičstve ku kultúre ovplyvňovanej budúcnosťou.“

Diogo Basconcelos z IT spoločnosti Cisco, kladie dôraz na objavovanie sa blogu ako alternatívy k tradičným médiám a ako novej politickej sily. Ako príklad uvádza Južnú Kóreu: „Kórejská webstránka ‘ohmynews’ je dobrým príkladom, čo sa stane. Má 60 tis. občanov ako spravodajcov a len 60 profesionálnych novinárov. Kórejský premiér nemôže byť zvolený bez podpory tejto stránky.“

Pozerajúc na trendy budúcnosti, v ktorej bude snom telekomunikačného sektora mobilný internet a každý bude pripojený kdekoľvek [na svete], Jan Uddenfeldt, výkonný riaditeľ spoločnosti Ericsson, hovorí: „Ak sa pozrieme do budúcnosti, uvidíme ohromujúci rast internetu a rovnako uvidíme, že väčšina užívateľov bude mobilných v priebehu niekoľkých rokov.“

  • Výzvy a regulovanie

Franco Frattini, bývalý komisár zodpovedný za spravodlivosť a vnútorné záležitosti, sa počas svojho pôsobenia v úrade zameriaval najmä na zvyšovanie povedomia verejnosti o rizikách, ktoré plynú zo správy osobných údajov na internete: „Zákony a ochrane údajov sú koncipované tak, aby zabezpečili, že s osobnými informáciami sa nakladá s ohľadom, aký im prislúcha. Ale právna ochrana je užitočná iba ak ľudia vedia, že existuje, a [vedia] ako sa môžu domôcť svojich práv.“ V jednom zo svojich prejavov dodal: „Sme odhodlaní ubezpečiť sa, že právna sústava sa vhodne aplikuje a že každý, a zvlášť tí, ktorí pracujú s údajmi, sú si vedomí svojich práv a povinností.“

Viviane Reding, komisárka zodpovedná za oblasť informačnej spoločnosti a médií, podčiarkuje predovšetkým zdokonaľovanie bezpečnostných aspektov počítačových sietí. „Informačné a komunikačné technológie (IKT) sa stali nervovým systémom našej spoločnosti. Problémy v telekomunikačnom sektore poškodzujú ostatné sektory, napríklad [oblasť] dodávky energií a finančných služieb. Vzájomná závislosť presahuje národné hranice, preto potrebujeme byť silní a ochraňovať sa spoločne,“ povedala v prejave, ktorým oznámila iniciatívu EÚ pre rok 2009 na posilnenie spoločnej obrany proti kyberzločinu.

Andy Wyckoff, hlava Výboru OECD pre informatizáciu, počítače a komunikačnú politiku (ICCP), vidí problémy predovšetkým v nedostatkoch IT infraštruktúry: „Obrovskou technickou výzvou je inštalácia optických vláken do poslednej míle, zvlášť do vidieckych oblastí.“ Dodáva, že je nevyhnutné rozširovať dostupnosť konektivity prostredníctvom širokopásmového pripojenia (broadband). V súčasnosti má k takémuto internetu prístup v priemere iba 20% populácie.

Dag Johansen, riaditeľ vedeckej komunity Fast, spoločnosti vyvíjajúcej dátové vyhľadávače, ktorú nedávno prevzal IT gigant Microsoft, varuje: „Zanechávame veľa stôp. Súkromie je ďaleko viac znepokojujúce. Teraz sa oň užívatelia nestarajú. Ale jedného dňa sa budeme musieť zaujímať.“

„Väčšina ľudí si myslí, že čo sa v internete udeje, je oveľa viac súkromnejšie, než v skutočnosti je,“ hovorí jeden z predstaviteľov organizácie európskych spotrebiteľov BEUC.

„Požiadavky na transparentnosť zberu a spracovania osobných údajov existujú. Nejde o žiadne nové teritórium, len o rýchlejšiu technológiu,“ uvádza vo svojom stanovisku FEDMA, Federácia európskeho priameho a interaktívneho marketingu. Vzápätí dodáva, že „existuje vždy viac toho, čo možno učiniť pre to, aby spotrebitelia vedeli, kde hľadať informácie o svojich právach a ako možno nakladať s údajmi.“
 
Doterajšie a nasledujúce kroky

  • Do roku 1992: Internet sa rozvíjal ako akademická sieť.
  • 1992 – 2001: Internet sa rozšíril po celom svete, denne ho využívajú milióny ľudí. Prilákal veľký objem investícií a vyvolal takzvanú „mániu .com.“
  • 2001 – 2005: Bublina „mánie .com“ praskla a ukázalo sa, že očakávania rýchlej návratnosti zriaďovacích a prevádzkových nákladov internetových stránok, boli prehnané.
  • Október 2004: Tzv. "O’Reilly Conference" ako prvá verejná diskusia definovala pojem Web 2.0. Nesie meno podľa Tima O’Reillyho, ktorý je autorom definície.
  • 6.-7. október 2008: Francúzske predsedníctvo zorganizuje v Nice Konferenciu o budúcnosti internetu so zameraním na RFID (tzv. „internet vecí“).
  • 5.-7. november 2008: V americkom San Francisco (Kalifornia) sa uskutoční ďalší z web 2.0 summitov, ktorý nadviaže a zhodnotí vývoj O’Reilly Conference.
  • 3.-6. december 2008: Uskutoční sa ďalšie Fórum o riadení internetu (Internet Governance). Ide o najvýznamnejšiu udalosť v oblasti prijímania rozhodnutí o webe ako takom. Uskutoční sa v indickom Hyderabade.
  • 10.-12. december 2008: V Madride sa pod záštitou EÚ uskutoční Konferencia o budúcnosti internetu.

REKLAMA

REKLAMA