Smart cities: Budúcnosť miest v Európe

Ako sa mestá môžu stať inteligentnými? O čom všetkom je koncept smart city? Koľko inteligentných miest máme na Slovensku?

Míľniky

Mestá dnes 

V mestách dnes žijú viac než dve tretiny obyvateľov Únie. Spotrebujú pritom približne 80 % energie a vyprodukujú až 85 % európskeho hrubého domáceho produktu (HDP).

Mestá sú liahňami inovácií, nových technológií, ale aj zdrojom mnohých výziev, ktorým Únia v súčasnosti čelí – od znečistenia životného prostredia až po sociálne nerovnosti.

Sú to miesta, na ktorých sa najvýraznejšie prejavujú pretrvávajúce spoločenské, hospodárske, či environmentálne problémy, ale aj miesta, ktoré ponúkajú stále nové a efektívnejšie riešenia pre kvalitnejší život ľudí.

Práve tie najefektívnejšie mestá môžeme nazvať mestami inteligentnými – smart cities.

Čo znamená smart city? 

Koncept smart city v sebe spája niekoľko zložiek: inovatívne využitie informačných technológií, efektívnu dopravu, udržateľnú spotrebu energií, čisté životné prostredie.

Čoraz viac sa zdôrazňuje aj takzvaná smart governance, v preklade inteligentná správa vecí verejných. „Základným predpokladom je účasť na rozhodovaní a dôrazná transparentnosť,“ píšu v odbornom článku Silvia Ručinská a Jana Knežová z Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach.

Za štyri znaky inteligentnej správy vecí verejných sa považuje účasť obyvateľov na rozhodovaní, kvalita verejných a sociálnych služieb, transparentné vládnutie a dlhodobá stratégia rozvoja mesta.

Inteligentné mestá podľa Únie

Európska komisia a Európsky parlament vnímajú inteligentné mestá ako kľúčové prvky pre budúcnosť Únie.

„Práve koncept inteligentných miest nám umožňuje prepájať všetky zložky ako doprava, energie, odpadové hospodárstvo, cestná infraštruktúra,“ hovorí podpredseda Komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.

„Aj preto sú mestá kľúčovými partnermi, ktorí nám majú pomôcť v prechode na nízkouhlíkovú, čistú ekonomiku a budovať tak pre svojich občanov čistejšie životné prostredie,“ dodáva slovenský eurokomisár.

Podľa poslanca Európskeho parlamentu Ivana Štefanca je „základným predpokladom využitia tohto konceptu rozvoj nových technológií“. Inteligentnejšími robí mestá najmä postupná digitalizácia, ale aj výmena informácií a skúseností, dodáva.

Osvedčené postupy si môžu mestá vymieňať napríklad v rámci platforiem ako Globálny konvent starostov (Global Covenant of Mayors), do ktorého je zapojených viac než 7400 miest z celého sveta. Dohovor doteraz podpísali 4 slovenské mestá: Bratislava, Nitra, Moldava nad Bodvou a Turčianske Teplice.

Čítajte aj: Koncept „smart cities“ je hlavne o ľuďoch

Čo sa môžu mestá od seba navzájom naučiť?

Jednou z kľúčových oblastí, kde by obyvatelia inteligentného mesta mali cítiť zlepšenie, je doprava. Keď doprava nefunguje, mestá trpia znečisteným ovzduším a zápchami, namiesto chodníkov a parkov vypĺňajú verejný priestor cesty a parkoviská.

Neefektívna doprava má pritom aj ekonomické dopady: až jedno percento HDP ročne stráca Európska únia pre čas, ktorý jej obyvatelia strávia v dopravných zápchach.

Doprava je zároveň sektorom, kde sa dajú dobre uplatniť nové technológie. Medzi tie patria mobilné aplikácie pre obyvateľov, ktoré pracujú s big data od radnice, internet vecí, ktorý umožní fungovanie autonómnych áut bez šoférov, či zdieľaná doprava, ktorá prepája šoférov s voľnými miestami a ich potenciálnych zákazníkov, ktorí sa chcú prepraviť.

Čítajte aj: Európu by malo zaplaviť inteligentné osvetlenie

Digitalizácia musí ísť samozrejme ruka v ruke s kybernetickou bezpečnosťou. Inteligentné mestá preto prinášajú aj nové výzvy v oblasti ochrany súkromia a citlivej infraštruktúry.

Ktoré mestá v Európe sú smart?

Podľa správy interného think-tanku Európskeho parlamentu z roku 2014 dosiahlo pokrok na ceste k smart cities 240 európskych miest s počtom obyvateľov nad 100-tisíc.

Infografika

Ako je na tom Slovensko?

Slovensko má podľa štúdie len minimum inteligentných miest. Ako inteligentné bolo v oblasti životného prostredia vyhodnotené hlavné mesto Bratislava. Ministerstvo hospodárstva označilo v minulosti za slovenskú succcess story Poprad.

Slovenské mestá sa snažia „zmúdrieť“ pomocou platforiem ako Smart City Cluster (SSCC) či EMOCITY. Tie podporujú inovácie a testovanie nových technológií v oblastiach dôležitých pre inteligentné mestá.

Čítajte aj: Inteligentné mestá a regióny ako príklad pre „inteligentnú Európu“

SSCC vznikol v Poprave v roku 2016 ako neziskové záujmové združenie so siedmimi členmi. Okrem Popradu sú členmi aj technologické firmy, dodávatelia energií či Slovenská technická univerzita v Bratislave.

„Chceme byť dômyselne prepojeným mestom, to znamená, že všetky technologické celky, ktoré dnes máme atomizované, či už dopravu, parkovanie, školstvo, samotný úrad, vzdelávanie, sociálne veci, bezpečnosť, chceme postupne systematicky prepájať, aby to vo finále šetrilo čas a peniaze,“ povedal popradský viceprimátor Igor Wzoš.

Podobnou iniciatívou je EMOCITY. V tej je zase aktívna Bratislava.

Europoslanec Ivan Štefanec však vidí priestor na zlepšenie: „Myslím si, že máme pomerne slušnú infraštruktúru a pomerne dobrú dostupnosť internetu, najmä v mestách, ale čo nám chýba, je niekedy väčšia odvaha využívať nové technológie, väčší inovačný potenciál a lepšia výchova a vzdelávanie ľudí pre využívanie týchto technológií. Samozrejme, je to aj lepšie využívanie európskych prostriedkov, ktoré sú na to určené, zo strany samosprávy aj národnej vlády“.

Financovanie inteligentných miest

Okrem vlastných zdrojov a eurofondov môžu mestá využiť aj úver od Európskej investičnej banky (EIB) a Junckerovho Fondu pre strategické investície (EFSI). Takéto úvery sú však určené pre inovatívnejšie a teda aj riskantnejšie projekty a vyžadujú si spoluprácu so štátom a súkromnými investormi – vytváranie klastrov.

Práve k tomu nabáda slovenské mestá podpredseda Komisie Šefčovič: „Mestá sa musia naučiť využívať finančné nástroje a PPP platformy“.

Hudák: Naučme sa narábať s peniazmi, ktoré treba splácať

Mestá majú k dispozícii aj nástroj Energy Performance Contracting. EPC umožňuje financovať nové opatrenia z budúcich úspor. V oblasti energetickej efektívnosti sú to úspory na energiách.

Slovenským projektom, ktorý využíva viacero nástrojov financovania je ELENA v prešovskom kraji. Preinvestovalo sa tam viac ako päť miliónov eur do energetickej efektívnosti. Peniazi išli na rekonštrukciu a modernizáciu verejného osvetlenia či renovácie na základných školách a sociálnych zariadeniach. Momentálne sa prešovský kraj snaží využiť aj úvery od EFSI a EIB, ako aj nástroj EPC.

Úloha Európskej únie

Okrem financovania cez Európsku investičnú banku, či eurofondy Únia podporuje niekoľko iniciatív, ktorých cieľom je rozvoj inteligentných miest v Európe.

Hlavnou iniciatívou je takzvané Európske partnerstvo v oblasti inovácií pre inteligentné mestá a komunity (EIP-SCC), v rámci ktorého spolupracujú riaditeľstvá Komisie pre energetiku (DG ENER), dopravu (DG MOVE) a komunikáciu a technológiu (DG CONNECT).

EIP-SCC spája mestá, zástupcov priemyslu, malé a stredné podniky (MSP), banky a ďalšie zainteresované strany, ktoré sa viažu k plneniu Strategického implementačného plánu pre smart cities. Dohromady má už viac než 4000 partnerov z 31 krajín.

EIP-SCC spája partnerov aj v rámci šiestich tzv. akčných klastrov:

  • Udržateľné dištrikty a mestské prostredie
  • Udržateľná mestská mobilita
  • Integrovaná infraštruktúra & procesy
  • Modely podnikania, financovania a obstarávania
  • Zameranie na občanov
  • Integrované plánovanie, politiky a regulácie

    zdroj: EIP

Slovenské mestá sa doteraz zapojili len do dvoch projektov EIP-SCC. Galanta je jedným z troch miest (spolu s maďarským Mórahalom a talianskym Montieri) v rámci komunity GEOCOM, ktorej cieľom je kaskádovito využívať geotermálnu energiu na vykurovanie domov. Bratislava je zas súčasťou partnerstva EU-GUGLE pre tzv. zelený urbanizmus.

 

Pozície

Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu:

V rámci Európskej komisie sme pochopili, že táto agenda je čoraz dôležitejšia. Preto sme vytvorili tím, ktorý koordinuje problematiku inteligentných miest. Jyrki Katainen (podpredseda a komisár pre pracovné miesta, rast investície a konkurencieschopnosť) sa stará o to, ako zabezpečiť inteligentné financovanie pre inteligentné budovy a mestá. Violeta Bulc (komisárka pre dopravu) sa stará o všetky aspekty dopravnej politiky. Corina Crețu (komisárka pre regionálnu politiku) nám pomáha s regionálnymi fondami.

Predstavím to veľmi zjednodušene. Každé inteligentné mesto bude iné, ale charakteristiky budú spoločné. Budú sa rozvíjať na základe plánov udržateľného rozvoja, ktoré si vypracujú a ktoré častokrát majú vyššie ambície než národné vlády.

Budú využívať modernú mestskú hromadnú dopravu. Budú postupne – verím tomu – vytláčať autá na nečistý pohon. Budú sa snažiť byť inkluzívne a ponúkať mladým ľuďom, aby mohli študovať profesie budúcnosti. Budú postupne transformovať priemysel, ktorý je okolo nich, aby bol čistejší, zdravší. Budú sa skrátka prispôsobovať trendu, ktorý by nás mal priviesť k uhlíkovo neutrálnej ekonomike v roku 2050.

Ivan Štefanec, poslanec Európskeho parlamentu (KDH, EĽS):

Smart cities sú budúcnosť Únie. Základným prepokladom využitia tohto konceptu je rozvoj nových technológií.

V Európskom parlamente sme schválili harmonizáciu frekvenčných pásiem, čo privedie rýchly internet do našich miest, ale aj na vidiek. Schválili sme aj odstránenie geoblokovania, čo umožní lepšiu cezhraničnú spoluprácu samospráv. A čoskoro príde aj nový digitálny trh, ktorý otvorí celkom nové možnosti pre ľudí, firmy a samosprávy.

Vazil Hudák, podpredseda Európskej investičnej banky:

EIB má tri formy podpory smart cities. Prvou sú investičné a rámcové úvery pre projekty, ktoré navrhujú priamo mestá.  Druhou možnosťou je financovanie cez sprostredkovateľské banky, ako Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB) na Slovensku. A treťou formou sú takzvané investičné platformy, kde sa dajú spojiť rôzne formy financovania jednak od EIB, európske fondy, ako aj peniaze od súkromných investorov.

 

Pozrite si záznam z Regionálneho diskusného fóra na tému Budúcnosť EÚ a inteligentných miest

Záznam z odbornej diskusie na tému smart cities nájdete na tejto linke

 

Ďalšie zdroje:

Strategický implementačný plán EIP-SCC

Operačný plán implementácie EIP-SCC

Amsterdamský pakt – Mestská agenda pre EÚ 

 

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA