Internetová ekonomika – prísľub návratu k rýchlemu rastu

Vplyvom krízy zanikli milióny pracovných miest a krajiny hľadajú efektívne stratégie ich tvorby. Internetová ekonomika vykazuje obrovský rastový potenciál a digitálna agenda je vysoko v rebríčku politických priorít. Otázne však ostáva, či lídri členských dokážu využiť príležitosť pre modernizáciu európskej ekonomiky.

Mládež za obrazovkou, Zdroj: EK
https://euractiv.sk

Míľniky:

  • Marec 2010/jún 2010 – Európski lídri prijali ciele stratégie Európa 2020.
  • 29. júna 2012 – Členské štáty prijali 120-miliardový Pakt pre rast a zamestnanosť, ktorý zdôraznil význam digitálnej agendy v tejto oblasti a stanovil cieľ dobudovať digitálny vnútorný trh do roku 2015.
  • 3. októbra 2012Európska komisia predložila Akt o jednotnom trhu II – v ktorom navrhla opatrenia v snahe o naplnenie cieľa do roku 2015 dobudovať jednotný digitálny trh.
  • 4. – 5. marca 2013 – Vznikla „Veľká koalícia pre digitálne pracovné miesta“.
  • 14. – 15. marca 2013 – Jarný summit Európskej rady – lídri rozhodli, že na októbrovom jesennom summite bližšie preskúmajú rastový potenciál digitálnej ekonomiky.
  • 21. marca 2013 – EÚ spustila prvú zo šiestich fáz iniciatívy Start-up Europe.
  • 28. – 29. júna 2013 – Letný summit EÚ – lídri prijali stratégiu na podporu zamestnanosti mladých ľudí.
  • 28. – 29. júna 2013 – Stály predseda Európskej rady Herman Van Rompuy dal európskym lídrom do pozornosti dokument, v ktorom vytýčil hlavné témy, ktorými sa budú hlavy štátov a vlád zaoberať počas stretnutí v najbližších 18 mesiacoch. Medzi prioritné okruhy bola zaradená aj digitálna agenda spolu s inovačnou politikou.
  • 4. septembra 2013 – NR SR schválila zákon o e-governmente.
  • 11. septembra 2013 – Komisia predložila telekomunikačný balík.
  • 25. septembra 2013 – Komisia spustila iniciatívu Otváranie systémov vzdelávania na podporu digitálnych zručností na školách a univerzitách.
  • 1. októbra 2013 – Slovenský zákon o e-governmente vstupuje do platnosti.
  • 24. októbra – 25. októbra 2013 – Jesenný summit európskych lídrov zameraný na inovácie a digitálne hospodárstvo.
  • September 2014- Vytvorenie spoločného digitálneho trhu sa stalo prioritou nového predsedu Komisie Junckera
  • 1. november 2014 – Portfólio digitálnej economiky preberá nový komisár Gunther Oettinger

Pozadie:

Eurozóna v druhom štvrťroku 2013 po recesii trvajúcej osemnásť mesiacov prvýkrát nezaznamenala pokles ekonomiky, ale mierny rast o 0,3 % HDP. Podľa odhadov ekonómov však šanca, že ekonomika bude do roku 2015 rásť zdravým tempom je veľmi malá.

Európskych lídrov počas uplynulého dva a pol roka zamestnávali najmä opatrenia zamerané na boj proti kríze. Situácia sa relatívne upokojila, no ekonomika zaznamenala vysoké straty a zanikli milióny pracovných miest. V členských krajinách panuje rekordná nezamestnanosť a anemický rast a zúžené rozpočty však neprinášajú veľa príležitostí na tvorbu nových.

Vzhľadom na to, že kríza odhalila vzájomnú prepojenosť a nutnosť hľadať európske riešenia, rovnaký prístup bol prijatý aj v snahe o podporu rastu. Európske inštitúcie sa pritom pridŕžajú cieľov stanovených v stratégii Európa 2020 a opatrení vyplývajúcich z Paktu pre rast a zamestnanosť. V tomto duchu sa nesú aj tematické summity hláv štátov a vlád členských štátov. Po nezamestnanosti mladých ľudí, energetike, boji proti daňovým podvodom a únikom by sa na jesennom summite v októbri mali venovať otázke digitálneho hospodárstva a inovácií.

Otázky:

Internet už nie je len komunikačnou technológiou, ale vytvára príležitosti pre rast a zamestnanosť či inovácie. Podľa výhľadu pre internetovú ekonomiku Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorý zverejnila v októbri 2012, služby súvisiace s informačno-komunikačnými technológiami zaznamenali vlani rast o 5 % na 10 %.

Rozmach tabletov a smartfónov a online ukladania dát v cloude pomohli sektoru prejsť bez väčšej ujmy aj finančnú krízu, ktorá vypukla v roku 2008. Ťažko dostupné dáta sú postupne sprístupňované online a internet prispieva k transformácii dokonca celých trhov. Viditeľné je to najmä v oblasti hudby, videí, softvéru, kníh a aktualít. Pridaná hodnota IKT naprieč všetkými sektormi európskej ekonomiky predstavuje okolo 7 % HDP EÚ.

Kým v roku 2003 menej ako tri z desiatich firiem v EÚ-15 mali prístup k širokopásmovému internetu, koncom roka 2011 takmer všetky podniky v krajinách OECD mali pripojenie na internet. Využívanie internetu viedlo k zlepšeniu efektívnosti a rapídnemu rastu nových online biznisov.

Podľa organizácie je však ešte veľký priestor na zlepšenie vzhľadom na to, že oveľa menej firiem ponúka svoje produkty online v porovnaní s počtom objednávajúcich cez internet. V roku 2010 priemerne len niečo vyše tretiny všetkých podnikov s viac ako 10 zamestnancami využívalo internet na nákupy a len 18 % na predaj tovarov a služieb.

OECD pritom poukazuje  aj na to, ako internet mení spôsob života ľudí. Nejde pritom len o ich nakupovacie návyky či využívanie služieb, ale aj o spôsob výkonu ich práce a prijímania do zamestnania. Rozšírenie mobilného internetu tiež vplýva na spôsoby interakcie a konzumácie obsahu zo strany ľudí prostredníctvom sociálnych sietí.

Internet je tiež kľúčovým nástrojom na prepojenie voľných pracovných miest s vhodnými kandidátmi, pričom v roku 2010 si 17 % internetových užívateľov hľadalo prácu online. Napriek tomu sú tieto možnosti stále malo dostupné vekovej skupine nad 65 rokov a tiež závisia aj od výšky príjmu, vzdelanostnej úrovne a dostupnosti internetu.

Rozsah príležitostí demonštruje aj prieskum spoločnosti Mintel, podľa ktorého sa internetový maloobchodný predaj do roku 2018 zdvojnásobí na 323 miliárd eur. Najväčšími trhmi do roku 2018 odstane Nemecko, Veľká BritániaFrancúzsko. Najrýchlejším tempom bude rásť v Nemecku, Holandsku, Španielsku a Poľsku. V prepočte na obyvateľa budú najviac míňať v Nórsku a Švédsku.

Podľa údajov Boston Consulting Group internetová ekonomika by mala v najbližších piatich rokoch  na rozvinutých trhoch krajín skupiny G20 ročne rásť na úrovni 8 %, v prípade rozvíjajúcich trhov by malo ísť o 18 %. Toto tempo ďaleko presiahne tradičné ekonomické sektory. Podľa inštitútu McKinsey Global Institute je spotreba súvisiaca s internetom väčšia ako v poľnohospodárstve a energetike.

Až na vrchole agendy EÚ

EÚ sa dlhodobo venuje podpore politík na rozvoj internetovej infraštruktúry, tvorby nových modelov podnikania, zlepšenie vzdelávania či rozvoj verejných služieb. Internet hrá významnú rolu v jednotlivých vlajkových iniciatívach hospodárskej stratégie Európa 2020 prijatej v roku 2010, ktorej cieľom je zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva.

Stratégia digitálnu ekonomiku identifikuje ako hlavný motor pokrízového zotavenia európskeho hospodárstva. Tento potenciál sa však nedá naplno rozvinúť bez dostatočného prístupu k rýchlemu internetu, online obsahu, výskumu a príslušným zručnostiam.

Význam digitálnej agendy bol podčiarknutý európskymi lídrami na letnom summite v roku 2012, keď prijali Pakt pre rast a zamestnanosť , kde stanovili cieľ do roku 2015 dobudovať jednotný digitálny trh. Z posledného hodnotenia jeho uplatňovania vyplýva, že vykonávanie digitálnej agendy pre Európu by v nasledujúcich ôsmich rokoch mohlo zvýšiť HDP o 5 %, čiže 1500 eur na osobu a to cez zvýšenie digitálnej gramotnosti pracovnej sily a reformu rámcových podmienok pre internetovú ekonomiku.

Hodnotenie obsahuje aj varovanie, že bez nevyhnutných krokov na európskej úrovni môže ostať milión pracovných miest v digitálnom svete neobsadených a 1,2 milióna potenciálnych pracovných miest, ktoré by mohli vzísť z budovania infraštruktúry nakoniec nevznikne. Urýchlenie konania si podľa dokumentu vyžaduje napríklad modernizácia určitých kľúčových oblastí autorského práva, ako je kolektívna správa práv, infraštruktúry vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia, elektronickej identifikácie a elektronického podpisu.

V  Akte o jednotnom trhu II Komisia načrtla opatrenia, ktoré by mali prispieť k naplneniu míľnika do roku 2015 – uľahčiť elektronický obchod v EÚ jednoduchším používaním a väčšou dôveryhodnosťou a konkurencieschopnosťou platobných služieb; zamerať sa na kľúčovú príčinu nedostatočných investícií do vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia; zaviesť elektronickú fakturáciu ako normu pri verejnom obstarávaní. Aj nový rámcový program pre výskum a inovácie Horizont 2020, ktorý budú v októbri schvaľovať členovia Európskeho parlamentu, má Európe pomôcť dostať sa v digitálnom hospodárstve na popredné pozície.

Hrozba stratenej generácie

Po období, keď lídrov členských krajín zamestnávali najmä okamžité reakcie na dlhovú krízu a konsolidácia rozpočtov, začali sa na európskej úrovni viac orientovať na podporu rastu a tvorby pracovných miest. Ich postup odráža najmä rekordnú nezamestnanosť, osobitne alarmujúcu v skupine mladých ľudí, nad ktorými visí hrozba stratenej generácie, ktorá nikdy nebude schopná plne sa začleniť do ekonomického života, čo by malo hlboké psychologické a finančné dôsledky.

Okrem toho by tento stav mohol ešte viac znížiť schopnosť Európy konkurovať zvyšku sveta – Číne alebo USA. Na riešenie nezamestnanosti mladých na najbližšie dva roky sprístupnili osemmiliardový fond na tvorbu pracovných miest či školenia.

Práve vzdelávanie je tiež jednou z oblastí, ktorá visí nad úspechom stratégií Únie. Európa totiž na jednej strane čelí rekordnej nezamestnanosti, kým len v IKT státisíce pracovných miest ostávajú neobsadené.  Rozvoj zručností viac odrážajúcich potreby trhu práce má preto tiež svoje miesto v jednotlivých politikách.

Podľa odhadov si do roku 2020 bude digitálne zručnosti vyžadovať 90 % pracovných miest. Ako uvádza Európska komisia viac ako 60 % deväťročných školákov navštevuje školy, ktoré ešte nemajú digitálne vybavenie. Približne 50  až 80 % študentov v krajinách EÚ vôbec nepoužíva digitálne učebnice, cvičebný softvér, vysielanie/zvukové záznamy, simulácie ani vzdelávacie hry.

Európska komisia preto spustila iniciatívu „Otváranie systémov vzdelávania“, ktorá má podporiť inovácie a digitálnu gramotnosť v školách a na univerzitách. S podporou európskych fondov sa zameria na vytváranie príležitostí na inovácie pre organizácie, učiteľov a študentov; zvýšenie miery využívania otvorených vzdelávacích zdrojov, pričom sa má zabezpečiť, aby bol vzdelávací materiál, vytvorený pomocou verejných zdrojov, všetkým prístupný, a zlepšenie infraštruktúry IKT a pripojenia na školách.

Táto iniciatíva nadväzuje na Veľkú koalíciu pre digitálne pracovné miesta. Ide o platformu pre široké spektrum zainteresovaných strán, ktorá sa zaoberá práve nedostatkom zručností v oblasti IKT a takmer 900 tisícmi nenaplnených pracovných miest v tejto oblasti.

Jej cieľom je zlepšiť imidž a atraktivitu kariéry v IKT, stimulovať digitálne podnikanie, zlepšiť vzájomné uznávanie digitálnej kvalifikácie medzi krajinami, znížiť nesúlad na pracovnom trhu zvýšením mobility či tvorba vzdelávacích balíkov navrhnutých v spolupráci s IKT sektorom.

Chýbajúci podnikateľský duch

Ako upozorňujú podnikateľskí lídri v manifeste pre ekonomický rast, ktorý vypracovali na podnet podpredsedníčky Európskej komisie Neelie Kroesovej, zodpovednej za digitálnu agendu, dni, keď sa pri tvorbe pracovných miest spoliehalo len na veľké firmy alebo vlády sú preč a treba vyriešiť fakt, že v Európe v súčasnosti nevznikajú nové podniky predurčené pre rast.

Ako uvádza Pawel Świeboda, predseda Centra pre európsku stratégiu, v Európe je menej podnikateľov ako v Spojených štátoch či rozvíjajúcich sa ekonomikách. Svetový monitor podnikania poukazuje na to, že v roku 2010 podnikatelia v ranom štádiu predstavovali 2,3 % talianskej populácie a 4,2 % nemeckej. V prípade Spojených štátov, Číny a Brazílie šlo o 7,8 %, 14 % a 17 %.

Výskum OECD ukazuje, že vek firiem a nie ich veľkosť určuje ich vplyv na zamestnanosť – mladé firmy vytvárajú viac pracovných miest. V Spojených štátoch viac ako polovica výdavkov na výskum a vývoj pripadá na mladé inovatívne firmy. V Európe je to menej ako 7 %.

Etablovanejšie firmy, ktoré dominujú európskej ekonomike, sa sústreďujú na zlepšovanie svojich produktov a služieb a nie na inovácie. V Európe sú usadení hráči od automobilového po telekomunikačný sektor, ktorí majú silné pozície v každej oblasti. Ako poukázal aj The Economist,  spomedzi 500 najväčších medzinárodne kótovaných spoločností založených medzi rokmi 1950 a 2007, len 12 pochádza z Európy. V rovnakom období Spojené štáty vyprodukovali 52 takých firiem.

Hľadanie budúcich európskych gigantov

Weboví podnikatelia majú globálne významný hospodársky a spoločenský vplyv. Začínajúce podniky v USA počas prvého roku svojej existencie každoročne vytvoria tri milióny pracovných miest. Takúto dynamiku by Komisia chcela dosiahnuť aj v EÚ vzhľadom na to, že podľa prieskumov 45 % Európanov uvádza, že by chceli byť sami sebe šéfom.

Komisárka Neelie Kroesová preto v marci spustila šesťfázový program Start-up Europe zameraný na urýchlenie rozvoja a vzájomného prepojenia európskych lokálnych podnikateľských ekosystémov s cieľom pomôcť začínajúcim podnikom v oblasti technológií etablovať sa a rozvíjať sa v Európe až po globálnu úroveň. Mladí ľudia sa majú inšpirovať úspešnými európskymi podnikateľmi.

Zapojili sa doň tvorcovia produktov ako Spotify, Angry Birds, Tuenti, Skype, SeedCamp, HackFwd, londýnske Tech City a TheNextWeb. Vznikla tak platforma, kde môžu úspešní podnikatelia vyrozprávať svoje príbehy o inšpirácii a frustrácii, aby si mladí Európania a lídri uvedomili podnikateľský kariérny potenciál.

Napríklad hudobná služba Spotify sa rozšírila  23 krajinách, prostredníctvom Skype prebieha tretina medzinárodných hovorov a hra Angry Birds so svojimi viac ako 250 miliónmi aktívnych užívateľov mesačne predbehla sociálnu sieť Twitter. Počet absolventov v oblasti IKT však napriek tomu klesá, kým rady, najmä mladých, nezamestnaných na úradoch práce sa predlžujú.

Na rade sú lídri

Rastový potenciál digitálnej ekonomiky budú predstavitelia členských štátov skúmať na najvyššej úrovni počas summitu Európskej rady koncom októbra. Hlavnými témami by jednak mala byť regulácia ochrany údajov a Komisia by mala predložiť aj svoju iniciatívu na podporu rozvoja európskych služieb na báze cloud computingu.

Jednoznačnosť noriem pre ochranu osobných údajov je zásadná pre strategické komerčné rozhodnutia na trhu, ktorý je na vzostupe a má obrovský potenciál v raste pokračovať.

Komisárka pre spravodlivosť Viviane Redingová v júli uznala, že dáta sú novou menou. „Hodnota údajov európskych občanov v roku 2011 dosahovala 315 miliárd eur. Má potenciál do roku 2020 ročne rásť na takmer bilión eur.“

Podľa Johna Boswella zo softvérovej spoločnosti SAS je ochrana dát novou ropou a dátová analýza je dôležitá pre podnikanie, rast zamestnanosti, inovácií, prosperity a povedie k vytvoreniu miliónov pracovných miest v budúcnosti.

„Základom pre dosiahnutie tohto cieľa sú politiky orientované na dáta, ktoré podporujú používanie, voľný tok a analýzu dát, uľahčenie usadenia v Európe tým firmám, ktoré sa zameriavajú na inovácie založené na údajoch a vybudovanie dôvery európskych občanov, ktorí budú nakoniec benefitovať zo záplavy dát a ich analýzy,“ vysvetlil.

Lídri sa budú zaoberať aj nedávno predloženým novým telekomunikačným balíkom. Telekomunikácie tvoria 9 % európskeho digitálneho hospodárstva vzhľadom na to, že od prepojenosti sú čoraz závislejšie všetky odvetvia, najmä ak chcú byť konkurencieschopné a poskytovať služby na globálnom trhu.

Komisia balík označila za najambicióznejší za posledných 26 rokov. Jeho cieľom sú zjednodušenie pravidiel pre telekomunikačných operátorov, zrušenie príplatkov za roaming, harmonizovanejšie pravidlá pre spotrebiteľov či koordinované prideľovanie frekvenčného spektra, ktoré by malo zaručiť širší prístup k mobilnému pripojeniu 4G a Wi-Fi.

Internetová ekonomika –  príležitosť pre Slovensko

Ako vo svojej štúdii „Online šanca pre Slovensko“ uvádza Boston Consulting Group, v roku 2011 internet do slovenského hospodárstva prispel odhadom sumou 2,3 miliardy eur, čo predstavuje 3,3  % HDP. To  je podľa dokumentu viac ako hrubá pridaná hodnota bankového sektora a telekomunikácií.

Podľa očakávaní slovenská internetová ekonomika bude do roku 2016 rásť o 12 % ročne a dosiahne 4,5 % HDP. Slovensko má podľa štúdie dokonca potenciál rásť oveľa rýchlejšie a stať sa krajinou s nadpriemernou internetovou ekonomikou.

Odvetvia digitálnej ekonomiky na Slovensku v prvom štvrťroku 2012 zamestnávali 56 tisíc zamestnancov (2,5 % celkovej zamestnanosti). Od roku 2009 rástla zamestnanosť v týchto sektoroch v priemere o 9,9 %.

Na zistenia vyplývajúce zo štúdie nadväzuje iniciatíva firiem, ktoré vytvorili Slovenskú alianciu pre internetovú ekonomiku (SAPIE). Základnými iniciátormi sú Google, ESET a Neulogy. SAPIE má slúžiť ako platforma na diskusiu s vládou a navrhovanie vhodných riešení. Zapoja sa do nej aj spoločnosti Amazon, Facebook, Websupport, Martinus, Profesia, The Spot, Anasoft, Zaraguza, Sygic a Accenture.

Priority pre rozvoj internetovej ekonomiky vidia v technickom vzdelávaní s dôrazom na IT a digitálne zručnosti, ktoré by mali byť prioritou aj pri čerpaní prostriedkov z eurofondov v období 2014 – 2020, podpore podnikateľského ducha a ekosystému pre startupy, globálnom e-commerce a exporte slovenských produktov a služieb s vysokou pridanou hodnotou. Zdôrazňujú tiež význam inovácií založených na dátach a nevyhnutnosť sprístupnenia dát z verejnej správy občanom a firmám.

Vláda potrebu zlepšenia prístupu k informáciám a komunikačným technológiám a ich využívania a kvality zdôrazňuje v návrhu Partnerskej dohody SR na roky 2014 – 2020 s Európskou komisiou. Ide o strategický dokument pre čerpanie eurofondov v budúcom období.

Chce pokračovať v budovaní infraštruktúry, dostupnosti pevného širokopásmového pripojenia a penetrácii mobilného širokopásmového internetu. Slovensko tiež čelí nízkej úrovni elektronickej verejnej správy (e-governmentu). V hodnotení vyspelosti e-governmentu sa krajina zaradila na štvrté miesto od konca v rebríčku členských štátov EÚ. K obratu má v tejto oblasti prispieť osobitný operačný program Efektívna verejná správa. Okrem toho SR patrí medzi krajiny s najnižšou mierou otvorenosti v dostupnosti verejných dát, výnimkou je len portál data.gov.sk.

Podľa partnerskej dohody len 11 % obyvateľov pritom s verejnou správou komunikuje online. Napriek nízkej úrovni e-governmentu však približne 48 % z nich aspoň raz za posledných 12 mesiacov komunikovalo s úradmi cez internet.

Národná rada SR začiatkom septembra prijala nový zákon o elektronizácii verejnej správy, ktorý vytára legislatívny rámec pre fungovanie elektronickej správy a stanovuje tiež povinnosti pre jednotlivé orgány pri realizácii prechodu. Verejné orgány budú musieť svoju činnosť vykonávať primárne elektronicky.

Spomedzi opatrení je najvýznamnejší princíp, ktorý stanovuje, že orgány budú pri komunikácii navonok voči občanom vystupovať spoločne ako jeden subjekt a nebudú si od občanov opakovane žiadať údaje, ktoré už má k dispozícii iný orgán verejnej správy.

Pozície:

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR: „Slovenská republika vníma digitálnu agendu ako skvelú príležitosť pre podporu podnikania v regiónoch, tvorbu pracovných miest a teda aj obnovenia  ekonomického rastu krajiny.  Ciele vyplývajúce z Paktu pre rast a zamestnanosť sa reálne odrážajú v potrebe ďalšieho rozvoja IKT sektora a to predovšetkým v snahe dobudovať jednotný digitálny trh EÚ do roku 2015. Slovenská republika plne podporuje tento krok, pričom z hľadiska prehlbovania našej konkurencieschopnosti a hospodárskeho rastu, budú pre nás podstatné opatrenia, ktoré zaručia bezpečnú a bezproblémovú interakciu medzi podnikmi, občanmi a verejnými orgánmi a zvýšia tiež efektivitu verejných a súkromných on-line služieb pri cezhraničných transakciách.“

„Vzdelávací priestor sa dramaticky mení počnúc školami cez univerzity až poza ich hranice: otvorené vzdelávanie založené na technológiách bude čoskoro nevyhnutné, nie iba výhodné, a to pre všetky vekové kategórie. Je potrebné vynaložiť väčšie úsilie na to, aby najmä mladí ľudia boli vybavení takými digitálnymi zručnosťami, aké pre svoju budúcnosť potrebujú. Nestačí len vedieť, ako používať rôzne aplikácie či programy. Potrebujeme mladých ľudí, ktorí si vedia vytvárať svoje vlastné programy. Iniciatíva „Otváranie systémov vzdelávania“ nám má pomôcť otvoriť sa novým metódam učenia, aby mali ľudia lepšiu šancu zamestnať sa, aby boli tvorivejší, inovatívnejší a mali podnikateľskejšie myslenie,“ uviedla komisárka pre vzdelávanie Androulla Vassiliouová.

Podpredsedníčka Európskej komisie pre digitálnu agendu Neelie Kroesová v tejto súvislosti uviedla: „Mojím snom je, aby mala každá trieda do roku 2020 digitálne vybavenie. Vzdelávanie musí byť prepojené s reálnym životom. Nemôže byť paralelne existujúcim svetom. Mladí ľudia chcú používať technológie v každej oblasti života. Aby si našli zamestnanie, potrebujú byť digitálne gramotní. Táto realita sa musí odraziť nie iba v niektorých, ale vo všetkých našich školách a univerzitách.“

Dušan Chrenek, šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku: „Digitálne zručnosti majú zásadný vplyv na rozvoj vedomostne orientovanej spoločnosti, bolo by preto dobré, aby všetci pochopili a plne využívali informačné technológie či už pri štúdiu alebo pri práci. IT sektor vytvára mnoho nových pracovných miest a je ich viac ako je pripravených uchádzačov. V roku 2015 bude Európe chýbať 900 tisíc odborníkov na informačné technológie. Vzdelávanie založené na informačných technológiách je preto dnes už nevyhnutnosťou."

Anton Zajac, spolumajiteľ ESET: „Najväčším nepriateľom internetovej ekonomiky na Slovensku je, že všetci na celom svete vedia, aký je trend. Čiže úsilie vyvíjajú aj inde a uvažujú rovnako ako my o tom, čo bude zajtra. Bolo by dobré keby predstavitelia vlády chápali zásadu exponenciálneho rastu. Rastieme aj Slovensko bude rásť, ale rozdiel voči tým, ktorí nastúpia skôr, sa bude stále zväčšovať. Treba, aby sa systémovo robili inovácie a štruktúra vzdelávania bola taká, ako si bude vyžadovať pracovný trh o päť rokov.“

Ivan Štefunko, predseda predstavenstva spoločnosti Neulogy: „Slovenským startupom nechýbajú nápady, ani technológia, ale financovanie. Nejde pritom o triviálne financovanie. Pri nápadoch sa súťaží v globálnom prostredí o prvenstvo, takže treba postupovať rýchlo. Na Slovensku banky počiatočný kapitál neposkytujú, berú osobné záruky. Ľudia, ktorí zakladajú firmy na Slovensku nemajú takýto majetok. Prichádzajú však nové možnosti financovania cez rizikový kapitál v rámci iniciatívy JEREMIE. To na Slovensku doteraz takmer vôbec neexistovalo.“

Rasťo Kulich, riaditeľ Google na Slovensku: „Bol by som veľmi rád, keby sa internetová ekonomika posunula v priorite nielen súkromných firiem, ale aj vlády na tú najvyššiu priečku. Momentálne sú tam automobilky, ktoré sú tiež dôležité, ale treba si uvedomiť, že ten priemysel nie je slovenského pôvodu a za 10 až 15 rokov tu nemusí byť. Automobilky sa pokojne môžu presunúť  inam. Treba preto tých najbližších pár rokov využiť na to, aby sme vytvorili vlastný klaster či sektor a práve internetová ekonomika je na to ako stvorená.“

Michal Pastier, kreatívny riaditeľ Zaraguza Digital:  „Pre nás je veľmi dôležité to, aby sme mohli využívať nielen tie klasické marketingové nástroje, ale aj technológie. Pre marketérov je dôležité, aby regulácia nebrala týchto pomocníkov na zefektívňovanie biznisu.“

Michal Meško, šéf internetového kníhkupectva Martinus.sk: „Myslím si, že EÚ robí určité dobré kroky a zjednodušuje možnosti, aby slovenská firma mohla predávať aj do sveta. Technológie sú však vždy minimálne o krok pred legislatívou . Podstatné je, aby sa zlaďovala legislatíva a aby sa uvoľnili regulácie a ruky úplne novým biznisom, na ktoré sa doteraz veľmi nemyslelo. Všetky internetové obchody veľmi citlivo vnímajú rôzne zákony na ochranu spotrebiteľov. Myslí sa v nich vo veľkej miere len na spotrebiteľov. Teraz sa bude sprísňovať možnosť vrátenia tovaru do 15 dní. Sú tam naozaj tak nastavené prísne podmienky a na Slovensku a do iných krajín sa často tak nešťastne implementujú z európskych smerníc, že sa otvárajú veľké dvere na zneužitie zákazníkmi. Zákazníci majú obrovskú ochranu, a myslím si, že tak by to malo byť, ale nemali by tam zároveň vznikať takéto diery pre obchodníkov.“

EurActiv.sk je členom konzorcia Enterprise Europe Network Slovensko.

Sieť Enterprise Europe Network poskytuje služby malým a stredným podnikateľom, komplexné a ľahko dostupné poradenstvo a podporu v oblasti podnikania, inovácií a výskumu.

Združuje vyše 500 organizácií so 4000 skúsenými profesionálmi, ktorí poskytujú svoje služby vo viac ako 50 krajinách.

REKLAMA

REKLAMA