Junckerov fond na Slovensku

Ako sa darí Európskemu fondu pre strategické investície na Slovensku? Aké projekty môžu dostať podporu z EFSI v budúcnosti?

Míľniky

 

Čo je EFSI?

Európsky fond pre strategické investície je hlavným nástrojom Investičného plánu pre Európu. Takzvaný „Junckerov plán“ predstavila Európska komisia ešte koncom roka 2014 ako svoju kľúčovú iniciatívu na podporu investícií v Európe.

Pokrízová investičná medzera (približne 400 miliárd eur) sa prejavila vo všetkých kľúčových oblastiach európskeho hospodárstva – od infraštruktúry až po vedu a výskum. Dôvodom pritom podľa exekutívy nie je nedostatok financií, ale neistota na trhu a rôzne byrokratické prekážky.

Junckerov plán sa preto sústredí nielen na mobilizáciu financií pre riskantnejšie investície cez EFSI, ale aj na pomoc pri predkladaní a hľadaní investičných projektov, a vytváranie priaznivého investičného prostredia.

Viac o zvyšných pilieroch Junckerovho investičného plánu si prečítajte tu.

Fond, čo nie je fond

Európsky fond pre strategické investície v skutočnosti nie je fond, ale záručný finančný nástroj, ktorý spravuje Európska investičná banka (EIB), vysvetľuje v rozhovore pre EurActiv.sk výkonný riaditeľ EFSI Wilhelm Molterer. EFSI teda poskytuje pôžičky, a to z prostriedkov a záruk z rozpočtu EÚ (16 miliárd eur) a samotnej EIB (5 miliárd eur).

Dohromady 21 miliárd eur má pritom do roku 2018 zmobilizovať investície v celkovej hodnote 315 miliárd eur. To predstavuje pákový efekt na úrovni 1:15, teda jedno investované euro z európskych peňazí by malo priniesť dodatočných 15 eur v súkromných investíciách.

EFSI sa zameriava najmä na projekty s vyšším rizikovým profilom, strategické infraštruktúrne a inovačné projekty, ako aj na podporu projektov malých a stredných podnikov (MSP). Financie pre MSP prerozdeľuje Európsky investičný fond (EIF), ktorý patrí pod EIB.

Podávanie žiadostí a posudzovanie projektov podlieha bežným štandardom a postupom ako pri všetkých produktoch EIB. Neplatia žiadne geografické ani sektorové kvóty.

Súčasný stav

EFSI od svojho spustenia v júni 2015 podporil už viac než 470 projektov, ktoré by mali zmobilizovať dohromady 183,5 miliardy eur. Z týchto investícií by pritom malo vyťažiť viac než 427 000 MSP po celej Európe.

Najviac, takmer tretina financií, išla práve na projekty malých firiem. Nasledujú projekty v sektore energetiky, výskumu, vývoja a inovácií, digitálnych technológií a dopravy.

Súčasný stav

zdroj: Európska komisia

Čo sa týka geografického pokrytia fondu, najviac peňazí doteraz získali projekty v štátoch západnej Európy: Taliansko (takmer 4,4 miliardy eur), Francúzsko (4,3 miliardy eur), Nemecko (3,6 miliardy eur) a Portugalsko (3,4 miliardy eur).

V pomere k HDP je však dopad EFSI vyrovnanejší – vedie Estónsko, pred Španielskom a Portugalskom.

 

Spokojnosť s doterajšími výsledkami Junckerovho fondu viedla už aj k návrhu na jeho rozšírenie – tzv. EFSI 2.0. Druhá generácia fondu má fungovať do roku 2020, pričom sa ráta aj s navýšením prostriedkov z európskeho rozpočtu, čo posúva celkový investičný cieľ až na 500 miliárd eur.

Zlepšiť by sa malo aj geografické pokrytie fondu, časť záruk by mala byť vyhradená pre „zelené projekty“, ako aj projekty v oblasti bezpečnosti.

Čítajte aj: Junckerov fond zbohatne a ozelenie

EFSI na Slovensku

Slovensko vníma investičný plán pre Európu, konkrétne Európsky fond pre strategické investície ako krok správnym smerom,“ povedal tesne pred jeho spustením slovenský minister financií Peter Kažimír.

Ohlásil vtedy taktiež záväzok podporiť projekty EFSI na Slovensku investíciami v hodnote 400 miliónov eur, a to prostredníctvom Slovenského investičného holdingu (SIH) a Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB).

Dcérska spoločnosť SZRB – SZRB Asset Management – je zároveň národným kontaktným a poradenským centrom pre Junckerov fond na Slovensku.

Investície na Slovensku

Rezort financií, v spolupráci so SZRB AM, vypracoval ešte v roku 2014 tzv. slovenský zásobník projektov, ktoré sa uchádzajú o financovanie prostredníctvom EFSI. Na čele tímu, ktorý tento zásobník zostavoval, stál vtedajší štátny tajomník ministerstva Vazil Hudák.

„Išli doňho rôzne projekty z rôznych inštitúcii, boli tam infraštruktúrne projekty ale aj projekty vytvárania technologických centier na Slovensku. Bola tam napríklad aj PPP nemocnica v Bratislave, ktorá však bola zmrazená, či projekt nemocnice v Martine. Rozsah tých projektov bol veľmi široký,“ povedal nedávno Hudák pre EurActiv.sk už ako podpredseda Európskej investičnej banky.

Čítajte aj: Hudák: Naučme sa narábať s peniazmi, ktoré treba splácať 

prehľad SK

zdroj: Európska komisia

Bratislavský obchvat

Doteraz jediný slovenský projekt, ktorý získal podporu z EFSI, je stavba diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 v okolí hlavného mesta – tzv. nultý obchvat Bratislavy.

Zmluvu o spolufinancovaní obchvatu podpísala EIB v júni 2016. Projekt podporí sumou 427 miliónov eur. Ide o zatiaľ najväčší projekt financovaný cez EFSI v strednej a východnej Európe. Jeho celková hodnota sa pohybuje okolo 1,3 miliardy eur.

Projekt v rámci verejno-súkromného partnerstva (PPP) kombinuje zdroje z EFSI spolu s financiami z Európskych štrukturálnych a investičných fondov, ako aj Slovenského investičného holdingu. Verejným obstarávateľom projektu je Ministerstvo dopravy a výstavby SR, koncesionárom je spoločnosť Zero Bypass Limited.

Projekt bratislavského obchvatu je často označovaný za „dokonalý príklad“ kombinácie finančných príspevkov z EÚ so štátnymi a súkromnými peniazmi. Minulý rok dokonca získal cenu za najlepší PPP projekt v Európe.

Obchvat

zdroj: Európska komisia

Projekt D4/R7 však čelí aj niekoľkým bodom kritiky, najmä zo strany mimovládnych organizácií, ktorým sa nepozdáva vplyv obchvatu na dopravu v hlavnom meste, či verejné obstarávanie projektu, v ktorom našiel pochybenia aj Najvyšší kontrolný úrad SR.

Oficiálnu sťažnosť EIB podal ešte v novembri 2015 Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). Hlavným obvinením bol „negatívny socio-ekonomický vplyv a netransparentnosť“ projektu. Európska investičná banka však v rámci svojho mechanizmu na spracovávanie sťažností (complaints mechanism) sťažnosť nedávno zamietla.

Financovanie malých firiem

V rámci EFSI môžu na Slovensku žiadať o pôžičku aj malé a stredné podniky. V septembri minulého roka (2016) podpísal Európsky investičný fond a Československá obchodná banka (ČSOB) prvé dve zmluvy o poskytnutí záruk v celkovej hodnote 135 miliónov eur.

Prvá zmluva umožňuje ČSOB počas troch rokov poskytovať úvery v objeme 100 miliónov € zo záruky z európskeho programu pre konkurencieschopnosť MSP (COSME).

Druhá zmluva zapája ČSOB do programu InnovFin. Banka tak bude môcť počas nasledujúcich dvoch rokov poskytovať úvery pre inovatívne podniky na Slovensku v celkovej výške 35 miliónov €. Čerpať bude zo záruky z rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont 2020.

„Záruky EIF do výšky 50 % znižujú rizikovú prirážku klienta, vďaka čomu sa stáva financovanie pre tieto firmy dostupnejšie,“ vysvetlil pri podpise zmlúv generálny riaditeľ ČSOB Daniel Kollár.

Podľa informácií, ktoré ČSOB poskytla EurActivu, žiadajú o úvery v rámci týchto programov najčastejšie firmy z oblasti služieb, maloobchodu a stavebníctva. Doteraz najväčšie zastúpenie majú podniky z trenčianskeho a banskobystrického kraja.

Ako ďalej?

Ktorý projekt podporí EFSI na Slovensku ako ďalší? Aké projekty sa o podporu hlásia? Je ich dostatok?

„V SR je potenciál na podporu z EFSI u širokej škály investorov,“ píše v stanovisku pre EurActiv.sk SZRB AM. „Z dôvodu historickej závislosti slovenskej verejnej správy na grantových formách financovania, t.j. na nenávratnej finančnej pomoci, majú však slovenskí predkladatelia projektov obmedzené skúsenosti s prípravou a štruktúrovaním projektov, ktoré by mohli byť životaschopné aj s podporou finančných nástrojov“.

Na tento problém upozornil v rozhovore pre EurActiv aj Vazil Hudák: „V kohéznych krajinách je zatiaľ trochu problém s generovaním projektov, ktoré by zapadli do konceptu EFSI. Je to hlavne kvôli tomu, že je v týchto krajinách zatiaľ málo skúseností s fungovaním finančných nástrojov, teda s využitím európskych peňazí v podobe návratných zdrojov“.

Kľúčové je preto poradenstvo, ako aj identifikácia už vypracovaných a vhodných projektov. Okrem SZRB AM na tejto úlohe pracuje Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho.

Ten v súčasnosti pripravuje tzv. Národný infraštruktúrny plán, ktorý by mal obsahovať zásobník projektov až do roku 2030, ako aj možné spôsoby financovania týchto projektov. Predložiť by ho mal v lete roku 2018.

Smart cities

Najbližšia budúcnosť však bude pravdepodobne v znamení podpory inteligentných miest.

„Čo sa týka kohézneho regiónu strednej Európy, ktorý je súčasťou mojej zodpovednosti v rámci EIB, tam má koncept smart cities veľký potenciál na to, aby zlepšil inovačné prostredie a aby ho ekonomicky posunul ešte ďalej,“ hovorí Vazil Hudák.

„SZRB AM momentálne rokuje s Európskou investičnou bankou o možnostiach spolupráce na podpore projektov z kategórie smart cities. Jedným z črtajúcich sa projektov by mohol byť aj projekt renovácie bytových domov s cieľom zvýšenia energetickej efektívnosti,“ prezrádza SZRB AM.

Smart cities: Budúcnosť miest v Európe

 

Ďalšie zdroje

Brožúra Európskej komisie o Investičnom pláne pre Európu

Oznámenie o Investičnom pláne pre Európu 

Nariadenia o Európskom fonde pre strategické investície 

Prehľadové správy o fungovaní Investičného plánu v jednotlivých krajinách 

REKLAMA

REKLAMA