Junckerov investičný plán

Akým spôsobom podporuje EÚ investície? Čo je Junckerov plán? Ako sa mu darí?

junckerov plan EFSI
zdroj: TASR

Jedným z dopadov hospodárskej krízy bolo výrazné zníženie miery investícií v EÚ. Často citovaná štatistika hovorí o poklese investícií o 15 % v porovnaní s vrcholnou úrovňou predkrízového roku 2007 (cca 400 miliárd € menej).

Nedostatok investícií spomaľuje oživenie hospodárstva a negatívne ovplyvňuje vytváranie pracovných miest, vyhliadky na dlhodobý rast a konkurencieschopnosť.

Týka sa to aj Slovenska. Investície chýbajú predovšetkým v kľúčových oblastiach ako je infraštruktúra rôznych druhov, ale aj veda a výskum.

Podľa exekutívy EÚ problém nie je v nedostatku financií, ale v neistote na trhu a rôznych prekážkach, ktoré bránia investíciám.

Európska komisia Jeana-Clauda Junckera si preto na začiatku svojho mandátu (2014) stanovila ako jednu z 10 hlavných priorít práve podporu investícií. 

Jednou z prvých iniciatív Junckerovej Komisie bolo predstavenie stratégie odstraňovania prekážok pre investície a mobilizácie súkromných investícií.

Investičný plán pre Európu (známy aj ako „Junckerov plán“) má tri základné piliere:

  1. Mobilizácia financií pre investície: zriadením Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý má podnietiť investície vo výške najmenej 315 miliárd € počas troch rokov (2015 – 2018)
  2. Podpora investícií do reálnej ekonomiky: vytvorením databázy projektov v kombinácii s technickým poradenstvom na nasmerovanie investícií tam, kde sú najviac potrebné
  3. Vytvorenie priaznivého investičného prostredia: odstránením byrokratických prekážok, ktoré bránia investíciám

Plán má tri hlavné ciele:

  • Podporiť investície bez toho, aby sa zvyšoval verejný dlh alebo zaťažovali národné rozpočty.
  • Zamerať sa na investície, ktoré reagujú na potreby hospodárstva a zvyšujú konkurencieschopnosť.
  • Posilniť výrobné kapacity a infraštruktúru Európy, a tak ďalej prepojiť európsky jednotný trh.

Mobilizácia financií pre investície

Hlavným nástrojom Junckerovho plánu je Európsky fond pre strategické investície (EFSI).

Fond funguje v rámci Európskej investičnej banky (EIB) a má podporovať dlhodobé strategické investície s pridanou európskou hodnotou v kľúčových oblastiach ako infraštruktúra, energetika, vzdelávanie, výskum a inovácie, IKT, životné prostredie, či zdravotníctvo.

Aktivity fondu v týchto oblastiach majú dopĺňať tradičný rozsah aktivít EIB a prebiehajúce programy EÚ, ako napríklad Nástroj na prepájanie Európy (v súvislosti s investíciami do infraštruktúry) a program Horizont 2020 (v oblasti inovácie a výskumu a vývoja).

Cieľom EFSI je aj podpora projektov malých a stredných podnikov (MSP) a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou (tzv. midcaps). Financie na tento účel prerozdeľuje Európsky investičný fond (EIF), ktorý patrí pod EIB.

EFSI by sa mal zameriavať na investície s vyšším rizikovým profilom, než majú projekty podporované bežnými operáciami EIB a EIF. Tieto investície zároveň musia byť v súlade s politikami Únie, vrátane cieľa inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, vytvárania kvalitných pracovných miest a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti.

Fond pritom nemá byť náhradou za existujúce finančné nástroje Únie, súkromné trhové financovanie, či produkty, ktoré poskytujú národné podporné banky alebo inštitúcie. Má byť doplnkovým nástrojom, ktorý priláka súkromné investície tým, že odstráni trhové prekážky pre investície, a zabezpečí účinnejšie a strategickejšie využívanie verejných finančných prostriedkov.

Ako je EFSI financovaný?

Základným zdrojom fondu je záruka z európskeho rozpočtu vo výške 16 miliárd € a prostriedky z EIB vo výške 5 miliárd €, čo spolu predstavuje 21 miliárd €.

Do fondu môžu prispieť aj členské štáty. Doteraz prispelo 9 krajín v celkovej hodnote viac ako 34,5 mld €: Spojené kráľovstvo (8,5 mld €), Nemecko, Francúzsko, Poľsko (každá po 8 mld €), Španielsko (1,5 mld €), Slovensko (400 miliónov €), Bulharsko (100 miliónov €) a Luxembursko (80 miliónov €). Tieto príspevky sa krajinám nerátajú do výpočtu deficitu pre účely plnenia Paktu stability a rastu.

Prispieť však môžu aj krajiny, ktoré nepatria do EÚ. Ako prvá túto možnosť vyžila Čína, ktorá sa s Komisiou dohodla na príspevku až do výšky 10 miliárd (ide teda o najväčší príspevok do EFSI). Znamená to, že Čínska vláda bude spolupracovať pri výbere investičných projektov na území EÚ, ktoré dostanú podporu z týchto zdrojov.

Podľa odhadov Európskej komisie, by mal fond len zo základných zdrojov (21 mld. €) vygenerovať investície v celkovej výške 315 miliárd € počas troch rokov (2015 – 2017). To predstavuje pákový efekt na úrovni 1:15, teda jedno investované euro z európskych peňazí prinesie dodatočných 15 € v súkromných investíciách.

EFSI

Dlhodobé projekty by za trojročné obdobie mali do reálnej ekonomiky priniesť približne 240 miliárd €, zatiaľ čo investície do MSP a midcaps by mali vygenerovať asi 75 miliárd €.

Po pripočítaní príspevkov krajín k základným zdrojom sa celková hodnota zmobilizovaných investícií môže ešte značne zvýšiť.

Ako sa vyberajú projekty? 

Samotné podávanie žiadostí a posudzovanie projektov podlieha bežným štandardom a postupom ako pri všetkých produktoch EIB. Neplatia žiadne geografické alebo sektorové kvóty.

Pri posudzovaní predkladaných projektov sa zohľadňujú základné kritériá:

  • hospodárska životaschopnosť a hodnota: prednosť majú projekty s vysokými sociálno-ekonomickými prínosmi
  • potenciál priniesť európsku pridanú hodnotu: predonsť majú projekty podporujúce ciele EÚ
  • pripravenosť: podporu môžu dostať iba projekty, ktoré je možné začať realizovať do roku 2017
  • primeranosť projektových nákladov k miere investičného rizika
  • finančná návratnosť investovaných zdrojov
  • potenciál mobilizovať ďalšie zdroje financovania

Výber projektov, ktoré dostanú podporu z rozpočtovej záruky EÚ má na starosti nezávislý Investičný výbor. Ten overuje, či sa podporou z verejných zdrojov nevylúčia ani nevytlačia súkromné investície.

Žiadosti o financovanie projektov MSP a midcaps spracúvajú národné podporné banky, ktoré majú uzavretú zmluvu s EIF. Na Slovensku ňou je Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB).

Slovenský zásobnik projektov

Predkladanie dlhodobých strategických projektov má na Slovensku na starosti pracovná skupina „SK task force“ zriadená pri Ministerstve financií SR. V slovenskom zásobníku, ktorý skupina odoslala sekretariátu už na konci roku 2014, je 125 projektov v celkovej hodnote 29 miliárd €.

Najväčší podiel v zásobníku majú projekty z dopravnej infraštruktúry. Ide o 37 projektov v celkovej sume 12,7 miliardy €, ktoré sú zamerané predovšetkým na cestnú sieť (nový diaľničný obchvat Bratislavy, rozšírenie diaľnice D1, dobudovanie diaľnice D3), modernizáciu prístavov v Bratislave a Komárne, obnovovanie prostriedkov verejnej dopravy, ale aj na železničnú infraštruktúru.

V slovenskom zásobníku projektov je napríklad aj plynovod Eastring spájajúci Veľké Kapušany s bulharsko-tureckou hranicou, ktorý by mal byť náhradou v prípade zastavenia tranzitu plynu cez Ukrajinu, či projekt vládneho mesta, ktorý by podľa premiéra Roberta Fica „maximálne zefektívnil výdavky, ktoré dnes vynakladáme na štátnu administratívu a na fungovanie jednotlivých ministerstiev.“

Súčasný stav EFSI

Európsky fond pre strategické investície funguje už vyše roka (EFSI bol oficiálne spustený 1. júna 2015).

Predseda Komisie Jean-Claude Juncker zhodnotil prvý rok fungovania fondu ako úspešný. Plán podľa neho funguje aj „napriek predpovediam kritikov“.

Čítajte aj: Junckerovmu investičnému fondu sa darí lepšie, ako sa čakalo

Podľa posledných čísel, zverejnených v septembri, bolo doposiaľ cez EFSI odsúhlasené financovanie pre 324 projektov v 27 krajinách EÚ, v objeme 22,3 miliardy €.

Ide o 97 dlhodobých strategických projektov v oblasti infraštruktúry a inovácií, ktoré EIB financuje 15,3 miliardami €, a 192 investičných projektov pre takmer 200 tisíc MSP a start-upov, ktoré EIF financuje 7 miliardami €.

efsi_dashboard_september_23_en

Dohromady majú tieto projekty zmobilizovať 127,2 mld €. Celkový cieľ 315 mld € je teda zatiaľ splnený na 40 %.

Najviac projektov je odsúhlasených v oblasti výskumu, vývoja a inovácií (RDI), a energetiky.

Krajina s najväčším počtom odsúhlasených projektov (vrátane investičných projektov pre MSP) je Taliansko (43), potom Francúzsko (32), Nemecko (21) a Spojené kráľovstvo (20).

Zo slovenského zásobníka je v odsúhlasených projektoch len jeden. Stavba diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 v okolí hlavného mesta (tzv. nultý obchvat Bratislavy) dostane z EIB 427 miliónov €. Celkové náklady na tento projekt sa odhadujú na viac ako 1 miliardu €.

Kritika

EFSI od svojho predstavenia čelí niekoľkým bodom kritiky.

Bruselský think-tank Bruegel v hodnotiacej správe po prvom roku fungovania fondu upozorňuje, že EFSI neplní svoj cieľ poskytovať doplnkové financovanie. Tvrdí, že veľká väčšina projektov by dostala finančnú podporu od EIB aj bez Junckerovho investičného fondu.

K podobnému záveru dospel aj ďalší bruselský think-tank CEPS. Vo svojej analýze poukazuje na to, že časť záruky fondu z európskeho rozpočtu bola vytvorená prenesením finančných prostriedkov z iných podporných nástrojov, ako Nástroj na prepájanie Európy, či Horizont 2020, ktoré dosahujú rovnaký pákový efekt.

Za prenesenie zdrojov z existujúcich nástrojov na podporu vedy a výskumu kritizuje EFSI aj podpredseda výboru Európskeho parlamentu pre výskum (ITRE) Hans-Olaf Henkel. „Juncker obetoval dlhodobý úžitok pre krátkodobý politický zisk“, tvrdí.

Riaditeľ CEPS Daniel Gros ďalej kritizuje spôsob, ako EFSI funguje. Fond podľa neho nedostatočne podporuje cezhraničné investície a zanedbáva regióny EÚ, ktoré boli najviac zasiahnuté krízou. „Mnoho schválených projektov sa realizuje v ekonomicky zvýhodnených krajinách ako Nemecko, Dánsko, či Spojené kráľovstvo.” upozornil.

Prvý projekt podporený EFSI na území Grécka bol schválený len nedávno, a to vo výške 15 miliónov €.

Podľa mnohých ekonómov fond nie je dostatočne objemný a prichádza príliš neskoro. Francesco Saraceno z parížskeho Sciences-Po, či Nicola Nobile z Oxford Economics tvdia, že EFSI pomôže len z časti.  „Veľkosť fondu je smiešna v porovnaní s potrebami eurozóny“, tvrdí Saraceno.

Upozorňuje, že na oživenie hospodárstva mal takýto stimul prísť hneď po prepuknutí krízy. Poukazuje na príklad USA, kde medzi rokmi 2009 a 2013 vláda napumpovala do hospodárstva viac než 800 miliárd dolárov, čo je viac než dva krát celkový objem Junckerovho fondu.

Napriek kritike však Saraceno uznáva, že na základe dát by fond mal splniť svoj cieľ a podporiť investície v hodnote 315 miliárd € do konca roku 2017.

Podpora investícií do reálnej ekonomiky

Druhým pilierom Junckerovho investičného plánu sú cielené iniciatívy, ktoré majú zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky z EFSI dostali do reálneho hospodárstva. Cieľom je vytvoriť spoľahlivú databázu projektov v kombinácii s technickou pomocou na nasmerovanie investícií tam, kde sú potrebné.

Európsky portál investičných projektov (EIPP)

EIPP predstavuje verejne prístupnú a užívateľsky jednoduchú databázu projektov, ktorá poskytuje relevantné informácie o každom projekte navrhnutom pre európsky trh.

Ide o akési online trhovisko, na ktorom sa stretávajú investori z celého sveta a navrhovatelia projektov z EÚ. Hlavným cieľom portálu je teda zviditeľniť projekty pre potenciálnych investorov.

Európske centrum investičného poradenstva (EIAH)

EIAH poskytuje technickú pomoc a podporu pri identifikácii, príprave a vypracúvaní investičných projektov.

Pôsobí ako jednotné centrum technického poradenstva pre financovanie projektov v Únii. Združuje existujúce programy technickej pomoci EIB a spolupracuje s národnými poradenskými centrami.
Na Slovensku pôsobí ako národné kontaktné a poradenské centrum dcérska spoločnosť Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, SZRB Asset Management.

Zlepšenie investičného prostredia

Súčasťou Investičného plánu je aj stratégia na odstránenie sektorových prekážok, ktoré bránia investíciám. Cieľom je zlepšiť podnikateľské prostredie a podmienky financovania zjednodušením a zjednotením rámcových podmienok a odstránením zbytočnej byrokracie a regulačných prekážok.

Najvyššou prioritou je prehĺbenie jednotného trhu, najmä prostredníctvom iniciatív na vytvorenie únie kapitálových trhov, ďalšie prehĺbenie jednotného trhu s tovarom a službami, vytvorenie jednotného digitálneho trhu a vytvorenie energetickej únie, ktorá rieši aj výzvy súvisiace so zmenou klímy.

Okrem týchto iniciatív na úrovni EÚ je súčasťou Junckerovho plánu aj identifikácia a riešenie problémov na vnútroštátnej úrovni. Európska komisia preto mapuje jednotlivé oblasti a nástroje členských štátov.

Investičné prekážky na Slovensku

Tohtoročná správa Komisie ohľadom investičného prostredia na Slovensku identifikuje niekoľko prekážok:

  • vo verejnej správe a podnikateľskom prostredí: založenie podniku sprevádzajú zdĺhavé a nákladné postupy; časté zmeny legislatívneho a regulačného rámca, ako aj nedostatok transparentnosti; slabá efektívnosť verejnej správy pri čerpaní štrukturálnych fondov EÚ; korupcia; právna neistota v dôsledku častých zmien zákona o verejnom obstarávaní; zdĺhavé súdne konania
  • na trhu práce a vo vzdelávaní: neexistujúce prepojenie medzi vzdelávacími inštitúciami a potrebami trhu práce
  • v špecifickej regulácii pre jednotlivé sektory: vysoká regulácia pre právnické, účtovnícke a inžinierske profesie, ako aj pre architektov; ťažkopádne a časovo náročné získavanie stavebných povolení; nejasnosť a nestabilita v pravidlách o obnoviteľných zdrojoch energie a prístupu k elektrickej sieti pre OZE; nedostatočne rozvinutá a nerovnomerne rozložená dopravná infraštruktúra

Priestor na zlepšenie vidia aj firmy. Podľa posledného prieskumu „Investing and doing business in Slovakia“, ktorý vypracovala auditorská spoločnosť EY v spolupráci s Americkou obchodnou komorou v SR, zlepšovanie podnikateľského prostredia na Slovensku za posledné roky stagnuje.

Výsledky odhalili iba malý a nie vždy pozitívny pokrok oproti predchádzajúcemu prieskumu z roku 2009. Príkladom negatívneho trendu je vnímanie dostupnosti kvalifikovanej pracovnej sily, či zvyšujúce sa množstvo administratívnych prekážok.

Odporúčania firiem preto smerujú k zníženiu byrokracie, zvýšeniu transparentnosti pri alokácii verejných zdrojov, podpore iných odvetví ako automobilového priemyslu a začleneniu podnikov do tvorby legislatívy.

Junckerov fond ako model pre budúci rozpočet EÚ 

Junckerov fond sa spomína aj v súčasných debatách o reforme rozpočtu EÚ. Prípadný úspech EFSI by tak mohol ovplyvniť aj podobu budúceho viacročného finančného rámca (VFR) po roku 2020.

Výkonný riaditeľ EFSI Wilhelm Molterer nedávno pre portál EUobserver povedal, že fond môže byť východiskovým bodom pre prijatie podobných finančných nástrojov v rámci rozpočtu Únie, ktoré by nahradili súčasný systém dotácií a grantov.

Poďľa Molterera by úspech Junkerovho fondu mohol mať vplyv už počas blížiacej sa strednodobej revízie súčasného VFR, ktorá by sa mala uskutočniť počas slovenského predsedníctva.

Podľa podpredsedu vlády SR pre investície Petra Pellegriniho by EFSI mal aj v budúcnosti slúžiť ako doplnkový nástroj k tradičným štrukturálnym fondom. „Podľa mňa by nemalo ísť o súťaž medzi týmito dvoma spôsobmi financovania ale o kombináciu,” povedal v rozhovore pre EurActiv.sk.

„Nie všetky projekty, napríklad verejné investície, možno financovať prostredníctvom EFSI, lebo negenerujú zisk a hneď vchádzajú do dlhu. Je to pôžička, veľmi výhodná, ale je to pôžička,” podčiarkol Pellegrini.

Obavy z možnej reformy rozpočtu a vplyvu Junckerovho fondu tiež prejavili zástupcovia miest a regiónov. „Európsky fond pre strategické investície by nemal spochybniť tradičnú kohéznu politiku Európskej únie,“ upozornil Karl-Heinz Lambertz na Európskom summite regiónov a miest v Bratislave.

„EFSIzácia kohéznej politiky by nemala byť perspektívou,“ varoval predseda parlamentu nemecky-hovoriacej menšiny v Belgicku.

Podľa Lambertza musí EFSI najskôr dokázať, že vie pomôcť regiónom a sektorom kde investície najviac chýbajú, ako napríklad školstvo a zdravotníctvo.

REKLAMA

REKLAMA