EÚ sa bráni proti falšovanému tovaru

V roku 2012 európski colníci zadržali spolu takmer 40 miliónov falšovaných výrobkov za približne miliardu eur. Väčšiu ochranu proti tovaru porušujúcemu práva duševného vlastníctva by mali priniesť nové pravidlá platné od januára 2014.

Fejky, falzifikáty
Zadržané falzifikáty, Zdroj: TASR, Colný úrad Trnava

Míľniky:

  • 10. decembra 2012 – Rada prijala akčný plán EÚ v colnej oblasti zameraný na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva na roky 2013 – 2017.
  • 12. júna 2013 – Prijatie nového nariadenia o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi.
  • 1. januára 2014 – Začiatok uplatňovania nariadenia o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi.
  • Do marca 2014 – by malo dôjsť k dohode na revidovanom znení smernice o tabakových výrobkoch, ktorej súčasťou sú aj opatrenia proti nelegálnemu obchodu s cigaretami.

Podľa výročnej správy Európskej komisie o colných opatreniach na presadzovanie práva duševného vlastníctva hodnota tovaru, ktorý v roku 2012 zadržali pri pokuse prepašovať ho na územie EÚ, dosiahla miliardu eur.

Falšovaný tovar pochádza najmä z Číny. V oblasti potravín však najmä z Maroka, v prípade CD/DVD nosičov, elektronických cigariet a ich tekutých náplní z Hongkongu. Bulharsko vedie v obalových materiáloch.

Colníci celkovo zadržali takmer 40 miliónov výrobkov. Tretinu z nich predstavovali cigarety. Ďalšou výrazne zastúpenou skupinou bol rozličný tovar ako fľaše svietidlá, lepidlá, batérie či pracie prostriedky (12 %). Treťou boli obalové materiály (10 %).

Až 70 % colných zásahov sa týkalo poštových a kuriérnych zásielok, pričom 23 % zadržaného tovaru v poštovom styku boli lieky. Súvisí to s rozkvetom internetového obchodu, ktorý európskym spotrebiteľom umožňuje kúpiť si tovar kdekoľvek a nechať si ho poslať poštou. Druhým najobľúbenejším prostriedkom pre pašerákov je letecká doprava.

Podľa správy Komisie Slovensko v roku 2012 v 78 prípadoch zadržalo viac ako 279 603 jednotlivých výrobkov.

Zhruba 90 % zadržaných výrobkov úrady buď zničili, alebo sa stali predmetom súdneho konania v snahe o určenie povahy porušenia právnych predpisov.

Ochrana duševného vlastníctva

Stratégia Európa 2020 podčiarkuje význam ochrany práv duševného vlastníctva ako základného kameňa hospodárstva a kľúčového faktora pre rozvoj výskumu a inovácií a zvyšovanie zamestnanosti. Ako poukazuje Európska komisia účinné presadzovanie práv duševného vlastníctva je zároveň nevyhnutné pre ochranu zdravia a bezpečnosti, vzhľadom na to, že niektoré falšované výrobky (od potravín, cez kozmetiku, po cigarety), ktoré vyrábajú v neregulovanom prostredí, môžu pre spotrebiteľov predstavovať vážne zdravotné riziko.

Rada EÚ v decembri 2012 prijala nový akčný plán EÚ v colnej oblasti zameraný na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva na roku 2013 – 2017. Práve colné orgány hrajú kľúčovú rolu pri zabraňovaní dovozu výrobkov, ktoré môžu porušovať práva duševného vlastníctva.

Hlavnými cieľmi sú:

  • „účinné vykonávanie a monitorovanie nových právnych predpisov EÚ týkajúcich sa presadzovania práv duševného vlastníctva v colnej oblasti,
  • boj proti obchodovaniu s tovarom porušujúcim práva duševného vlastníctva prostredníctvom medzinárodného dodávateľského reťazca,
  • boj proti významným tendenciám v obchodovaní s tovarom porušujúcim práva duševného vlastníctva,
  • posilnenie spolupráce s Európskym strediskom pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva a s orgánmi presadzovania práva“.

Od 1. januára 2014 sa uplatňuje nariadenie o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi. Držitelia práv duševného vlastníctva môžu úrady cez žiadosť o prijatie opatrenia upozorniť na to, že ich produkty sú falšované a na spôsob, akým sú najčastejšie pašované na územie EÚ. Zároveň konkretizujú, aké vlastnosti musia vykazovať originály.

Pravidlá sa týkajú aj mätúco podobných obchodných známok a mien, ktoré doteraz neboli pokryté. Zjednoduší sa aj proces likvidácie falšovaného tovaru.

Kľúčový artikel – cigarety

Až tretinu výrobkov, zadržaných colníkmi, predstavujú cigarety. Podľa odhadov členské štáty v dôsledku pašovania cigariet ročne prichádzajú o 10 miliárd eur. Ako pre Deutsche Welle vysvetlil Austin Rowan z Úradu pre boj proti podvodom (OLAF) pred 20 rokmi bolo pašovanie založené najmä na rozsiahlych cenových rozdieloch balíčkov cigariet medzi jednotlivými štátmi.

Kým 100 tisíc škatuliek má v Bielorusku hodnotu 30 tisíc eur, v Nemecku majú hodnotu 250 tisíc eur a v Škandinávii sa cena môže vyšplhať až na pol milióna eur. Ich biznis model sa však postupne mení na pašovanie falzifikátov značkových cigariet.

Mnohé pašované cigarety, najmä tie z Ázie, sú pre zdravie ešte škodlivejšie ako oficiálne predávané cigarety. Vyrábajú ich často v nehygienických podmienkach, pričom sa nezriedka používa tabak striekaný herbicídmi či pesticídmi, ktoré boli v Európe dávno zakázané.

Ako uvádza Finančná správa čínske či ukrajinské cigarety končia rovno v spaľovni. V roku 2012 bolo podľa výročnej správy zadržaných viac ako 11 miliónov kusov cigariet za viac ako 388 tisíc eur, predstavujúci finančný únik za viac ako milión eur.

Najvyužívanejšou na Slovensku je pašerácka cesta z Ukrajiny, kde cena legálne predávaných cigariet dosahuje okolo eura za škatuľku. Okrem Slovenska sú cieľovými krajinami Česko, Rakúsko, Nemecko, TalianskoVeľká Británia.

Využívaná je pritom najmä tzv. zelená hranica (cigarety prenášajú cez členitý zalesnený terén) a modrá hranica (po riekach Tisa a Uh).

Podľa finančnej správy je Slovensko z pohľadu medzinárodných kritérií úspešné v boji proti nelegálnemu obchodu s cigaretami. „Z posledného prieskumu vyplýva, že máme najnižšiu mieru nelegálnych cigariet zo všetkých členských krajín EÚ,“ uvádza hovorkyňa finančnej správy Patrícia Macíková.

V boji proti pašovaniu a nelegálnemu obchodovaniu majú prispieť aj nové pravidlá vyplývajúce z revidovanej smernice o tabakových výrobkoch, ktorá by mala byť definitívne prijatá do marca tohto roka. Zaviesť by mala nový stopovací systém a bezpečnostné prvky (hologramy), ktoré sa v prvej fáze budú týkať cigariet a tabaku na šúľanie.

Revidovaná smernica prinesie zmeny týkajúce sa vzhľadu tabakových výrobkov. Povinne budú ich obaly musieť obsahovať kombinované zdravotné výstrahy v podobe obrázku a textu pokrývajúce 65 % prednej i zadnej časti obalov. Kritici však poukazujú, že sa tým práve uľahčí život pašerákom a výrobcom falšovaným cigariet.

REKLAMA

REKLAMA