Agropolitika EÚ po roku 2020

Keď v roku 2015 vstúpila do platnosti nová Spoločná poľnohospodárska politika EÚ, hneď sa začali ozývať hlasy volajúce po zmene. Čo sa na nej bude meniť v budúcnosti?

Míľniky

  • 1962: Európske hospodárske spoločenstvo spustilo SPP
  • 1992: Preorientovanie z podpory trhu na podporu farmárov
  • 2003: Predstavenie silnejších pravidiel pre bezpečnosť potravín, ochranu životného prostredia a životné podmienky zvierat
  • Apríl 2010: Otvorenie verejnej diskusie o budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ
  • November 2010: Správa Komisie o SPP do roku 2020
  • október 2011: Komisia predstavila návrh reformy SPP
  • 2011 – 2013: V Európskom parlamente a Rade prebieha diskusia o návrhoch reformy.
  • október 2011: Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Dacian Ciolos usporiadal prvú diskusiu o navrhovanej reforme
  • november 2011: Výbor Európskeho parlamentu pre poľnohospodárstvo si vypočul národných ministrov pre poľnohospodárstvo
  • a 24. januára 2013: Výbor Európskeho parlamentu pre poľnohospodárstvo hlasoval o pozmeňovacích návrhoch k legislatívam SPP
  • 12. a 13. marca 2013: Debata a hlasovanie o rôznych reguláciách a vykonávacích aktoch v Európskom parlamente
  • 18apríla 2014Návrh Komisie na vytvorenie prechodných ustanovení
  • júna 2013Európsky parlament, Rada ministrov a Európska komisia dosiahli politickú dohodu o novom smerovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky
  • decembra roka 2013: Rada EÚ schvaľuje 4 základné nariadeniaa prechodné ustanovenia
  • januára 2014: Nová SPP vstúpila do platnosti
  • marca 2014: Komisia prijala prvý balík delegovaných aktov, ktoré majú praktickú realizáciu SPP uľahčiť
  • augusta 2014: Ruská federácia odpovedá na sankcie Západu odvetným embargom na potraviny
  • decembra 2014: Zavádzajú sa nové harmonizované pravidlá označovania potravín
  • januára 2015: Európsky parlament schválil smernicu umožňujú národný zákaz kultivácie geneticky modifikovaných organizmov, dovoz GMO zostáva naďalej sporný
  • apríla 2015: Koniec mliečnych kvót
  • 2016: Predstavenie opatrení na zefektívnenie SPP
  • 2017: Plánované preskúmanie stavu SPP
  • 2020: Ďalší rozpočtový cyklus a možnosť reformy SPP

V roku 2016 Európska komisia prijala iniciatívy, ktoré mali SPP zjednodušiť a pomôcť poľnohospodárom s jej implementáciou. Malo ísť o pokračujúci proces s výhľadom do roku 2020.

Prvé z týchto zjednodušení sa začali uplatňovať v roku 2017. Podľa európskych poľnohospodárov je ale ešte na čom pracovať.

Prezident Európskej asociácie farmárov (COPA), Martin Merrdil pre EurActiv.com o SPP po roku 2020 povedal: „Potrebujeme zjednodušenie, SPP by mala byť jednoduchá. Rozprávam sa o tom s farmármi a toto je to, čo počúvam stále. Zjednodušte ju, aby sme jej rozumeli a hlavne, aby sme mohli v noci pokojne spávať.“

Okrem zjednodušenia je tu snaha nájsť spôsob, ako „vyprodukovať viac s menej zdrojmi“, teda ako zvýšiť produktivitu, aby bolo možné nakŕmiť rastúcu populáciu a zároveň chrániť životné prostredie využívaním menšieho množstva zdrojov.

SPP po roku 2020 sa bude snažiť nájsť medzi oboma cieľmi rovnováhu.

Komisia vyhlásila aj verejnú konzultáciu, kde sa veľa diskutovalo zavádzaní nových technológií do poľnohospodárskeho sektora. Napriek tomu stále nie je jasné, akým spôsobom bude takzvané „presné“ alebo „inteligentné“ farmárčenie súčasťou novej SPP.

POZADIE

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) EÚ funguje od roku 1962 a spočíva na systéme poľnohospodárskych dotácií a programov. Stále predstavuje najväčšiu položku rozpočtu EÚ – takmer 40 %. V 70-tych rokoch 20. storočia to však bolo takmer 70 %.

SPP sa menila za pochodu. Reformy začali v 90. rokoch a snažili sa o postupné ukončenie produkčných kvót, ktoré viedli k nadprodukcii. V roku 2003 začali snahy o odstránenie viazania podpôr na špecifickú plodinu alebo produkt, či objem (decoupling). Skrátka, aby podpora čo najmenej zasahovala do rozhodnutí ohľadne produkcie. Dohoda z 26. júna 2013, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2015, to však zmenila.

Z analýzy think-tanku Farm Europe vyplýva, že „systematické odstraňovanie viazania podpôr na objem poľnohospodárskej produkcie už nie je hlavným cieľom. S výnimkou Nemecka všetky krajiny volia možnosť ,recoupling‘.“

Nová SPP navyše zdržala snahy o liberalizáciu trhu predĺžením platnosti kvót na cukor a práv na sadenie viniča.

Zaviedla aj niektoré nové veci:

  • Možnosť flexibilne presunúť zdroje pôvodne určené na priame platby farmárom (tzv. 1. pilier SPP) na projekty rozvoja vidieka (2. pilier);
  • Stimuly na podporu mladých farmárov a rodinných fariem;
  • Postupné zbližovanie výšky priamych platieb poľnohospodárom (1. pilier) v starších členských štátoch EÚ a krajinách, ktoré sa pripojili od roku 2004
  • „Zelené“ opatrenia určené na ochranu pôdy a biodiverzity

SPP upravujú 4 základné nariadenia, ktoré pokrývajú rozvoj vidieka, financovanie, priame platby poľnohospodárom a trhové opatrenia. Spolu by mali zabezpečiť potravinovú bezpečnosť, presadzovať udržateľné farmárčenie a postupy šetrné k životnému prostrediu, pomáhať rovnovážnemu vývoju a predchádzať tomu, aby sa z vidieckych oblastí stávali hladové doliny.

SPP nie je len o podpore poľnohospodárov. Takmer jedna štvrtina, 95,6 miliárd eur z 408,3 miliardového rozpočtu na roky 2014 – 2020, smeruje na turizmus a iné projekty rozvoja vidieka. Táto projektová podpora vyžaduje spolufinancovanie zo strany štátu. Zvyšných 312,7 miliárd eur putuje priamo farmárom.

SPP je najväčším a najnákladnejším programom Európskej únie. Pripadajú na ňu 4 eurá z každých 10 eur, ktoré sa v EÚ minú. Do jej manažovania je zapojených 1 100 zamestnancov Európskej komisie v 11 riaditeľstvách.

V správe tejto politiky, ktorá ma podľa Komisie 8 miliónov prijímateľov (z celkovej európskej populácie viac než 500 miliónov), hrajú svoju rolu aj národné, regionálne a lokálne orgány.

Napriek svojmu politickému a rozpočtovému významu hrá poľnohospodárstvo v európskej ekonomike relatívne malú rolu. Podľa OECD tvorí poľnohospodárstvo 1,7 % HDP a pracuje v ňom 4,6 % populácie. EÚ a Spojené štáty súťažia o titul najväčšieho exportéra poľnohospodárskych výrobkov. Poľnohospodársky export EÚ v roku 2016 dosiahol objem 130,7 miliárd eur.

Posledná reforma bola zaujímavá aj z legislatívneho hľadiska. Na základe nových právomocí definovaných v Lisabonskej zmluve zohral po prvýkrát Európsky parlament v ovplyvňovaní legislatívy a financovania politiky významnú úlohu.

Pomalý proces schvaľovania znamenal, že dohoda vstúpila do platnosti o rok neskôr, v roku 2015. Ministrov poľnohospodárstva nové pravidlá a komplexné požiadavky na vykazovanie znepokojili. Apelovali na zjednodušenie kľúčových oblastí: zelenej politiky, schvaľovacieho procesu na projekty rozvoja vidieka a zníženie požiadaviek na nahlasovanie organizácií výrobcov.

Prvé zmeny, ktoré z tejto iniciatívy vyšli, začali platiť v roku 2016.

OTÁZKY

Tvorcovia politík už začali diskusiu o poľnohospodárskej politike po roku 2020.

Od februára do marca 2017 Komisia vyhlásila verejnú konzultáciu, ktorej výsledky boli prezentované 7. júla. Konzultácia zahŕňala respondentov z celej EÚ, vrátane farmárov, zamestnancov potravinárskych spoločností a občiansku spoločnosť.

Podľa výsledkov konzultácie sú hlavnými problémami sektora nedostatok pôdy (29 %), nízke zisky (23 %) a administratívna záťaž (13 %).

Čo sa týka príjmu, drvivá väčšina respondentov uviedla, že poľnohospodári získavajú veľmi malé percento z ceny, ktorú za produkt zaplatia spotrebitelia. Respondentom tiež prekáža, že príjem farmárov bol v porovnaní s inými profesiami oveľa nižší a že európski poľnohospodári musia dodržiavať prísnejšie pravidlá než farmári mimo Európy.

Z environmentálnych výziev je pre respondentov dôležitá ochrana biodiverzity, predchádzanie degradácii pôdy a lepšie využitie hnojív a pesticídov. Väčšina respondentov sa domnieva, že súčasná SPP tieto výzvy nerieši.

Okrem toho sa všetci zúčastnení zhodli, že SPP by mala robiť viac v týchto troch oblastiach: podpora investícií, rastu a zamestnanosti, boj proti a prispôsobenie sa klimatickým zmenám a posilnenie jednotného trhu EÚ.

Zjednodušenie

Komisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan priznal, že nová SPP je „komplikovanejšia, než by mala byť,“ a oznámil nové opatrenia na jej zjednodušenie, vrátane:

  • zvýšenia flexibility v mapovaní požiadaviek pre „oblastí ekologického záujmu“ (EFA)
  • predĺženie termínov na žiadosti o pomoc a
  • väčšej flexibility podmienok získania dobrovoľnej podpory viazanej na poľnohospodársku produkciu

„Pre každého bude výhodné, keď veci zjednodušíme,“ vyhlásil Hogan. „Toto je jeden z mojich hlavných cieľov na najbližšie roky – znižovanie administratívnej záťaže a uistenie sa, že chránime záujmy každej strany.“

Hogan vyzdvihol, že dôraz by odteraz mal byť na výsledkoch, nielen na dodržiavaní pravidiel. Kontroly majú byť lepšie a menej časté a má sa znížiť administratívna záťaž pre všetkých, no najmä farmárov.

Hlavné zmeny sa zatiaľ týkali sekundárnej legislatívy v oblasti priamych platieb, Integrovaného administratívneho a kontrolného systému (IACS) pre spravovanie a kontrolu platieb, ktoré realizujú členské štáty z rozpočtu SPP. Okrem toho sa dotkli aj implementácie politiky rozvoja vidieka a pravidiel, ktoré sprevádzajú reguláciu špecifických trhových odvetví.

„Tam, kde je to vhodné umožní väčšie uplatňovanie subsidiarity členských štátov dostatočnú flexibilitu pre najvhodnejší spôsob realizácie politiky. EÚ bude naďalej stanovovať ciele, ktoré treba splniť,“ zdôraznil Komisár.

„Navrhol som nový, férovejší systém sankcií za chyby ako aj systém ,žltej karty‘ pri prvých chybách. Dúfame, že to zníži stres a strach, ktoré cítia mnohé rodiny poľnohospodárov, keď vypĺňajú komplikované žiadosti,“ vyhlásil Hogan. Okrem toho dúfa, že možnosť dať si autoritami skontrolovať žiadosť o podporu ešte predtým, ako bude formálne uzavretá, pomôže znížiť chybovosť. Podľa neho je dôležité, aby mali farmári pri vypĺňaní žiadostí k dispozícií proaktívnu pomoc.

Komisia navrhuje aj mnoho ďalších opatrení, povedal hovorca portálu EurActiv.com. Tie by mali vylepšiť „zelené“ požiadavky a ich správu, znížiť nároky pre prijímateľov financií na rozvoj vidieka, ktorí musia zverejňovať informácie o financovaní, dať väčšiu flexibilitu a umožniť zmenu národných programov rozvoja vidieka pri prírodných katastrofách a zjednodušiť pravidlá, ktoré poľnohospodárskemu sektoru vládnu.

„Ďalšie kolo zjednodušovania SPP okreše súčasných 200 regulácií EÚ na 40 alebo 50, zníži administratívnu záťaž farmárov, operátorov aj národných správcov,“ naznačil komisár.

„Za 20 rokov sa SPP značne vyvinula. Nástup mnohých prvkov z reformy z roku 2013 je naplánovaný na obdobie pár rokov– napríklad  férovejšie prerozdelenie priamych platieb SPP medzi členskými štátmi a v rámci nich, alebo zelené požiadavky zamerané na zabránenie monokultúram a zaberaniu pôdy, ktoré začínajú mať dopad až teraz,“ poznamenal.

Ako sa SPP ďalej vyvíja, objavujú sa ďalšie problémy, ktoré sa musia pri snahách o zjednodušovanie riešiť. Napríklad označovanie vína, označenia špecialít, chránené označenia pôvodu (CHOP), chránené zemepisné označenia (CHZOP) a nové pravidlá o poskytovaní údajov o výrobe cukru po skončení systému kvót.

„Nedávna verejná konzultácia o modernizácii a zjednodušení SPP priniesla mnoho návrhov, ktoré budú posudzované v kontexte oznámenia Komisie, ktoré plánujeme prijať koncom roka,“ povedal hovorca EÚ.

„Zelenšia“ SPP

„Zelené“ opatrenia hrajú v novej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) kľúčovú úlohu. Kým v rokoch 2007 až 2013 bolo na environmentálnu os vynaložených 44,3 miliárd eur, v rokoch 2014 – 2020 je na ňu vyčlenených okolo 112,5 miliárd eur.

Zelené fondy predstavovali v rokoch 2007 – 2013 najmenej 25 % prostriedkov piliera rozvoja vidieka, kým v SPP na roky 2014 – 2020 predstavujú najmenej 30 % všetkých priamych platieb.

Infografika

Farmári získavajú fondy EÚ za činnosti prospešné pre životné prostredie, napríklad diverzifikáciu plodín, udržiavanie stálych pastvín a dodržiavania požiadaviek oblastí ekologického záujmu (EFA) ako živé ploty, neobrábaná pôda a zachovávanie medzí.

Avšak nová SPP možno nie je taká „zelená“, ako Európska komisia tvrdí. Štúdia Európskeho úradu pre životné prostredie (EEB) a európskej ornitologickej spoločnosti (BirdLife Europe) odhalila, že prostriedky skutočne použité na „zelené“ opatrenia klesli o 1 miliardu.

Špecifické požiadavky pre oblasti ekologického záujmu a ďalších zelených opatrení sú určené vládami členských štátov. V rámci vyhodnocovania zelených opatrení v roku 2016 však Komisia zistila medzi jednotlivými štátmi veľké rozdiely.

Zo štúdie EEB vyplýva, že viac než 80 % chránených pásiem v sieti Natura 2000 je v „nevyhovujúcom stave“ avšak zdôraznila, že pôvodnou myšlienkou za reformou SPP po roku 2013 bolo zabezpečiť, že verejné financie sú používané na verejné statky.

„To sa prejavilo dobrými poľnohospodárskymi postupmi prepojenými s priamymi platbami farmárom a viacerými ambicióznymi opatreniami pre životné prostredie pri rozvoji vidieka,“ vyhlásila mimovládka. Avšak „tento zámer rýchlo zmizol a ostali len veľmi slabé základné regulácie,“ tvrdia.

Európska komisia obraňuje svoju „zelenú“ politiku a pripomína, že po prvýkrát boli priame platby farmárom naviazané na dodržiavanie predpísaného zoznamu postupov priateľských k životnému prostrediu.

„Na základe podnetov, ktoré sme zatiaľ získali, polovica farmárov v EÚ má teraz povinnosť postupovať priateľsky k životnému prostrediu na 80% ich pôdy,“ povedal hovorca EÚ pre EurActiv.com.

Hovorca vysvetlil, že v súčasnosti platí zákonná požiadavka vynaložiť aspoň 30% rozpočtu na rozvoj vidieka na ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám.

„Keď sa pozrieme na 118 programov rozvoja vidieka, v skutočnosti vynakladáme na tieto opatrenia takmer polovicu rozpočtu, čiže viac, ako je zákonná požiadavka,“ povedal hovorca a dodal, že suma zahŕňa aj okolo 16 % vyčlenených na platby pre oblasti s prírodnými obmedzeniami, ktoré „pomáhajú predchádzať opusteniu pôdy a teda zachovávať na obrábaných pôdach biodiverzitu.“

„Emisie z poľnohospodárstva od roku 1990 klesli o 24%, pričom sa zachoval celkový výnos poľnohospodárskej produkcie. To všetko vďaka moderným technológiám, lepším znalostiam a špecifickým postupom na boj proti klimatickým zmenám,“ vyhlásil hovorca.

Poľnohospodárstvo je zodpovedné za 10 % emisií skleníkových plynov v EÚ, do čoho sa nezarátavajú emisie z poľnohospodárskych strojov a dopravy.

Ďalšia správa Európskeho dvoru audítorov (ECA) poukazuje na „neprimerane vysoké výdavky“ v systémoch financovania EÚ na podporu poľnohospodárstva priateľského k životnému prostrediu v Spojenom kráľovstve, Taliansku, Dánsku a Portugalsku.

Iba päť z 28 podporených projektov sa ukázali byť hospodárne, tvrdí správa.

Na otázku EurActiv.com hovorca Komisie pre poľnohospodárstvo, Daniel Rosario, zdôraznil, že slabiny identifikované európskymi audítormi poukazovali najmä na správu projektov na národnej úrovni.

Hovorca tiež poukázal na relatívne malý význam tejto položky v rozpočte EÚ a pripomenul že projekty pre zelené farmárčenie „predstavujú okolo 0,6 % rozpočtu SPP pre rozvoj vidieka“ pre obdobie 2007 – 2013, teda 614 miliónov eur.

Ohľadom budúcnosti Rosario povedal, že exekutíva EÚ už podnikla kroky na vytvorenie lepších usmernení pre členské štáty na implementáciu programov rozvoja vidieka na obdobie 2014 – 2020.

Okrem toho ale vyhlásil, že „musíme nájsť rovnováhu“ a varoval „pred prílišnou administratívnou záťažou“ a „finančnými obmedzeniami“ členských štátov, ktoré sa často sťažujú na bruselskú byrokraciu.

Podpora mladých farmárov

Ďalším kľúčovým cieľom politiky rozvoja vidieka EÚ je nahradiť starnúcu populáciu na európskych farmách. Celkový počet farmárov za posledné desaťročie rapídne klesol, z 14,5 miliónov v roku 2005 na 10,7 miliónov v roku 2013. Počet mladých farmárov za rovnaké obdobie klesol z 3,3 miliónov na 2,3 miliónov.

Farmári vo veku 35 rokov a menej tvorili len 6 % zo všetkých manažérov poľnohospodárskych podnikov. Ukázal to prieskum Eurostatu. 31 % podnikov bolo manažovaných ľuďmi nad 65 rokov a ďalších 24,7 % manažérmi od 55 do 64 rokov.

To vyvoláva otázky dlhodobej životaschopnosti sektora. Komisia sa snaží situáciu riešiť a vyhlásila, že nová SPP poskytne takmer 180 000 mladým farmárom grant na rozbehnutie.

„Nedávna reforma SPP podporila iniciatívu Komisie navýšiť priame platby mladým farmárom pod 40 rokov o 25 % prvých 5 rokov po tom, ako vstúpia do sektoru,“ povedal hovorca Komisie Daniel Rosario pre EurActiv.com.

Avšak správa Európskeho dvoru audítorov (ECA) zverejnená v júni 2017 zdôraznila, že podpora EÚ pre mladých farmárov je často príliš široko definovaná a výsledky ani dosah nie sú špecifikované.

Audítori volajú najmä po podpore lepšieho cielenia na podporu efektívnejšej generačnej výmeny.

Podľa Januza Wojciechowského, člena ECA zodpovedného za správu „efektívna podpora mladých farmárov je nevyhnutná pre medzigeneračnú udržateľnosť sektora.“

„Našli sme však málo dôkazov o dopade týchto opatrení a o tom, či vôbec pomáhajú mladým farmárom. Hlavným problémom je nedostatočné cielenie a neveľmi kvalitné indikátory,“ dodal.

O pilieri priamych platieb Dvor poznamenal, že pomoc nie je založená na rozumnom zvážení potrieb a neodráža hlavný cieľ podpory výmeny generácií. Čo sa týka piliera rozvoja vidieka, audítori zdôraznili, že je „vo všeobecnosti založený na vágnom hodnotení potrieb“. Avšak jeho ciele čiastočne odrážajú hlavný cieľ podpory výmeny generácií.

Na otázku EurActiv.com hovorca Komisie odpovedal, že sú „pevne odhodlaní“ zlepšiť svoj výkonnostný rámec.

„Triezve zhodnotenie dopadu SPP na výmenu generácií by malo zohľadniť efekty viacerých opatrení, nielen tých, ktoré sú špecificky určené pre mladých farmárov. […] Komisia pripravuje takúto analýzu so špecifickým hodnotením generačnej výmeny. Mala vyjsť na konci roku 2017,“ povedal hovorca.

Okrem toho dodal, že Dvor audítorov preveroval relatívne malú vzorku podpory a že mladí farmári prijímajú ďalšie významné typy podpory z EÚ, nielen dva špecifické zdroje, ktoré boli skúmané.

Hovorca tiež poznamenal, že niektoré zo skúmaných opatrení sú spravované členskými štátmi a exekutíva pri nich plní len poradnú funkciu.

Nové trhy

Prístup k novým trhom je ďalšou oblasťou, v ktorej chce EÚ farmárom pomôcť.

Tento sľub sa však nepodarilo naplniť. Ruské embargo na potraviny zo západných krajín spojené so zrušením mliečnych kvót v marci 2015, klesajúci čínsky dopyt a meniace sa stravovacie návyky viedli k poklesu cien hovädzieho mäsa, bravčového mäsa a mlieka. Zasiahnutý bol aj sektor ovocia a zeleniny.

Nahnevaní demonštranti protestovali v bruselských uliciach. Komisia sa musela uchýliť k núdzovému riešeniu a uvoľnila farmárom 500 miliónov eur pomoci.

Komisia takzvané opatrenia záchrannej siete pre sektor ovocia a zeleniny prvýkrát predstavila v roku 2014 ako odpoveď na ruský zákaz dovozu z EÚ. Prvého júla 2017 ich predĺžila už tretíkrát, platiť majú do konca júna 2018.

Pre európskych pestovateľov ovocia, ktorý by mohli mať problém nájsť trh pre svoju produkciu, je určená rozšírená schéma opatrení v hodnote 70 miliónov eur, hovorí Komisia. Vďaka nej môžeme ponúknuť kompenzáciu farmárom, ktorí dajú svoju úrodu na charitu alebo ju využijú na iné účely, napríklad ako krmivo pre zvieratá alebo kompost.

„Globálna ekonomická situácia a svetový ekonomický rast nie sú v najlepšom stave, najmä kvôli Číne. O 3 % menší ekonomický rast v Číne znamená celosvetový pokles o 1 %,“ uviedol Peter Pascher z nemeckej asociácie farmárov.

Japonsko predbehlo Rusko a v roku 2016 sa stalo štvrtým najväčším dovozcom európskych poľnohospodárskych produktov. Poľnohospodársky export EÚ do tejto ďalekej krajiny dosiahli objem 5,54 miliárd eur za obdobie od februára 2016 do januára 2017, čo predstavuje 9,1 % nárast oproti minulému roku. Exporty do Ruska tiež od februára 2016 do januára 2017 vzrástli, ale len o 3,6 %, čím dosiahli hodnotu 5,74 miliárd eur.

V príhovore na konferencii „SPP: Vyjadrite svoj názor“, ktorá sa konala 7. júla 2017, komisár Hagan zdôraznil, že čerstvo podpísaná dohoda o voľnom obchode s Japonskom „úplne eliminuje“ clá na európske víno, ďalšie alkoholické nápoje, tvrdý syr a spracované bravčové mäso. Okrem toho zníži clo na hovädzie mäso z 38,5 % na 9 %.

„Výsledkom je, že 85 % poľnohospodárskych výrobkov, ktoré EÚ vyváža do Japonska, bude časom liberalizovaných,“ povedal.

Komisia označila medzinárodný obchod za „tretí pilier“ SPP.

Exekutíva EÚ verí, že európske poľnohospodárstvo by malo byť trhovo orientované a konkurencieschopné na globálnom trhu. Odráža to aj pilier rozvoja vidieka, ktorý má podporiť 360 000 projektov na modernizáciu fariem. To by malo zlepšiť prístup európskych poľnohospodárskych produktov na nové trhy.

Brusel však za svoj postoj pri rokovaniach s inými krajinami zožal aj kritiku.

interview pre EurActiv.com grécky minister poľnohospodárstva Evangelos Apostolou vyjadril názor, že EÚ by mala predovšetkým hájiť záujmy producentov, ktorí čelia lacnej konkurencii z tretích krajín. „Okrem toho je dôležité vyvinúť európsky úverový mechanizmus pre export. Ten by mal podporiť vývoz využitím finančných nástrojov na poskytovanie zvýhodnených pôžičiek,“ dodal.

Komisia oponuje, že pred uzavretím každej novej dohody starostlivo preskúma jej dopad.

„Bilaterálne obchodné dohody predstavujú veľké príležitosti pre poľnohospodársko-potravinársky sektor ako celok,“ povedal pre EurActiv.com Hogan a dodal, že viac globálneho obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami pomôže poľnohospodársko-potravinárskemu sektoru expandovať a vytvoriť tak ďalší rast a zamestnanosť.

„V globálnych podmienkach sa poľnohospodárskemu sektoru EÚ darilo v exportoch oveľa viac, než iným sektorom za posledné roky. EÚ sa stala čistým vývozcom, a to najmä výrobkov s pridanou hodnotou. To dokazuje, že obchodné dohody nepoškodili európske poľnohospodárstvo. Ako disponibilný príjem ľudí v Ázii a Afrike rastie, pozorujeme zvýšený záujem o európske jedlá a nápoje. Naše obchodné dohody nám tieto rastúce trhy otvárajú.“

Generálny tajomník Copa-Cogeca, asociácie európskych farmárov a poľnohospodárskych družstiev Pekka Pesonen, v interview pre EurActiv.com vyhlásil, že snahy Komisie o otvorenie menšinových trhov ako kompenzácia za stratu obchodu s Ruskom sa nepremietli do vyššieho príjmu farmárov, napriek nárastu exportu.

„Musíme obchodovať, musíme vyvážať a vyvážať ďalej, ale so vzdialenejšími trhmi sú spojené určité náklady,“ povedal Pesonen.

„Aby sme sa dostali na tieto trhy, museli sme znížiť ceny a tento krok najviac pocítili farmári. Preto príjem z poľnohospodárstva v roku 2016 oproti roku 2015 poklesol, pričom už rok 2015 bol náročný,“ dodal generálny tajomník Copa-Cogeca.

Európsky výbor regiónov nedávno vydal svoje odporúčania ohľadom budúcnosti SPP s dôrazom na príjem z poľnohospodárstva.

„Hlavným cieľom je zachovať vysokú kvalitu, udržateľné a férové ceny, ktoré vytvárajú primerane platené miesta vo všetkých regiónoch EÚ v súlade s cieľom územnej súdržnosti. Cieľom je tiež užšie prepojiť SPP s očakávaniami občanov a dať rozpočtu väčšiu legitimitu,“ hovorí výbor a dodáva, že EÚ by mala využiť svoj medzinárodný vplyv na zmenu súčasných poľnohospodárskych dohôd a zabezpečiť spravodlivé podmienky v obchodných dohodách s tretími krajinami.

Nové techniky šľachtenia plodín

Nové techniky šľachtenia plodín (NBTs) sú vnímané ako sľubný priestor pre poľnohospodársko-potravinársky sektor a „sú vlastne nevyhnutné na prekonanie globálnych výziev ako rast populácie a boj proti zmene klímy,“ píše sa v správe Spoločného výskumného centra (JRC) a vlastného výskumnom orgánu exekutívy EÚ, ktorý je určený na tvorbu politík založených na vedeckých poznatkoch.

NBTs sa orientujú najmä na vývoj nových vlastností semien v rámci daného druhu cez genetické inžinierstvo. Otázkou ostáva, či by rastliny vytvorené týmito technikami mali byť európskymi zákonmi považované za geneticky modifikované plodiny (GMO).

Zástancovia technológie NBTs tvrdia, že by nemala byť považovaná za GMO, pretože vo výsledných rastlinách sa nenachádza žiadna cudzia DNA a mohli by sa vyvinúť aj prirodzene. Pre odporcov je to len ďalší spôsob ako Európanom zadnými dverami podstrčiť geneticky modifikované plodiny.

Európska komisia odložila dlho očakávanú právnu analýzu, ktorá má potvrdiť, či by nové techniky šľachtenia mali byť považované za GMO alebo nie. Analýza mala byť hotová v prvom štvrťroku 2016.

Na podnet Vytenisa Andriukaitia, komisára pre zdravie a bezpečnosť potravín, Mechanizmus vedeckého poradenstva (SAM) 28. apríla zverejnil dôvodovú správu o nových technikách v poľnohospodárskej biotechnológii.

Jedným z hlavných záverov správy je, že tieto nové techniky sa od seba navzájom významne líšia, takže ich spoločné posudzovanie by „nebolo z vedeckého ani technického hľadiska optimálne“.

„Presnosť a kontrola nad zmenami sú väčšie, než pri tradičnom šľachtení alebo zaužívaných technikách genetickej modifikácie. Následkom toho je, že tieto nové techniky majú oveľa nižší počet vedľajších účinkov,“ zdôrazňujú vedci.

Čo sa týka dopadu organizmov vytvorených týmito technikami na zdravie a životné prostredie, správa zdôrazňuje, že by mal byť sa mal posudzovať od prípadu k prípadu, aby mohlo zobrať do úvahy množstvo faktorov, ako prostredie, v ktorom je výsledný produkt použitý ako aj na poľnohospodárske postupy, ktoré sa pri tom používajú.

Zdroje Komisie re EurActiv.com upozorňujú, že dôvodová správa nezaujala stanovisko k právnym záležitostiam ani nevydala odporúčania pre politické opatrenia.

Avšak rovnaké zdroje poznamenali, že „vo všeobecnosti Komisia považuje širokú diskusiu o nových technikách šľachtenia a inovácie v sektore semien aj mimo neho za potrebnú.“

Presné poľnohospodárstvo

Zákonodarcovia EÚ už začali premýšľať o budúcnosti poľnohospodárstva v EÚ po roku 2020.

Rastúce tlaky na zvyšovanie výnosov spolu s potrebou chrániť životné prostredie viedli farmárov k tomu, aby skúmali „inovatívne“ postupy, ktoré im umožnia vypestovať viac s menšími zdrojmi.

„Inteligentné“ alebo „presné“ poľnohospodárstvo má v diskusii popredné miesto, ale na tom, ako bude začlenené do SPP po roku 2020 sa zúčastnené strany zatiaľ nezhodli.

Hlavný koncept presného poľnohospodárstva je optimalizácia, čiže presné používanie vstupov ako sú hnojivá, pesticídy a zavlažovacia voda, čo má pozitívny vplyv na životné prostredie.

Výhodou je aj vyššia kvalita produkcie a výrazne nižšia spotreba energie.

Či snaha vypestovať viac s menej zdrojmi môže mať pozitívny vplyv na ceny potravín zatiaľ nie je jasné. Zdroje Komisie však tvrdia, že presné poľnohospodárstvo by „potenciálne“ mohlo ceny potravín znížiť.

Okrem toho veria, že technológia môže podporiť „transparentné pestovanie“, vďaka ktorému môžu byť európski spotrebitelia lepšie informovaní o potravinách, ktoré konzumujú.

Európsky poľnohospodársky sektor však musí pred vstupom do digitálnej éry prekonať množstvo prekážok. Tie zahŕňajú ceny technologického vybavenia, nedostatočnú širokopásmovú infraštruktúru na vidieku, medzigeneračnú „e-výmenu“ a najmä získavanie a spracovávanie hromadných dát.

Z 300 miliónov občanov EÚ, ktorí žijú na vidieku má len 25 % prístup k ultra-rýchlemu pripojeniu v porovnaní so 70 % v mestských oblastiach. Cieľom EÚ je zabezpečiť, aby každá spoločnosť a domácnosť mala do roku 2020 širokopásmové pripojenie s rýchlosťou aspoň 30 MB/s.

Poslanec za taliansku Demokratickú stranu, Paolo de Castro (Skupina Socialistov a demokratov) pre EurActiv.sk uviedol, že právny rámec by mal byť jednoduchší a flexibilnejší, aby bolo možné efektívne rozhodovanie v správnom čase.

„Budú tiež potrebné agresívne investície do ďalšieho vývoja inteligentných poľnohospodárskych technológii a ich rozsiahleho nasadenia spôsobom, ktorý je v súlade s klimatickými, energetickými, poľnohospodárskymi a digitálnymi postupmi,“ uviedol.

Na druhej strane, niektoré environmentálne mimovládky a ľavicoví politici tvrdia, že presné poľnohospodárstvo len napomôže zhoršeniu situácie, ktorá je už teraz zložitá.

Lidia Senarová zo španielskej strany Alternativa Galega (skupina GUE/NGL), zákonodarkyňa a koordinátorka Výboru AGRI prednedávnom pre EurActiv.com vyhlásila, že inovácie a technológie určite môžu priniesť pridanú hodnotu v boji proti klimatickej zmene a snahám o podporu práva na jedlo a zamestnanie.

„Avšak často sú používané na zvýšenie koncentrácie bohatstva a väčšina spoločnosti je kvôli nim ešte ohrozenejšia a chudobnejšia,“ vyhlásila a dodala, že inteligentné poľnohospodárstvo využíva rovnakú logiku.

Veľkým problémom, ktorý musia zodpovední riešiť, je využitie dát. Komisár Hogan nedávno v interview pre EurActiv.com povedal: „Všetko je o tom, ako zorganizujeme vlastníctvo dát a prístup k nim, aby sa pozícia farmárov príchodom nových technológii zlepšila a nie oslabila.“

Ďalším kľúčovým bodom presného poľnohospodárstva je podľa Komisie možnosť, že motivuje a pritiahne mladých ľudí, aby sa vrátili na farmy a prispeli k širšiemu rozvoju vidieka svojimi digitálnymi schopnosťami.

 

POZÍCIE

Je v ďalšej reforme SPP priestor pre inteligentné poľnohospodárstvo?

Daniel Azevedo, poradca asociácie európskych farmárov a poľnohospodárskych družstiev (Copa-Cogeca) povedal, že „nová SPP musí byť modernizovaná, inak európski farmári nebudú na globálnom trhu konkurencieschopní. […] farmári nebudú investovať do technológie len kvôli podpore z verejných zdrojov. Avšak ak sa presvedčia o hodnote, ktorú im využívanie technológii prinesie, nebudú váhať“.

„Farmár musí vidieť, aby uveril, […] chce vidieť výsledky predtým, ako sa zapojí,“ dodáva analytik Copa, Paulo Gouveia.

Iman Boot, zástupca šéfa útvaru Generálneho riaditeľstva Európskej Komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, hovorí, že napriek súčasným ťažkostiam má poľnohospodárstvo EÚ úžasné možnosti. „Samozrejme, máme pred sebou veľké výzvy […], ale máme veľké dôvody na optimizmus. Vidíme zároveň aj veľké príležitosti,“ poznamenal Boot.

„Jednu z príležitostí predstavuje prísľub presného poľnohospodárstva, ktoré ponúka úžasné možnosti na zvýšenie produktivity, vďaka čomu môžeme vyrobiť viac s menším množstvom zdrojov,“ podčiarkol a dodal, že postupy založené na technológiách boli už v EÚ vyvinuté.

Podľa Lucu Verneta, analytika z think tanku Farm Europe, nie je potrebné vytvárať z presného poľnohospodárstva tretí pilier, ani meniť štruktúru SPP. Podľa Verneta stačí len pár úprav prvého a druhého piliera.

„V súčasnosti je dôležité uvedomiť si pozitívny prínos, ktorý môžu tieto technológie mať a zobrať do úvahy výsledky, ktoré môžu priniesť pre environmentálnu udržateľnosť a ekonomický rast v Európe,“ povedal Vernet pre EurActiv.com a dodal, že pilier priamych platieb aj pilier rozvoja vidieka by mali v procese zohrávať rolu.

Asociácia európskych výrobcov strojov (CEMA) navrhujte zaviesť v SPP bonus za udržateľnú produktivitu v poľnohospodárstve (ASPB). To by mohlo podporiť zelené technológie, ako je inteligentné pestovanie.

„Farmári, ktorí budú schopní zvýšiť svoju produkciu a zároveň dodržiavať krížové plnenie by mali byť odmenení,“ uviedla CEMA v strategickom dokumente z 10. marca.

Zväz ochrany prírody (NABU), jedna z najstarších a najväčších environmentálnych organizácii v Nemecku nedávno zverejnila strategický dokument, v ktorom tvrdí, že súčasná SPP nerieši nízku ziskovosť farmárčenia v malom, ani neadresuje výzvy klimatickej zmeny a straty biodiverzity.

NABU odporúča nový model založený na vyšších platbách tým farmárom, ktorí obrábajú pôdu udržateľným spôsobom a ktorí implementujú špecifické opatrenia na ochranu biodiverzity. „Spoločnosti, ktoré sa rozhodnú splniť len základné zákonné požiadavky by už financie dostávať nemali,“ píše sa v dokumente.

REKLAMA

REKLAMA