Regionálna politika EÚ: Hodnotenie v polčase

Regionálna politika EÚ je navrhnutá tak, aby vyrovnávala hospodárske a sociálne rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ. V súčasnosti sa nachádza v polovici svojho rozpočtového obdobia 2007 až 2013. Európska komisia preto prednedávnom vydala správu, v ktorej hodnotí ako sa tej ktorej krajine darí vo využívaní kohézneho fondu EÚ.

Polia
zdroj: flickr, autor: Katarina 2353

Zhrnutie

Na regionálnu politiku alebo kohéznu politiku (politiku súdržnosti) na roky 2007 až 2013 EÚ vyčlenila viac ako tretinu (približne 35,7 percenta) svojho rozpočtu. Úplný zoznam regiónov EÚ oprávnených na poberanie regionálnych fondov EÚ nájdete tu

S prístupom nových desiatich štátov do Únie sa rozdiely medzi regiónmi znásobili a mnohé regióny zo starých členských štátov stratili nárok na financovanie, keďže už prestali spĺňať podmienku, ktorou je nedosahovať ani 75 percent priemeru HDP všetkých členských štátov EÚ. Výsledkom je, že väčšinu prijímateľov fondov v súčasnosti tvoria štáty strednej a východnej Európy.

Na súčasné programové obdobie navrhla Európska komisia nový legislatívny balíček, ktorý sa má sústrediť na to, aby sa štrukturálne fondy a kohézny fond vyčleňovali najmä na ciele spojené s Lisabonskou stratégiou (inovácie, rast a zamestnanosť) a dohodou z Göteburgu (trvaloudržateľný rozvoj).

V súčasnosti sa nachádzame v polovici rozpočtového obdobia a Komisia preto zverejnila revíziu regionálnej politiky, kde hodnotí každý štát a analyzuje ako využíva fondy EÚ (EurActiv 01/04/2010).

Správa, ktorú v marci 2010 predstavili eurokomisár pre regióny Johannes Hahn a eurokomisár pre zamestnanosť László Ándor po prvý raz hodnotí každý členský štát zvlášť v tom ako sa mu darí napĺňať schválené ciele EÚ a v akom štádiu ich plnenia sa nachádza.

Tento dokument nielen určuje mieru absorpcie- teda koľko z celkovej sumy a ako rýchlo sa štátom EÚ podarilo rozdeliť- ale aj ako dobre to spravili vzhľadom na nové ciele Únie, ktorými už nie sú len tradičná obnova infraštruktúry, ale aj zvyšovanie inovácií, zavádzanie zelených technológií, či vytváranie nových pracovných miest.

V priemere sa zatiaľ na projekty vyčlenilo 27 percent všetkých zdrojov určených na programové obdobie 2007 až 2013, čo znamená viac ako 93 miliárd eur.

„Verejná potupa“

Eurokomisári Hahn a Ándor sa počas predstavovania strategickej správy v marci 2010 správali žoviálne a viac krát zopakovali pozitíva členských krajín. Predstavitelia pre Komisia však EurActiv priznali, že porovnanie krajín v sebe nesie aj element „verejnej potupy“, a to tých krajín, ktorých využívanie fondov je pod priemerom 27 percent.

Nečakajte od štatistík príliš veľa

Navyše, predstavitelia EÚ stále prízvukujú, že hoci správa poskytla „užitočné porovnanie“, údaje by nemali byť vnímané ako neomylné. „Pri priamom porovnaní členských štátov by sme mali byť opatrní, lebo hoci Komisia žiadala údaje priamo korešpondujúce s tým, aká bola situácia ku 30. septembru 2009, niektoré štáty sa rozhodli poslať údaje odvodené z iných údajov,“ vysvetľuje komuniké.

Rozdiel niekoľkých mesiacov pritom môže ovplyvniť objem alokovaných zdrojov v určitých sektoroch, a rovnako sa líšia aj „koncepty a postupy výberu projektov, pričom veľkú úlohu zohrávajú regionálne a národné postupy,“ dodali eurokomisári.

Krajina po krajine

Viaceré krajiny z „takmer vyrovnaného“ mixu „starých“ 15 členov EÚ a 12 členov „novej EÚ“ mali obzvlášť vysokú mieru čerpania. Podľa Komisie ide o tie štáty, ktoré majú v praxi zavedené najefektívnejšie štruktúry. Napríklad 9 z 15 starých členských štátov má vysoko nadpriemerné čerpanie: najlepšie je na tom Belgicko (61,1 percenta) a nasledujú Holandsko (55,8 percent), Írsko (51,8 percenta), Švédsko (48,5 percenta), TalianskoPortugalsko (obe 38 percent), Veľká Británia (35,2 percenta), Fínsko (31,7 percenta) a Dánsko (30 percent).

Z nových členských štátov vedie Estónsko (52,3 percenta) a po ňom nasledujú Malta (48,7 percenta), Maďarsko (46,3 percenta), Cyprus (42,3 percenta), Slovinsko (42,2 percenta), Lotyšsko (36,9 percenta) a Litva (35,4 percenta).

V snahe porozumieť výzvam, ktorým krajiny čelia pri čerpaní eurofondov sa tento link dossier zameria na niektoré krajiny, ktoré nedosahujú priemer Európskej únie v tejto oblasti.

Česká republika: Príliš veľký dôraz na infraštruktúru

Podľa českého EurActiv-u sa úrady zodpovedné za regionálnu politiku v krajine, najmä tamojšie Ministerstvo pre miestny rozvoj, voči zisteniam správy ohradili- dokument pritom tvrdí, že absorpčná úroveň v Českej republike je 21 percent, čo je pod priemerom EÚ. Predstavitelia sa bránia tým, že údaje sa zbierali v septembri 2009 a odvtedy sa výkon v tejto oblasti zlepšil. České operačné programy totiž zaznamenali na konci roka významný nárast alokovania prostriedkov. Do začiatku roku 2009 sa českým úradom pritom podarilo prerozdeliť len približne 2,2 miliárd českých korún (približne 85 miliónov eur). Už vo februári 2010 však táto suma dosiahla 106,8 miliárd eur (viac ako 4,1 miliardy eur).

Podľa českého EurActiv-u to bolo to zapríčinené najmä vtedajšou dočasnou vládou vedenou Janom Fischerom, ktorý spravil z efektívneho využívania eurofondov jednu z priorít svojej vlády keď sa v roku 2009 ujal úradu. Od toho okamihu vláda prijala mnoho krokov zameraných na rýchlejšie financovanie z EÚ- došlo napríklad k odstráneniu mnohých administratívnych prekážok a zlepšila sa spolupráca a výmena osvedčených postupov medzi riadiacimi orgánmi zodpovednými za jednotlivé operačné programy.

Petr Zahradník z oddelenia Českej spořitelny pre financovanie z EÚ ohľadom situácie v krajine v tomto ohľade povedal, že české operačné programy sa vo všeobecnosti nesústredia na napĺňanie cieľov Lisabonskej stratégie, ale skôr na financovanie infraštrukturálnych projektov zameraných na dobiehanie rozvinutejších regiónov. Podľa Zahradníka by to mohlo v budúcnosti predstavovať problém vzhľadom na to, že po skončení súčasného programového obdobia v roku 2013 nebude EÚ a kohézna politika viac „tolerovať“ financovanie, ktoré sa sústredí výslovne na projekty v oblasti infraštruktúry a zanedbáva využívanie fondov na dosahovanie strategických cieľov EÚ. Podľa tohto českého odborníka Česi zatiaľ „nepochopili ideu lisabonských cieľov“ a autori individuálnych projektov uprednostňujú investície do budov alebo strojov namiesto technologických transferov, inovácií, či celoživotného vzdelávania. „To by sa mohlo v budúcnosti stať našim handikapom,“ uzatvára Zahradník-

Francúzsko: Meškanie pri obmene priorít

Podľa francúzskeho EurActiv-u sa krajine napriek meškaniam na začiatku obdobia 2007 až 2013 „vo všeobecnosti dobre“ darí využívať fondy EÚ. Absorpčná miera Francúzska je v súčasnosti 26 percent, čo je mierne pod priemerom Únie, ale to sa pripisuje viacerým faktorom. Jedným z nich je aj hospodárska kríza, lebo malé a stredné podniky, na ktoré sa financovanie zameriava, čelili finančným ťažkostiam a chýbali im zdroje na vytváranie a uskutočňovanie projektov. Navyše, vďaka vyčleneniu veľkej časti balíka na lisabonské ciele, kompetentné úrady meškali aj kvôli tomu, že sa museli učiť nové postupy.

Maďarsko: Regionálne rozdiely pretrvávajú

Tamojší EurActiv informoval, že hoci je krajina s mierou využívania eurofondov na úrovni 47 percent vysoko nad priemerom EÚ, rozdiely medzi regiónmi sa doposiaľ nepodarilo zmazať. Hovorca maďarskej Národnej  rozvojovej agentúry Péter Oravecz zároveň varoval, že pravý obraz o míňaní prostriedkov bude známy až v roku 2015, lebo krajiny budú mať ešte dva roky po skončení programovacieho obdobia čas na to, aby dočerpali vyčlenené prostriedky.

Hoci správa Európskej komisie prízvukuje, že miera alokovania EÚ fondov sa znížila kvôli celosvetovej kríze, podľa Oravcza krajinu kríza v tomto ohľade až tak veľmi nepostihla a Maďarsko svoj výkon nazýva „jedinečným medzi ostatnými členskými krajinami, ktoré majú k dispozícii podobné financie.“

Regionálne rozdiely s ohľadom na HDP sa ale od začiatku desaťročia nezmenšili a dominancia Budapešti naďalej pretrváva.

Rumunsko stále zaostáva

Krajina ostáva naďalej na chvoste EÚ a vo využívaní eurofondov je so 14-timi percentami druhá najhoršia zo všetkých členských štátov, uvádza rumunský EurActiv. Iba Grécko má nižšiu mieru absorpcie. Ako väčšina „nových“ členských krajín EÚ, aj Rumunsko sa sústreďuje najmä na vybrané projekty- najmä na financovanie dopravy s výnimkou železničnej dopravy. V oblasti energetických projektov patrí krajina medzi tú skupinu štátov, ktoré čelia veľkým omeškaniam alebo nedosiahli žiadny viditeľný pokrok. Rumunsko tiež hlboko zaostáva v investíciách predchádzania rizika, či v oblasti životného prostredia.

Podľa Komisie pretrvávajú problémy aj s ohľadom na kapacitu rumunských úradov, ktoré majú eurofondy na starosti. Prístup k prostriedkom EÚ je naďalej príliš komplikovaný, čo odradí mnohých uchádzačov. Ďalšou výzvou je nedostatok finančných zdrojov pre verejné a súkromné spolufinancované investície, najmä v sektore dopravy. Práve verejno- súkromné partnerstvá mnohí vnímajú ako kľúčové pre rozvoj najzaostalejších regiónov v krajine.

Bulharsko: Zmiešané výsledky

Skúsenosť Bulharska s regionálnymi fondmi EÚ mnohí vnímajú ako úspech zmiešaný s neúspechom, keďže dobrú prácu zatienila korupcia a zneužívanie prostriedkov z Bruselu. Komisia podčiarkuje, že napriek nízkej miere absorpcie eurofondov na úrovni len 20 percent sa vyskytli aj mnohé pozitívne aspekty- jedným z nich je „podstatná snaha“ bulharskej vlády a administratívy na vytvorení efektívneho spravovania a kontrolného systému fondov EÚ. Krajina sa navyše pokúsila zjednodušiť celý proces a informovať verejnosť o možnosti čerpania. Stále je však potrebné posilniť administratívnu kapacitu. Obavy ostávajú aj kvôli nedostatku pokroku v niektorých oblastiach, najmä v doprave a v projektoch týkajúcich sa životného prostredia.

Nemecko: Čas zrýchliť

Napriek veľmi malej miere absorpcie eurofondov len na úrovni 19,3 percenta sa Komisia domnieva, že krajina je na dobrej ceste, aby dosiahla svoje strategické ciele. Európske programy sa zhodujú s relevantnými národnými iniciatívami a ešte podčiarkujú ich strategické ciele, ktoré často zodpovedajú cieľom z Lisabonskej stratégie, Göteburgskej stratégii pre trvaloudržateľný rozvoj a Európskej stratégii o zamestnanosti. Nízka miera čerpania sa pripisuje najmä malému pokroku zodpovedných úradov, pri ktorých je potrebné, aby „urýchlili implementáciu v praxi“. Ďalšou oblasťou, kde je potrebné zlepšenie, je informovanie občanov či potenciálnych beneficientoch o programoch, dodáva Komisia.

Grécko brzdí spolufinancovanie zo strany štátu

Pokrok krajiny je „veľmi obmedzený“, píše Európska komisia v správe. Do novembra 2009 sa Grécku podarilo vyčleniť na projekty len 2,4 miliardy eur, čo predstavuje 11,9 percenta a zaraďuje krajinu na posledné miesto tabuľky.

Hlavnou príčinou je hrozný stav, v akom sa nachádzajú verejné financie a s tým súvisiaci nedostatok likvidity. O oneskorenie čerpania sa pričinil aj relatívne dlhý čas potrebný na vytvorenie infraštrukturálnych projektov. Nová socialistická vláda, ktorá je pri moci od októbra 2009, prisľúbila revíziu existujúcich štruktúr a procedúr a zároveň aj zjednodušenie správneho a kontrolného systému krajiny.

Poľsko: Eurofondy nám pomáhajú vyrovnať sa s krízou

Krajina je s čiastkou 67 miliárd eur na obdobie rokov 2007 až 2013 zďaleka najväčším prijímateľom regionálnych fondov EÚ. Druhé v poradí je Španielsko, s takmer polovičnou sumou 35 miliárd eur. Krajinu preto Komisia pozorne sleduje.

Poľský minister pre regionálny rozvoj pritom vo februári 2010 vyhlásil, že využívanie eurofondov zo strany Poľska je najefektívnejšie zo všetkých členských štátov.

Hoci Komisia bola vo svojich vyjadreniach opatrnejšia, jej predstavitelia naznačili, že „stabilný prílev investícií v oblasti kohéznej politiky sa považuje za kľúčový faktor pri pomoci Poľsku vyrovnať sa s hospodárskou krízou.“

Relatívne nízku mieru absorpcie (19,4 percenta) Brusel nevníma ako veľký problém a opäť ho pripisuje len načasovaniu správy, keďže už v čase jej písania čerpanie v Poľsku pokročilo na viac ako 31 percent.

Zdroje ale varujú, že je potrebné urýchliť implementáciu hlavných infraštrukturálnych projektov, na ktoré je vyčlenená veľká časť fondov v Poľsku. Rovnako je dôležitý aj pokrok v sektore železničnej dopravy, energetiky a informačných a komunikačných technológií a zároveň podpora integrácie vyčleňovaných skupín na trhu práce. Na otázku, či by Poľsko mohlo stratiť veľký podiel zo svojho enormného 67- miliardového balíka eurofondov, eurokomisár pre regióny Johannes Hahn odpovedal: „Ešte máte čas, ale už nie veľa.“

Slovensko: veľa dobrých postupov

Podobne ako v Poľsku, Komisia považuje nízku mieru čerpania eurofondov (18,6 percenta) viac za otázku zlého načasovania než za dôkaz reálnych štrukturálnych nedostatkov. „Relatívne limitovaný pokrok implementácie do čias správy odráža fakt, že počiatočné roky (obdobia 2007-2013) sa venovali príprave inštitúcií a systémov,“ tvrdia predstavitelia.

Tí zároveň pochválili dobrý postup, ktorý na Slovensku v súčasnosti panuje a kľúčový pokrok v oblastiach ako infraštruktúra a prístupnosť regiónov, či podpora zamestnanosti. „Výrazný posun“ nastal ohľadne cieľov Lisabonskej stratégie ako podpora výskumu a vývoja, malých a stredných podnikov, či energetickej efektívnosti.

Postoje

„Ohodnotenie stratégie je téma, ktorej význam v oblasti kohéznej politiky narastá, povedal generálny riaditeľ oddelenia Európskej komisie pre regionálnu politiku a dodal: „Kohézna politika zavádza nové formy legislatívy a metódy implementácie do administratívy regiónov, miest a obcí v celej Európe,“hovorí generálny riaditeľ oddelenia EK pre regionálnu politiku Dirk Ahner

Eurokomisár pre regióny Johannes Hahn povedal: „Táto správa je novým prvkom v kohéznej politike. Globálna kríza mala určite vplyv na implementáciu (prostriedkov). Celkovo však správa ponúka pozitívny obraz a dokazuje, že kohézna politika je úspešná v investíciách do regiónov.“

„Plnenie odsúhlasených stratégií prebieha v dobrom tempe, a pokrok je viditeľný najmä v kľúčových odvetviach ako výskum a vývoj, či inovácie, čo je obzvlášť povzbudivé. Členské štáty sa teraz musia pohnúť vpred a zlepšiť implementáciu programov,“ dodal Hahn.

Eurokomisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a inklúziu László Andor dodal: „Kríza dokázala relevantnosť a hodnotu Európskeho sociálneho systému, keďže prostriedky, ku ktorým sa najčastejšie pristupovalo boli politiky aktívneho trhu práce, ktoré majú ľudí zamestnať.“

Poľská ministerka pre regionálny rozvoj Elżbieta Bieńkowska povedala, že z pohľadu jej krajiny sa „Kohézna politika ukázala byť nielen významným akcelerátorom v čase prosperity, ale aj silným štítom proti katastrofálnym efektom hospodárskeho útlmu. Verejné a súkromné spoločnosti sa obracajú na európske fondy v prípade limitovaných kreditných možností.“

„Nazdávam sa, že kohézna politika je tým olejom, ktorý umožnil chod motoru ekonomiky.“

REKLAMA

REKLAMA