Regionálna politika v EÚ

Na regionálnu politiku vynakladá EÚ v súčasnosti najväčšiu časť svojho rozpočtu. V období rokov 2007-2013 jej rozpočet dosiahne takmer 350 miliárd eur, ktorým sa má riešiť aj naplnenie cieľov Lisabonu a riešiť vyrovnávanie priepastných rozdielov medzi regiónmi.

vidiek - polia
https://euractiv.sk

Pozadie

Hlavný princíp regionálnej (kohéznej politiky, politiky súdržnosti) politiky EÚ je finančná solidarita v prospech menej rozvinutých regiónov, ale aj sociálnych skupín. Napomáha udržaniu regionálnej konkurencieschopnosti a výrazne   napomáha približovaniu („konvergovaniu") chudobnejších regiónov k vyspelejším. Rozvinuté regióny pociťujú zas iné potreby, najmä v oblasti konkurencieschopnosti a rastu zamestnanosti. Týmto špecifikám sú prispôsobené nástroje regionálnej politiky určené pre ne. 

Rozšírenie EÚ zväčšilo regionálne rozdiely ("disparity") medzi jednotlivými regiónmi členských štátov. Údaje o nich pravidelne monitoruje v regionálnom i celoštátnom porovnaní Eurostat.

Investície do regionálnej politiky narastali významne už v predchádzajúcom období, keď Únia venovala tejto kapitole tretinu rozpočtu  v rokoch 2000 – 2006 (213 mld. eur). Do vyrovnávania regionálnych rozdielov v rokch 2007 – 2013 investuje Európska únia rekordných 347,41 mld. eur (11,7 biliónov Sk).  Počas novej plánovacej sedemročnice pripadne mám z toho balíka viac ako 11,588 miliárd eur (v bežných cenách 2004). Táto situácia sa už asi nebude v histórii opakovať a intenzita investičnej sily je porovnateľná s niekoľkonásobkom finančného balíka USA, z Marshallovho plánu, po II. svetovej vojne.

Na definitívnej podobe pravidiel novej kohéznej politike sa dohodli inštitúcie EÚ v lete 2006 prijatím balíka nariadení o štrukturálnych fondoch, Kohéznom fonde a európskej územnej spolupráci. Na jeseň 2006 doplnili nariadenia strategické usmernenia Komisie. Podľa týchto dokumentov bude regionálna politika EÚ realizovaná cez tri novozadefinované ciele:

  • Konvergencia
  • Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosti 
  • Európska územná spolupráca

Otázky

  • Inštitucionálne vzťahy

Regionálna politika je rozsiahla téma a nemožno ju posudzovať v európskych politikách len kategoricky a geograficky. Na jej plánovaní a neskoršom riadení sa zúčastňujú všetky relevantné inštitúcie EÚ, no predovšetkým sú to Komisia a Parlament ako "schvaľovateľ rozpočtu". Významnú, hlavne poradnú úlohu zohráva aj Výbor regiónov, ktorý je legitímny hlas všetkých volených predstaviteľov regiónov v EÚ.

Európsku komisiu (EK) v otázkach regionálnej politiky zastupuje poľská komisárka Danuta Hübner. Nemožno obísť ani českého eurokomisára Vladimíra Špidlu zodpovedného za zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnosť šancí, ktorý má pod palcom jeden z jej dôležitých nástrojov – Európsky sociálny fond. Okrajovo im sekunduje v niektorých otázkach aj Benita Ferrero Waldner, rakúska komisárka pre zahraničné záležitosti, do ktorej portfólia patrí zahraničná pomoc a Európsky nástroj partnerstva a susedstva.

Každému z týchto komisárov podlieha relevantné generálne riaditeľstvo – akési „európske ministerstvo“. Otázkami regionálnej politiky sa zaoberá Generálne riaditeľstvo pre regionálny rozvoj (DG REGIO). Na jeho čele vystriedal nedávno Brita Meadowsa Nemec Dirk Ahners. Medzi vysoko postavenými euroúradníkmi na tomto riaditeľstve pracuje aj Slovenka, Katarína Mathernová, ktorá sa stala v roku 2007 jeho zástupkyňou. Časť súvisiacej agendy ohľadne európskej susedskej politiky gestoruje Generálne riaditeľstvo pre vonkajšie vzťahy (DG RELEX) a sociálne záležitosti Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnosť šancí (DG EMPL), ktoré dozoruje zo štrukturálnych fondov práve Európsky sociálny fond (ESF).

V Európskom parlamente pracuje Výbor pre regionálny rozvoj (REGI), ktorý má pôsobnosťou pre regionálnu a kohéznu politiku, najmä však pre Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a iné nástroje regionálnej politiky Únie. Výbor tiež posudzuje vplyv ostatných politík na hospodársku a sociálnu súdržnosť, má na starosti koordináciu štrukturálnych nástrojov Únie, odľahlé regióny a ostrovy. Venuje sa aj témam ako je cezhraničná a medziregionálna spoluprácu, vzťahy s Výborom regiónov, organizáciami medziregionálnej spolupráce a miestnymi a regionálnymi orgánmi. Na jeho čelo v polovici aktuálneho mandátu EP zvolili španielskeho poslanca Gerarda Galeoteho (EPP-ED). Jeden z vplyvných podpredsedov výboru je Poliak Jan Olbrycht (tiež EPP-ED) a po poslednom rozšírení Únie za podpredsedníčku v regionálnom výbore zvolili liberálnu poslankyňu z Bulharska Filiz Husmenovú (ALDE). Zo slovenských europoslancov sú členmi dvaja poslanci, Miroslav Mikolášik (EPP-ED) a Miroslav Koterec (PES), náhradníkmi Zita Pleštinská (EPP-ED) a Peter Baco (NI).

Poslanci nerozhodujú o konkrétnych projektoch, ale ich vplyv na regionálnu politiku EÚ je výrazný. Parlament má totiž spoločne s ministrami členských štátov rozhodujúce slovo pri schvaľovaní rozpočtu EÚ, a tak môže regiónom finančné prostriedky zvýšiť a tým aj podporiť viac projektov. Nejde však len o peniaze. Parlament sa aktívne podieľa na množstve akcií, ktorých úlohou je zvýšiť informovanosť verejnosti o spôsobe, akým sa uchádzať o granty z európskych fondov, alebo si vymeniť skúsenosti z realizovaných projektov.  

  • Výbor regiónov

Mnoho rozhodnutí prijímaných Úniou má priamy dosah na jej regióny. Výbor regiónov ako samostatná inštitúcia je ich hovorcom: reprezentuje záujmy regiónov a ich obyvateľov a zabezpečuje, aby informácie týkajúce sa politiky EÚ boli oznámené priamo regiónom. Medzi jeho hlavné úlohy patrí reprezentovať v európskom legislatívnom procese záujmy miestnych a regionálnych orgánov a v prípadoch rozhodnutí, ktoré vplývajú na záujmy regiónov sa musia Komisia alebo Rada poradiť s Výborom. Sú to témy, ako hospodárska a sociálna súdržnosť, transeurópske siete, zdravotníctvo, záležitosti týkajúce sa mládeže alebo kultúry.

344 členov zastupuje regionálne a miestne orgány Európskej únie a sú menovaní na obdobie štyroch rokov. Na čele Výboru stojí Francúz Michel Delabarre. Členmi Výboru sú volení zástupcovia samosprávnych regiónov, primátori miest a predsedovia mestských a krajinských rád. Slovenskú republiku zastupuje 9 členov a rovnaký počet máme nominovaných náhradníkov. Ako vedúci delegácie SR vo Výbore regiónov je toho času Milan Belica (ĽS-HZDS), predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja. Výbor pracuje vo viacerých komisiách a podvýboroch. Najväčším podujatím je každoročný Európsky týždeň regiónov a miest – Open days, ktorý organizuje výbor spolu s Komisiou a spolupracuje s nimi aj Parlament a Predsedníctvo.

  •  „Európska“ regionálna politika …

Cieľom tejto politiky je prispievať k rozvoju najmä zaostávajúcich regiónov, k reštrukturalizácii upadajúcich priemyselných oblastí, či revitalizáciu zanedbaných mestských štvrtí. Dôraz sa kladie na tvorbu udržateľných pracovných miest a zlepšiť stav ekonomickej, sociálnej a územnej „súdržnosti“ Únie. Preto ten výraz o "súdržnej politike".

Donedávna podliehal tejto politike aj rozvoj vidieckych oblastí, kde je poľnohospodárstvo na ústupe. Túto agendu v rokoch 2007 – 2013 už prebrala Spoločná poľnohospodárska politiku (SPP/CAP).

  • História regionálnej politiky EÚ a jej vzťah k SR
rok udalosti
1957 V preambule Rímskej zmluvy sa konštatuje, že je potrebné „posilniť jednotu ekonomík a zaistiť ich harmonický rozvoj znižovaním existujúcich rozdielov medzi jednotlivými regiónmi a zmierňovaním zaostalosti znevýhodnených regiónov“.
1958 Vznikajú prvé sektorové fondy: Európsky sociálny fond (ESF) a Európsky poľnohospodársky usmerňovacieho a záručný fond (EPUZF).
1975 Vzniká Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR/ERDF), ktorý prerozdeľuje časť rozpočtových príspevkov členských štátov na rozvoj najchudobnejších regiónov.
1986 Jednotný európsky akt vytvára podmienky pre reálnu politiku súdržnosti, ktorá má pomôcť krajinám južnej Európy a iným znevýhodneným regiónom pri vyrovnávaní sa s nárokmi jednotného trhu.
1988 – 1993

Rada v Bruseli (február 1988) určuje zásadnú zmenu vo fungovaní fondov solidarity (dnes „štrukturálne fondy“), prideľuje im 68 mld. ECU (v cenách 1987).

V Zmluve o Európskej únii (platí od 1993) je kohézia/súdržnosť jeden z hlavných cieľov Únie, spolu s hospodárskou a menovou úniou a jednotným trhom.

Vzniká Kohézny fond na podporu projektov v oblasti životného prostredia a dopravy v najmenej prosperujúcich členských štátoch. Spúšťa sa predvstupový program PHARE, ktorý pomáha asociovaným a kandidátskym krajinám z bývalého Východného bloku.

1994 – 1999

Rada (Edinburgh, december 1992) schválila takmer 200 mld. ECU pre politiku súdržnosti, takmer tretinu rozpočtu Spoločenstva. Štrukturálne fondy sa rozšírili o Finančný nástroj na riadenie rybného hospodárstva (FIFG).

Rada v Berlíne (marec 1999) reformuje štrukturálne fondy a upravuje fungovania Kohézneho fondu. Na podporu ekonomického a sociálneho rozvoja a ochranu životného prostredia v kandidátskych krajinách strednej a východnej Európy sa vytvárajú dva nové nástroje ISPA a SAPARD, ktoré doplnia bežiaci program PHARE.

2000 – 2001 Rada (Lisabon, marec 2000) prijala stratégiu zamestnanosti s cieľom premeniť Úniu „do roku 2010 na najdynamickejšiu znalostnú ekonomiku s najvyššou schopnosťou konkurencie“. Následný samit v Götteborgu (jún 2001) túto stratégiu dopĺňa o trvalo udržateľný rozvoj.
2002 Kodaňský summit Rady určil podmienky pre novopristupujúce členské krajiny.
2004

18. februára EK predložila návrh reformy politiky súdržnosti pre obdobie 2007 – 2013: „Nové partnerstvo pre súdržnosť: konvergencia, konkurencieschopnosť a spolupráca“.

Zo štrukturálnych fondov sa vyberú rybolovný a poľnohospodársky fond a stanú sa nástrojmi s nimi spojených spoločných politík.

1. mája do EÚ vstupuje Cyprus, ČR, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Poľsko, SR a Slovinsko. Slovensko spúšťa historicky 1x čerpanie štrukturálnych fondov EÚ v skrátenom programovom období 2004-2006.
2005 Rada prijíma kompromis ohľadne návrhu finančnej perspektívy pre roky 2007-2013. Pre politiku súdržnosti sa vyčleňuje 347,410 miliárd eur.
2006

17. mája podpísala Rada, Parlament a Komisia dohodu ohľadne sedemročného rozpočtu na roky 2007-2013.
1. augusta vstupuje do platnosti nariadenia EP a Rady o štrukturálnych fondoch, Kohéznom fonde a Európskej územnej spolupráci pre obdobie 2007-2013.
6. októbra prijíma Rada „Spoločné usmernenia ku súdržnosti“ a zakladá nimi základ princípov novej politiky pre obdobie 2007-2013.
December: 21. decembra predložila SR oficiálny návrh NSRR 2007-2013 pre roky 2007-2013.
2007

1. januára pristupujú do EÚ BulharskoRumunsko, pre ktoré sa tiež začína historické programové obdobie.
Marec: 6. marca predložila SR EK na posúdenie 11 operačných programov pod NSRR 2007-2013.
August: 17. augusta schválila EK Národný strategický referenčný rámec SR
September: EK schválila prvý balík operačných programov SR: Doprava, Informatizácia spoločnosti, Regionálny operačný program a Technická pomoc
December: EK schválila posledný z 11 operačných programov financovaných z regionálnych fondov (ERDF, ESF, KF). Tiež schválila SR aj Program rozvoja vidieka.
    • Regionálne rozdiely: Hlavný dôvod pre uplatňovanie spoločnej politiky

    Európska únia, USA a Japonsko sú najviac prosperujúce ekonomicky sveta. Od posledných dvoch fáz rozšírenia v rokoch 2004 (vstup desiatich nových krajín) a 2007 pristúpením Rumunska a Bulharska sa veľkosť vnútorného trhu a ľudský potenciál Únie zvýšil na viac ako 488,5 mil. obyvateľov. Celkovú dynamiku Únie však oslabujú ekonomické a sociálne rozdiely medzi členskými štátmi a ich regiónmi. V porovnaní EÚ-15 a EÚ-27 sa rozdiely v Európe zvýšili na dvojnásobok. Rozdiely medzi najrozvinutejšími a najzaostávajúcejšími regiónmi sú mnohonásobné.

    • Štyri výzvy novej kohéznej politiky 2007-2013
    1. Dosahovanie vyššieho stupňa súdržnosti v rozšírenej Únii;
    2. Posilnenie priorít Únie;
    3. Zvyšovanie kvality na podporu trvalo udržateľného a vyváženého rozvoja;
    4. Vytvorenie nových partnerstiev pre súdržnosť.
    • Prioritné ciele novej politiky súdržnosti

    Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF/EFRR), Európsky sociálny fond (ESF) a Kohézny fond (KF) prispievajú nasledovným spôsobom k napĺňaniu troch cieľov: „Konvergencia“, „Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“ a „Európska územná spolupráca“.

    Tab.: Ciele, štrukturálne fondy a štrukturálne nástroje 2007-2013

    Ciele štrukturálne fondy a nástroje
    „Konvergencia“ ERDF ESF   KF
    „Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť“ ERDF ESF
    „Európska územná spolupráca“ ERDF

    Logika prvého cieľa – „Konvergencia“ je založená na podpore najmenej rozvinutých členských štátov a regiónov, čím sa docieli reálna konvergencia- ich približovanie k priemeru EÚ. V EÚ-27 sa týka tento cieľ 84 regiónov v 17 členských krajinách, kde žije 154 miliónov ľudí. Ich HDP na obyvateľa dosahuje menej ako 75% priemeru Spoločenstva. V tzv. „prechodnej fáze“ sa to dotýka ďalších 16 regiónov (16,4 mil. obyvateľov), ktorých HDP vďaka štatistickému spriemerovaniu po rozširovaní len nepatrne presiahlo túto úroveň. Pre cieľ Konvergencia je k dispozícii 282,8 mld. eur, čo je 81,5% spoločného rozpočtu a rozdelí sa nasledovným spôsobom: 199,322 mld. eur pre konvergujúce regióny, pričom 13,955 mld. eur sa týka regiónov, v ktorých bude postupne znižovaná pomoc z tohto cieľa („phasing-out-regions”) a 69,578 mld. sa vynakladá na Kohézny fond. Ten sa použije v 15 členských krajinách.

    Mimo konvergujúcich regiónov sa uplatňuje cieľ „Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť”. Jej programy majú podporiť regióny pri realizácii hospodárskych zmien prostredníctvom inovácií a podporou spoločnosti založenej na poznatkoch, podnikateľských iniciatív, ochrany životného prostredia a prístupu k nemu.
    2) Tvorba väčšieho počtu a viacej kvalitných pracovných miest bude realizovaná adaptovaním pracovníkov a investíciami do ľudských zdrojov. V EÚ-27 je pre tento cieľ oprávnených 168 regiónov s 314 mil. obyvateľmi. Medzi nimi je aj 13 tzv. „phasing-in-regions“ (19 mil. obyvateľov), ktoré dostanú mimoriadne finančné prostriedky ako pôvodne regióny „Cieľa 1“ (v predošlom programovom období). Pre tento cieľ je určených 55 mld. eur, z ktorých  11,409 mld. potečie do tzv. „phasing-in-regions”. Celkovo pre tento cieľ sa použije 16% vyčlenených prostriedkov, ktoré sú určené regiónom v 19 členských štátoch. Pôvodné programy a iniciatívy URBAN II a EQUAL sa presunuli pod cieľ 1 a 2.

    V rámci tretieho cieľa „Európska teritoriálna (územná) spolupráca sa má dosiahnuť posilnenie:

    a) cezhraničnej spolupráce prostredníctvom spoločných miestnych a regionálnych iniciatív,
    b) transnacionálnu spoluprácu s cieľom integrovaného územného rozvoja
    c) interregionálnu spoluprácu a výmenu skúseností

    Tento cieľ sa dotkne 181,7 miliónov Európanov žijúcich v prihraničných regiónoch (37,5% všetkých obyvateľov EÚ), pričom všetky regióny EÚ a ich obyvatelia budú pokrytí jedným z 13 súčasných transnacionálnych spolupracujúcich území. Pre cieľ je určených 8,723 mld. eur (2,5% rozpočtu) a tieto prostriedky sa delia nasledovným spôsobom:

    • 6,44 mld. eur pre cezhraničnú spoluprácu,
    • 1,83 mld. eur pre transnacionálnu
    • 445 miliónov  eurpre interregionálnu spoluprácu.

    Tento cieľ vychádza zo skúseností iniciatívy Spoločenstva „INTERREG“.

    • Kohézne správy

    Doteraz vydala EK 4 správy o kohéznej politike EÚ. Vlastné správy spracúva aj EP. Tie sa zaoberajú podporou efektivity použitia finančných prostriedkov. Pozornosť si zaslúžila najmä správa španielskej poslankyne zo skupiny socialistov Francisci Pleguezuelos Aguilar o dopade štrukturálnej politiky a jej dôsledkoch na kohéziu v rámci EÚ a tiež správa poľskej poslankyne zo skupiny socialistov Lidie Joanny Geringer de Oedenberg o úlohe a efektívnosti kohéznej politiky v najchudobnejších regiónoch.

    Regionálna pomoc sa však nesústredí len na členské štáty EÚ. Okrem nich sa totiž o podporu môžu uchádzať aj kandidátske krajiny a to z takzvaných prevstupových fondov, ktoré boli oproti minulosti (SAPARD, ISPA, PHARE) zjednotené do jedného nástroja.

    Pozície:

    „Zaviazali sme sa, že pomôžeme Európe stať sa najkonkurencieschopnejším svetovým hospodárstvom. Odhady Komisie ukazujú, že každých 100 eur investovaných do regionálneho rozvoja sa vo forme vývozu vracia až do výšky 40 eur do iných regiónov. Preto by sa s cieľom byť efektívnosti malo investičné úsilie začleniť do miestnych a regionálnych stratégií.”, uviedla Danuta Hübner počas Dní otvorených dverí európskych regiónov 2006 v júli 2006 v Bruseli.

    “Akú Európu chceme – pre nás a naše pokolenia? Dynamickú Európu na čelnom mieste vo svete v oblasti vedy a technológii? Produktívnu Európu, kde nachádza každý zamestnanie? Starostlivú Európu, ktorá sa venuje chorým, starším i hendikepovaným? Spravodlivú Európu, kde nie je diskriminácia a každý má rovnaký prístup k zamestnaniu a vzdelania? Čistú a ekologickú Európu, ktorá sa stará o životné prostredie a sú pre ňu dôležité aj celosvetové výzvy? Európu takých hodnôt, o ktoré sa vzájomne delíme a sú nám vzácne? Toto všetko chcem a preto si myslím, že je to v našom dosahu”, uviedla 17. októbra 2006 v jednom zo svojich prejavov vo Varšave komisárka Danuta Hübner.

    Ako podporiť zaostávajúce oblasti a ako zlepšiť kohéznu politiku v januári 2007 diskutovali členovia Výboru EP pre regionálny rozvoj. Vplyv kohéznej politiky možno znázorniť na príklade Írska, ktoré sa aj vďaka čerpaniam z fondov Únie mohlo premeniť z jednej z najchudobnejších krajín EÚ na hospodárstvo s druhým najväčším hrubým domácim produktom (HDP) na obyvateľa. Írsko tak už nespĺňa podmienky na čerpanie pomoci EÚ a pomyselný koláč sa môže rozdeliť tým, ktorí to potrebujú. Poslankyňa Geringer de Oedenburg (PES – Poľsko) sa domnieva, že by bolo ilúziou očakávať takéto výsledky pri všetkých regiónoch. Cieľ však nesmieme strácať zo zreteľa: rozdiely medzi regiónmi sa nemusia úplne zotrieť, ale aspoň znížiť. Aby kohézna politika naozaj zmenšila rozdiel medzi regiónmi, poslankyňa navrhuje viacero opatrení.  Kohézna politika EÚ musí identifikovať potreby najchudobnejších regiónov, finančné prostriedky by sa mali do potrebných oblastí dostať čo najrýchlejšie, celý proces by sa mal zjednodušiť a v rámci sociálnej kohézie by sa nemalo zabúdať na ľudí s telesným hendikepom. Veľká miera zodpovednosti však leží aj na jednotlivých členských štátoch, ktorých regióny často krát nie sú schopné absorbovať ponúkanú finančnú pomoc.

    Miroslav Mikolášik (EPP-ED) 5. júla 2005 k štrukturálnym fondom uviedol, že Európsky sociálny fond je významným nástrojom na presadzovanie sociálnej integrácie a prístupu k zamestnaniu niektorých znevýhodnených skupín obyvateľstva, akými sú napríklad osoby so zdravotným postihnutím. „Som veľmi rád, že sa nám na pôde Parlamentu podarilo do textu nariadenia presadiť ochranu týchto osôb ako jednu z priorít tohto nástroja.”

    Peter Baco (NI) počas toho istého plenárneho zasadnutia k všeobecným ustanoveniam o štrukturálnych fondoch v rozprave povedal: „Ako občan Slovenska, novej členskej krajiny Európskej únie si uvedomujem obrovský význam tejto štrukturálnej pomoci od ekonomicky silných členských štátov pre nové členské štáty.“ Osobitne ocenil fakt, že v dohode medzi Európskym parlamentom a Radou sa podporujú návrhy nových členských štátov v opatreniach, takzvaných N+3, týkajúcich sa DPH a bývania. Je to dobré a veľmi potrebné riešenie, veď v prvom čítaní v tomto Parlamente hlasovali za tieto návrhy všetci poslanci z nových členských štátov. Rok pred tým predkladal pozmeňujúci návrh na zabezpečenie komplementárnosti podpory z tohto fondu s podporou poskytovanou z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. „Úspech našich zámerov pri zmierňovaní regionálnych rozdielov v Európskej únii totiž priamo závisí práve od úspešnosti vidieckeho rozvoja. Veď regióny Európy sú predovšetkým vidiecke regióny a najzaostalejšie regióny Európy sú práve najvidieckejšie regióny.“ Nemyslí si, že problémy regionálneho rozvoja Európskej únie nemôžeme nikdy úspešne vyriešiť bez zabezpečenia rozvoja vidieka a prosperujúci vidiek je reálny len vtedy, ak budú prosperovať farmári.

    Mieczysław Edmund Janowski (UEN, PL)  prirovnal možnosti novej kohéznej politiky s dopadmi, ktoré mal po II. svetovej vojne na Európu Marshallov plán. "Dotýka sa to všetkých krajov, najmä tých, ktoré počas minulých rokov vegetovali nie zo svoje viny, ale kvôli železnej opone a Poľsko medzi nimi, najmä jeho východné vojvodstvá ".

    "Ako Grék, môžem povedať, že je to koniec maratónu. Neboli žiadne obmedzenia v rozpočte súdržnosti a to značí, že peniaze európskych daňovníkov budú využité efektívne a realisticky " – povedal spravodajca správy o všeobecných ustanoveniach k štrukturálnym fondom, Grék Konstantinos Hatzidakis (EPP-ED).

    Ďalší zo spravodajcov, Poliak Jan Olbrycht (EPP-ED) si myslí, že realizácia princípu solidarity okrem iného aj v rámci kohéznej politiky je trvalým základom fungovania EÚ. „Popretie (solidarity) je útokom na podstatu fungovania Spoločenstva”. Predostrel myšlienku, že politika súdržnosti môže byť spoločne realizovaná aj bez financovania z prostriedkov Spoločenstva prostredníctvom spoločných aktivít členských krajín. Na margo cezhraničných programov povedal: „Sú to aktivity, ktoré čerpajú neveľké prostriedky z EÚ, ale tvoria veľkú pridanú hodnotu”. Preto by jej mal naďalej napomáhať nový právny nástroj navrhovaný pre cieľ 3.

    Čech Vladimír Železný (IND/DEM) kritizoval v júli 2006 zdĺhavosť prijímania legislatívy kohéznej politiky i samotný Parlament: "Dlhé a tu v Parlamente neplodné štrnásťmesačné dohadovanie sa ukazuje, akoby sme v Únii dopadli, keby sme prijali Európsku ústavu s majoritným rozhodovaním, ktoré tu platí. Malým, slabým, chudobným a novým by nanucovali pravidla väčšina pôvodných členských štátov, ako to vidíme tu v Európskom parlamente.

    Jana Bobošíková (NI -ČR) uvítala spoločný postoj Rady k štrukturálnym fondom s týmm, že "Európska rada na rozdiel od tohto Parlamentu prejavila ďaleko väčšiu mieru realizmu a znalosti situácie, pokiaľ ide o skutočné potreby členských štátov". Rovnako podĺa nej bola Rada ďaleko solidárnejšia ako EP. Za veľmi pozitívne označila spolu  s mnohými inými poslancami z nových členských štátov zámer preplácať z ERDF daň z pridanej hodnoty, kde nie je vratná. Vďaka pravidlu N+3 dostávajú podľa nej štáty „ďaleko väčší priestor pre realizáciu projektov a čerpanie peňazí."

    Oldřich Vlasák (EPP-ED – ČR) návrhy nariadení k ŠF označil za "kompromis, ktorý sa v zajatí národných záujmov rodil veľmi ťažko ". "Prínos EÚ musia ľudia v jednotlivých členských štátoch jasne pocítiť". Za príklad označil otázku bývania. Za kľúčové ďalej označil, že sa otvára cesta vyšších investícii do zdravotníctva, uvítal dôraz, ktorý Európska komisia kladie na urbánnu dimenziu štrukturálnej politiky: „Sú to nakoniec naše mestá, ktoré majú ku konečným príjemcom najbližšie a najlepšie vedia, aké aktivity a projekty je potrebné podporovať, Obávam sa však, aby táto urbánna dimenzia a princíp partnerstva neostala na papieri."

    Ďalšie zdroje

    REKLAMA

    REKLAMA