Západný Balkán

Základným cieľom EÚ v regióne západného Balkánu (Juhovýchodná Európa) je vytvoriť situáciu, v ktorej je nemysliteľná expanzia vojenského konfliktu, rozšíriť v regióne oblasť mieru, stability, prosperity a slobody, budovaná počas posledných 50 rokov Európskou úniou a jej členskými štátmi.

Mostar
https://euractiv.sk

Pozadie

V dôsledku násilných konfliktov, ktoré poznačili nedávnu históriu regiónu Západného Balkánu, EÚ pokladá za svoju prioritu podporovať rozvoj mieru, stability, prosperity a slobody v krajinách juhovýchodnej Európy Chorvátsku, Srbsku, Čiernej Hore, Bosne a Hercegovine, Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko (FYROM) v Albánsku aj v nezávislom  Kosove, ktoré ale zatiaľ neuznali všetky členské krajiny Európskej únie.

Všetky krajiny západného Balkánu majú šancu stať sa budúcimi členmi Európskej únie, čo je cieľ schválený Európskou radou vo Feire v júni 2000 a potvrdený Európskou radou v Solúne v júni 2003.

V januári 2006 Európska komisia schválila oznámenie “Západný Balkán na ceste do EÚ: konsolidovanie stability a zvyšovanie prosperity”. V oznámení sa hodnotí pokrok, ktorý sa dosiahol od Solúnskeho summitu, a stanovujú sa konkrétne opatrenia na posilnenie politiky EÚ pre krajiny západného Balkánu a jeho nástroje.

Rámec pre prístup Európskej únie tvorí Stabilizačný a asociačný proces (SAP), ktorý bol vytvorený na povzbudenie a podporu domácich reformných procesov. Z dlhodobého hľadiska SAP týmto krajinám ponúka vyhliadku na úplnú integráciu do štruktúr EÚ, ak splnia určité politické a ekonomické kritériá.

Lisabonský summit Európskej rady v marci 2000 stanovil, že podpisu Stabilizačných a asociačných dohôd s krajinami západného Balkánu, ktoré zahŕňajú vytvorenie zón voľného obchodu, by mala predchádzať „asymetrická liberalizácia obchodu.“ Súčasťou Stabilizačného a asociačného procesu by podľa rozhodnutia Rady malo byť zlepšenie existujúcich autonómnych obchodných preferencií, a autonómna obchodná liberalizácia 95 percent celkového exportu všetkých zúčastnených krajín do EÚ.

EÚ v rámci svojich možností ako hlavný donor finančnej pomoci v regióne uznáva dosiahnutý pokrok prostredníctvom nadväzovania formálnych zmluvných vzťahov s kvalifikujúcimi sa štátmi. Do dnešného dátumu už podpísali Stabilizačnú a asociačnú dohodu (SAA) s EÚ všetky krajiny západného Balkánu.

Chorvátskom sa zaoberá samostatný súbor liniek v súvislosti s jeho oficiálnym štatútom kandidátskej krajiny. Tento štatút má dnes už aj Macedónsko a Turecko.

Otázky

Albánsko

  • 1992: Podpis Dohody o obchode a spolupráci medzi EÚ a Albánskom. Albánsko je oprávnené prijímať finančnú pomoc z programu PHARE.
  • 1999: EÚ navrhuje nový Stabilizačný a asociačný proces (SAP) pre päť krajín regiónu, vrátane Albánska.
  • 2000: Summit Európskej rady v Santa Maria da Feira stanovuje, že všetky krajiny v rámci Stabilizačného a asociačného procesu sú „potenciálnymi kandidátmi“ na členstvo v EÚ.
  • 2003: 31. januára Komisia oficiálne otvára rokovania pre Stabilizačnú a asociačnú dohodu (SAA) medzi EÚ a Albánskom.
  • Počas obdobia rokov 1991 a 2004 EÚ oficiálne vyčlenila Albánsku finančnú podporu vo celkovej výške 1. 273 milióna euro, najmä prostredníctvom programov PHARE a CARDS.
  • 2004: v júni Rada dospela k rozhodnutiu o princípoch Európskeho partnerstva pre Albánsko
  • november 2005: Komisia vydala svoju výročnú správu o pokroku Albánska
  • jún 2006: Albánsko podpisuje s EÚ Stabilizačnú a asociačnú dohodu.
  • september 2007: Podpis dohody o zjednodušení vízového režimu a readmisii.
  • marec 2008: Začali rozhovory o liberalizácii vízového režimu.
  • máj 2008: Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso upozornili albánskeho premiéra Saliho Berishu, že jeho krajina musí robiť ráznejšie reformy, ak chce vstúpiť do EÚ.

Hlavným cieľom EÚ je posilnenie verejnej správy a súdnictva v krajine; rozvoj polície a verejného poriadku; zlepšenie colných služieb; rozvoj verejných služieb a infraštruktúry; zlepšenie systému vzdelávania; a posilnenie demokracie a rešpektovania ľudských práv. Prieskumy verejnej mienky dlhodobo vykazujú veľmi vysokú podporu členstva v EÚ medzi albánskym obyvateľstvom, nad 80 %. Albánci sa ale obávajú, že v EÚ prevládne rezervovaný postoj, kedže Albánsko je prevažne moslimskou krajinou, aj keď na verejný život v krajine tento fakt nemá žiadny vplyv.

Bosna a Hercegovina (BiH)

  • 1995: Prostredníctvom Daytonských/Parížskych mierových dohôd bola ukončená vojna a založená Federácia Bosny a Hercegoviny a republiky Srbsko.
  • 1998: Deklarácia EÚ zakladá Konzultatívnu pracovnú skupinu Európskej únie a Bosny a Hercegoviny (EU/BiH Consultative Task Force – CTF), spoločný prostriedok pre technickú administratívnu pomoc v oblasti správy, regulačného rámca a postupov.
  • 2000: Cestovná mapa EÚ stanovila 18 základných krokov, ktoré by Bosna a Hercegovina mala podniknúť ešte pred vypracovaním Štúdie o realizovateľnosti otvorenia prístupových rokovaní o Stabilizačnej a asociačnej dohode (SAA).
  • 2000: Summit Európskej rady v Santa Maria da Feira stanovil, že všetky krajiny, zahrnuté do Stabilizačného a asociačného procesu sú potenciálnymi kandidátmi na členstvo v Európskej únii.
  • 2001: Prvý rok programu CARDS, špeciálne vyvinutého na pomoc krajinám v rámci Stabilizačného a asociačného procesu.
  • 2001: Komisia prijala Štátnu stratégiu pre Bosnu a Hercegovinu
  • 2003: Solúnsky summit rozhodol o posilnení politickej spolupráce, zvýšenom budovaní inštitúcií a implementácii ďalších obchodných opatrení na podporu ekonomického rastu
  • 2003: Komisia schválila štúdiu o realizovateľnosti pre Bosnu a Hercegovinu
  • Od roku 1991 EÚ venovala Bosne a Hercegovine finančné príspevky vo výške približne 2,5 miliardy euro.
  • 2004: EUFOR v decembri nahradil SFOR (operácia “Althea”)
  • október 2005: Komisia odporučila Rade začať rokovania o Stabilizačnej a asociačnej dohode (SAA)
  • november 2005: Komisia vydala výročnú správu o pokroku Bosny a Hercegoviny
  • november 2005: Rada dala zelenú začatiu rokovaní o SAA s Bosnou a Hercegovinou
  • júl 2007: Vysokým predstaviteľom medzinárodného spoločenstva v Bosne a Herzegovine sa stal slovenský diplomat Miroslav Lajčák. Nahradil na tomto poste Rakúšana Christiana Schwarz-Schillinga, ktorý mal byť pôvodne posledným VP.
  • september 2007: Bosna a Herzegovina podpísala dododu o zjednodušení vízového režimu a readmisii
  • apríl 2008: V parlamente prešla kontroverzná reforma polície, ktorá bola podmienkou pre podpis SAA
  • jún 2008: Bosna dostala cestovnú mapu k liberaliizícii vízového režimu, Sarajevo bude musieť pre splnenie podmienok Európskej únie zaviesť biometrické pasy, vylepšiť ochranu hraníc, potlačiť neduhy akými sú ilegálna imigrácia, organizovaný zločin a korupcia.
  • Bosna a Herzegovina podpísala Stabilizačnú a asociačnú dohodu s EÚ

Jednou z najväčších výziev, ktoré teraz stoja pre Bosnou a Herzegovinou je reforma ústavy, ktorá by mala priniesť lepšie fungovanie štátu zaťaženého neprehľadnou spleťou štátnej správy. Rokovania by sa mali začať v októbri. Pokiaľ ide o Úrad vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva, Rada pre implementáciu mieru stanovila niekoľko podmienok, ktorých naplnením podmienila zrušenie tohto postu. Viac v článku Opatrne, Bosna začína vnímať európsku budúcnosť

Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM)

  • 1996: FYROM môže prijímať prostriedky z programu PHARE
  • 2000: Rada schvaľuje nariadenia pre rokovania o Stabilizačnej a asociačnej dohode (SAA) v rámci Stabilizačného a asociačného procesu z roku 1999.
  • 2001: na jar vypukli ozbrojené konflikty medzi medzi macedónskymi bezpečnostnými zložkamia a albánkymi ozbrojencami. Nepokoje ukončila v auguste Ochridská rámcová dohoda medzi macedónskou vládou a albánskou menšinou. Dohodli sa ústavné zmeny, ktoré mali albánskej mešine zaistiť lepšie postavenie
  • 2001: FYROM sa stala prvou krajinou v regióne, ktorá podpísala Stabilizačnú a asociačnú dohodu (SAA) s EÚ, ktorá vstúpila do platnosti 1. apríla 2004.
  • 2003: Prvá vojenská misia „Concordia“ začína operovať so šesťmesačným mandátom.
  • 22. marec 2004: FYROM podáva svoju žiadosť o členstvo v EÚ
  • Prostredníctvom programu CARDS EÚ venovala za obdobie rokov 2001-2004 FYROM finančné prostriedky vo výške 173 miliónov euro. Tieto prostriedky spravuje Európska agentúra pre rekonštrukciu.
  • v apríli 2005 Komisia schválila balíček finančnej pomoci CARDS pre FYROM na rok 2005 vo výške 34,5 milióna eur
  • 9. novembra 2005 Komisia odporučila udelenie kandidátskeho statusu Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko
  • 17. decembra 2005 Rada rozhodla o udelení kandidátskeho statusu. Dodnes však nebol určený žiadny dátum začatia prístupových rokovaní.
  • február 2007: Olli Rehn, komisár pre rozširovanie vyhlásil, že situácie v krajiene je “alarmujúca a dáva dôvody na obavy”. Povedal to na margo konfliktu vládnucej konzervatívnej strany a strany macedónskych Albáncov.
  • apríl 2008: Grécko zablokovalo Macedónsku pozvánku do NATO kvôli nedoriešenému sporu ohľadne názvu krajiny. Európska únia v tomto spore Grécko ako svojho člena podporuje a vyslala jasný signál, že ak Macedónsko s Gréckom nedohodne, môže to ohroziť integračné ambície Skopje. Viac v článku Spor medzi Gréckom a Macedónskom eskaluje.
  • jún 2008: V krajine sa konali predčasné voľby, v ktorých potvrdil svoju pozíciu premiér Nikola Gruevski. Voľby ale sprevádzali násilnosti, čo poškodilo imidž krajiny a zmenšilo šance, že dostane termín začatia prístupových rokovaní. Viac v článku Úniu vyplašilo násilie v Macedónsku.

Srbsko a Čierna Hora (do mája 2006)

  • Štát Srbsko a Čierna Hora sa skladal z Republiky Srbsko, Kosova a Republiky Čierna Hora. Po konflikte v roku 1999 zaradilo OSN provinciu Kosovo pod dočasnú medzinárodnú civilnú a vojenskú správu.
  • Celková finančná pomoc Európskych spoločenstiev Srbsku a Čiernej Hore dosiahla od roku 1991 viac než 2,9 miliardy euro (prostredníctvom programu CARDS (predtým OBNOVA)
  • v apríli 2005 schválila Európska komisia balíček finančnej pomoci pre Srbsko a Čiernu Horu na rok 2005 prostredníctvom programu CARDS vo výške 184 miliónov eur
  • Na základe spoločného „dvoj“ postupu (podľa ktorého budú obe republiky rokovať s EÚ oddelene v oblastiach, ktoré si riadia samostatne, ale zároveň bude ich cieľom uzavrieť spoločnú Stabilizačnú a asociačnú dohodu) Rada súhlasila so znovuotvorením rokovaní smerujúcich k budúcemu možnému členstvu krajiny v EÚ
  • v apríli 2005 Rada vyzvala Komisiu, aby „čo najskôr” začala rokovania o Stabilizačnej a asociačnej dohode (SAA)
  • v apríli 2005 Komisia schválila správu o realizovateľnosti, v ktorej sa uvádza, že Srbsko a Čierna Hora je pripravená na rokovania o Stabilizačnej a asociačnej dohode s EÚ.
  • november 2005: Komisia vydala výročnú správu o pokroku Srbska a Čiernej Hory.
  • 1. marca 2006: Bol prijatý špeciálny zákon o referende o štátoprávnom usporiadaní vzťahov Srbska a Čiernej hory. (Čierna Hora sa stala nezávislou 3. júna 2006)
  • 3. mája 2006 EÚ pozastavila ďalšie rozhovory o SAA kvôli neuspokojivej spolupráci Srbska s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu, ktorá mala viesť k zatknutiu podozrivých z vojnových zločincov m.i. Radovana Karadžiča a Ratka Mladiča.
  • Po vytvorení prozápadnej vlády, 15. mája 2006 EÚ uzavrela dohodu o zjednodušení vízového režimu a readmisii.
  • november 2007: EÚ parafovala SAA, ktorá mala byť podpísaná vo februári 2008, k tomu však v plánovanom termíne nedošlo kvôli sporom v srbskej vládnej koalícii.
  • 17. február 2008: Kosovo jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Srbska, ktoré tento akt vyhlásilo za protiprávny. K dnešnému dňu uznalo Kosovo ako nezávislý štát 20 z 27 členských krajín EÚ. Slovensko Kosovo zatiaľ neuznalo.
  • 9. marca sa srbská vláda rozpadla, pretože sa rozchádzali názory jednotlivých strán na vzťahy s EÚ v kontexte odmietania nezávislého Kosova. Premiér Vojislav Koštunica odmietol podpísať SAA ak EÚ nestiahne svoju podporu Kosovu. Prezident Boris Tadič vyhlásil predčasné voľby na máj.
  • 29. apríla 2008 len dva týždne pre voľbami Tadič podpísal s EÚ SAA, ignorujúc výzvy Koštunicu, aby takýto krok nepodnikal kým sa nezíde nový parlament. EÚ silne pretlačovala podpis dohody, aby tak posilnila šance proeurópskeho tábora vo voľbách.
  • Voľby z 21. mája priniesli jasné víťazstvo koalícii okolo prezidneta Tadiča. Po zdĺhavých rokovaniach sa im podarilo zostaviť novú vládu, do ktorej pribrali Socialistickú stranu Srbska, ktorú v deväťdesiatych rokoch viedol Slobodan Miloševič.
  • 21. júla: Srbské bezpečnostné sily zatkli Radovana Karadžiča (EurActiv, 22/07/08). EÚ vyhlásila, že je pripravená implementovať obchodnú časť SAA a Olli Rehn informoval, že Srbsko by mohlo získať štatút kandidátskej ktrajiny v prvej polovici roka 2009.

Čierna Hora

  • 21. mája 2006 sa konalo referendum o nezávislosti Čiernej Hory. 55,5 % voličov sa v ňom vyslovilo za nezávislosť, 44,5% za zotrvanie v štátnom zväzku so Srbskom.
  • 3. jún 2006: Parlament Čiernej Hory prijal Deklaráciu nezávislosti.
  • júli 2006 udelila Rada mandát Európskej komisi viesť rokovania o SAA, ktoré boli ukončené v marci 2007.
  • 13. novembra 2006 Komisia otvorila rokovania o dohode o zjednodušení vízového režimu a readmisii, ktoré boli ukončené v novembri 2007 a dohoda vstúpila do platnosti v januári 2008.
  • 22. januára 2007 bolo v Rade prijaté Európske partnerstvo pre Čiernu Horu.
  • 15. októbra 2007 bola podpísaná SAA spolu s prechodnou dodhodou o obchode.
  • 19. október: Parlament Čiernej Hory prijal ústavu v súlade s európskymi štandarmi.
  • 6. apríla 2008 bol znovuzvolený proeurópsky prezident Filip Vujanovič. Voľby boli interpretované ako potvdrdenie proeurópskeho smerovania krajiny.

Ďalšie zdroje

  • Rakúske predsedníctvo: Ursula Plassnik:"Míľnik na ceste Albánska smerom k európskym štandardom" (12. jún 2006)(EN)(FR)
REKLAMA

REKLAMA