Predsedníctvo sa končí. V migrácii nepresvedčilo, výsledky má inde

Hospodárstvo, vnútro, klíma, digitálny trh, poľnohospodárstvo, obchod. Hodnotili sme šesť mesiacov Slovenska na čele EÚ.

Slovensko o svojom predsedníctve rozmýšľalo päť rokov a približne dva roky sa na neho intenzívne pripravovalo v diplomatickej, expertnej a politickej rovine.

Predsedníctvo trvalo šesť mesiacov, v týchto dňoch sa končí.

Smerom k členským štátom

Politicky zatienil úvod predsedníctva brexit a teroristické útoky v Nice. Aktuality nepustili. Tí pozornejší si všimli aj politické odkazy o novom nastavení vzťahu medzi členskými štátmi a Európskou komisiou. Premiér i minister zahraničia opakovane a v súzvuku s hlasmi z regiónu hovorili o potrebe väčšej angažovanosti členských štátov „lebo tam žijú ľudia“. Radu, v ktorej sú štáty zastúpené, vidia vo vedúcej úlohe.

Skeptické nastavenie slovenskej diplomacie k Európskemu parlamentu je zase dlhodobá črta.

V Bratislave sa konal po mnohých rokoch európsky summit mimo Brusel, ktorý vlastne summitom nebol, lebo chýbala Veľká Británia, čo bola zároveň jeho pointa. Druhou malo byť ukázať jednotu, čo vyšlo len čiastočne, podľa niektorých len tak málo čiastočne, že sa za jeho úspech dá považovať, že sa tam lídri otvorene nepohádali.

Výsledkom je nie príliš presný pracovný program na ďalší rok.

Komplikovaná Británia a migrácia

Premiér Robert Fico (na snímke TASR) tiež Británii odkázal, že vyšehradské krajiny budú dohodu s Londýnom vetovať, ak nebudú ošetrené práva ich občanov – vlastne ekonomických migrantov. Všeobecnej súdržnosti zase nepomohol komentárom, že brexit musí Spojené kráľovstvo bolieť, aby odradil iných.

Robert Fico, bratislavsky summitSlovensko na čele EÚ si zvolilo naratív o „dosahovaní konkrétnych výsledkov“ a „prekonávaní fragmentácie“.

V politicky najvypuklejšej téme rozdelenia práce pri manažovaní migrácie v EÚ sa fragmentáciu krajín nepodarilo prekonať ani stredoeurópskym návrhom o „flexibilnej“ a neskôr „efektívnej“ solidarite.

Predsednícky finiš priniesol potvrdenie, že svet je ešte nestálejší, ako sme tušili, ak bude prezidentom Spojených štátov Donald Trump. Pre EÚ to tiež znamená, že obranné témy sa už nebudú dať ignorovať príliš dlho.

Ako hodnotiť predsedníctvo

Pokiaľ ide o konkrétne výsledky – a tie slovenské predsedníctvo rozhodne má – snažíme sa ich popísať v jednotlivých oblastiach.

Na začiatku predsedníctva sme sa pýtali ministrov na ich očakávania, dnes sme sa pozreli, aká hmatateľná stopa po Slovensku ostala. Hlavnou úlohou predsedníctva je dosahovať kompromis, či už medzi štátmi vo vnútri Rady EÚ, alebo s Komisiou a Parlamentom. A z tohto pohľadu sme predsedníctvo aj hodnotili.

Náš výpočet vychádza z priebežného sledovania, je subjektívny a rozhodne nepokrýva všetko, na čom predsedníctvo pracovalo. Sústredili sme sa najmä na politicky zásadnú legislatívnu aktivitu a konkrétne formulované ciele. Za zmienku stojí, že čas na dotiahnutie niektorých dossiers, napríklad v oblasti životného prostredia, ešte nevypršal.

Hlavnou, aj keď nie jedinou referenciou, je samotný predsednícky program, prípadne vyjadrenia ministrov.

Hodnotené oblasti

  • všeobecné záležitosti
  • ekonomika, financie, eurozóna
  • vnútorné veci
  • migrácia
  • spravodlivosť
  • energetika
  • životné prostredie
  • digitálna agenda
  • poľnohospodárstvo
  • obchod

Všeobecné záležitosti

Slovenské predsedníctvo riešilo viacero zásadných prierezových tém. Venuje sa im Rada pre všeobecné záležitosti (GAC), ktorú viedol splnomocnenec pre predsedníctvo a štátny tajomník rezortu diplomacie Ivan Korčok (na snímke TASR v strede spolu s ministrom zahraničia Miroslavom Lajčákom a stálym predstaviteľom pri EÚ Petrom Javorčíkom).

Predsednícki mužiPrvou témou je návrh na zmeny v prioritách v sedemročnom rozpočte EÚ. Komisia svoju predstavu (oznámenie a súvisiace legislatívne zmeny) načrtla v septembri, kedy bola aj prvá diskusia. Predsedníctvo chcelo diskusiu uzavrieť do konca roka. Pre svoj kompromisný návrh získalo v novembri „širokú podporu“ v Rade s jednou výnimkou – Talianskom. Rím spájal európske rozpočtovanie najmä s otázkou prioritného a robustnejšieho riešenia migrácie.

Táto diskusia sa týka aj z pohľadu Slovenska dôležitej témy kohéznej politiky (eurofondy). Konkrétnou ambíciou predsedníctva bolo prijať závery Rady (nelegislatívny dokument) hodnotiace prínos kohéznej politiky za roky 2007-2013 a po prvýkrát za Radu zhodnotiť nové prvky v kohéznej politike pre aktuálne obdobie 2014-2020. Závery, ktoré Rada prijala 15. a 16. novembra načrtávajú možnosti pre ďalšej zjednodušovanie kohéznej politike pre aktuálne aj budúce obdobie. Politicky je význam tohto dokument v tom, že členské štáty potvrdili zmysel kohéznej politiky ako hlavnej investičnej politiky EÚ v čase, kedy sa objavujú hlasy spochybňujúce jej efektivitu, relevanciu, či politickú obhájiteľnosť.

GAC tiež podľa dlhodobého plánu hodnotila dva roky existencie dialógu k napĺňaniu princípu právneho štátu. To je ten citlivý mechanizmus, ktorý riešil kontroverzné ústavné zmeny v Poľsku a Maďarsku a teoreticky môže viesť k pozastaveniu členských práv. Hlavným aktérom je tu Európska komisia, na pôde Rady je to témou dvakrát do roka. Zistenia sa týkajú skôr procedurálnej stránky než konkrétnych výsledkov.

Rozširovanie bola ďalšia z priorít v rámci Rady GAC. V decembri malo slovenské predsedníctvo v pláne prijať Závery Rady k rozširovaniu a stabilizačnému a asociačnému procesu, ktoré by hodnotili pokrok jednotlivých krajín a povzbudili k ďalším reformám. Predsedníctvo však muselo 13. decembra skonštatovať, že konsenzus pre takéto závery nemá. Namiesto nich pripravilo nové znenie záverov, pri ktorých vnímalo väčšinovú podporu.

Ekonomika a financie, eurozóna

Prvou prioritou ministra financií Petra Kažímíra (Smer-SD), ktorý predsedal Rade pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN), bolo pokročiť v diskusiách o dobudovaní Hospodárskej a menovej únie (HMÚ). Ide o politicky citlivú tému, kde sa názory členských krajín výrazne líšia. Cieľom predsedníctva bolo nadviazať na Správu piatich predsedov z júna 2015 s dôrazom na rozpočtové otázky HMÚ a otvoriť debatu o spoločnom makroekonomickom stabilizačnom mechanizme.

Peter KažimírSlovenský rezort financií a minister Peter Kažimír (SMER-SD, na snímke TASR) už dlhšie presadzujú spoločné európske poistenie v nezamestnanosti. Rozpočtová kapacita eurozóny bola jednou z hlavných tém na septembrovom neformálnom zasadnutí ECOFIN v Bratislave. V tejto téme sa v tomto štádiu neplánovalo prijatie právne záväzných aktov. Výsledkom je nateraz len zhoda na základnom probléme, že HMÚ nie je „dostatočne odolná“. Proti spoločným fiškálnym nástrojom eurozóny sú napríklad Nemecko a Holandsko, pre ktoré je prioritou dodržiavanie súčasných rozpočtových pravidiel. Európska komisia na základe bratislavských rokovaní vytvorila expertnú skupinu, ktorá má preskúmať navrhované stabilizačné mechanizmy. Práca tejto skupiny bude slúžiť aj ako podklad bielej knihy o dobudovaní HMÚ, ktorú má exekutíva predložiť na budúcu jar.

V oblasti daní malo predsedníctvo na stole najmä boj proti daňovým podvodom a praniu špinavých peňazí. Na novembrovom zasadnutí ministri schválili kritériá pre vytvorenie dlho očakávaného zoznamu nespolupracujúcich krajín v daňovej oblasti nazývaného aj čierna listinu daňových rajov. Posudzovať tretie krajiny chce EÚ od začiatku budúceho roka. Čiernu listinu zverejní pravdepodobne na jeseň.

ECOFIN schválila aj zmenu smernice o automatickej výmene informácií v oblasti daní. Cieľom je zjednodušiť daňovým orgánom prístup k informáciám o skutočných vlastníkoch firiem, ktoré mali doteraz len úrady zodpovedné za predchádzanie praniu špinavých peňazí. Návrh už odobril aj Európsky parlament.

Rada pod Kažimírovým vedením prijala aj závery na zlepšenie pravidiel v oblasti DPH pri cezhraničných transakciách, ako aj v oblasti systému zdanenia firiem (vrátane konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb – CCCTB).

Rokovania v decembri pokročili aj v oblasti odstraňovania „hybridných nesúladov“ s daňovými systémami tretích krajín. Navrhovaná smernica (ATAD2) má za cieľ zabrániť firmám zneužívať rozdiely medzi daňovými jurisdikciami a vyhýbať sa tak daňovým povinnostiam. Proces by malo dokončiť maltské predsedníctvo v prvých mesiacoch budúceho roka.

Slovensku sa nepodarilo urobiť prelom v rokovaniach o dani z finančných transakcií (FTT), ktorá sa pripravuje už len ako „posilnená spolupráca“ 10 členských krajín, vrátane Slovenska. Dohoda stále nie je konečná. (Upresnenie 15. 12.: Rokovania o FTT nie sú primárne v zodpovednosti rotujúceho predsedníctva a práce pokračujú pod rakúskou taktovkou medzi zúčastnenými krajinami. Rada ECOFIN vo formáte 28 sa témou zaoberá v rámci sledovania priebehu prác na jej zavedení).

Na záverečnom rokovaní COREPER II (20. decembra) sa slovenskému predsedníctvu podarilo dosiahnuť všeobecnú dohodu Rady k návrhu na doplnenie smernice proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Ide o problematiku, na ktorú predsedníctvo dlhodobo upozorňovalo. Dohoda posúva rokovania o návrhu do Európskeho parlamentu.

Počas decembrového zasadnutia dosiahla Rada dohodu o pozícii k návrhu na rozšírenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) – hlavný pilier Investičného plánu pre Európu z dielne Európskej komisie.

Predsedníctvo sa snažilo zabezpečiť maximálny investičný potenciál fondu. Okrem predĺženia životnosti EFSI do roku 2020 sa ministri dohodli aj na navýšení záruky z rozpočtu EÚ a nových oblastiach, ktoré má fond podporovať. Slovensko presadilo aj dôslednejší výber projektov, posilnenie poradenských služieb pre projekty (Slovensko s tým má tiež problém), opatrenia na zamedzenie spolupráce s daňovými rajmi.

Úlohou predsedníctva bolo dosiahnuť dohodu o rozpočte Únie na rok 2017. Pozíciu Rady dosiahol v rekordnom čase ešte splnomocnenec vlády Vazil Hudák, rokovania s Európskym parlamentom a finalizáciu dotiahol štátny tajomník Ivan Lesay. Riešiť musel najmä požiadavky europoslancov a výhrady Talianska.

V oblasti dobudovania bankovej únie sa Rada venovala najmä druhému a tretiemu pilieru v súlade s programom predsedníctva. Návrh Komisie na zriadenie Európskeho systému ochrany vkladov (EDIS) viedol v Rade podľa Kažimíra k „búrlivej debate”. Ministri prebrali celý návrh zatiaľ len na technickej úrovni. Slovensko „pripravilo podmienky“ na technickú prácu na jednotnom fonde na riešenie krízových situácií (Single Resolution Fund).

Práce pokročili aj pri budovaní Únie kapitálových trhov, ktorú slovenské predsedníctvo považuje za „podstatnú súčasť agendy prehlbovania HMÚ“. Za úlohu si dalo najmä uľahčiť prístup malých a stredných podnikov k financovaniu prostredníctvom kapitálových trhov.

V rámci slovenského predsedníctva Rada EÚ dosiahla politickú dohodu s Európskym parlamentom k nariadeniu o prospektoch. Prospekt je právny dokument, akýsi „životopis“ firmy, ktorý musí vydať, ak chce vstúpiť na trh s cennými papiermi v EÚ. Pre mnohé menšie firmy bolo jeho vyhotovenie tak nákladné, že ich odrádzalo od vstupu na kapitálové trhy.

Politickú dohodu s Európskym parlamentom a prelom dosiahlo predsedníctvo aj vo veci fondov peňažného trhu. Ide o reguláciu tieňového bankovníctva, ktoré v EÚ spravuje viac než jeden bilión eur a môže byť potenciálne zdrojom nestability na finančnom trhu. Dohoda ukončila viac než tri roky trvajúce rokovania o znení nariadenia.

16. decembra sa predsedníctvu podarilo dosiahnuť všeobecnú dohodu Rady o zmenách v Nariadení o fondoch rizikového kapitálu (EuVECA) a fondoch sociálneho podnikania (EuSEF). Ide o ďalšie opatrenia, ktoré majú podporiť investície do malých a strených podnikov formou rizikového kapitálu.

Vnútorné veci a migrácia

Slovenské predsedníctvo malo ambíciu ukončiť legislatívny proces k návrhom o inteligentných hraniciach (Smart Border Package z apríla 2015). Nariadenie o Entry-Exit System (EES) má znamenať odklon od pečiatkovania pasov k efektívnejšej kontrole občanov tretích krajín (biometrické údaje, dátum a miesto vstupu). Októbrový summit EÚ žiadal od Rady dohodu do konca roka. Rada sa zatiaľ na mandáte pre rokovania s Parlamentom nedohodla. Hrubé rysy sú dohodnuté, otvorené ostávajú napríklad podmienky, za ktorých budú mať prístup k EES orgány členských štátov.

Nariadenie meniace schengenský kódex (Schengen Border Code) zase ustanovuje technické prevedenie na vonkajších hraniciach. Predsedníctvo dosiahlo v decembri dohodu na úrovni COREPER o povinnosti členských štátov systematicky kontrolovať všetkých ľudí (vrátane občanov EÚ) na vstupe a po novom najmä na výstupe z EÚ voči viacerým databázam. Návrh je z decembra 2015 a je čiastočne reakciou na hrozbu zahraničných bojovníkov.

Slovensku sa podarilo dosiahnuť dohodu o suspenzačnom mechanizme. Bola to podmienka vízovej liberalizácii pre krajiny ako UkrajinaGruzínsko. Mechanizmus stanovuje, za akých podmienok možno víza znovu opätovne zaviesť.

Predsedníctvo zdedilo pomerne ostro sledovaný návrh smernice o strelných zbraniach. Ide najmä o harmonizovanie postupov ich deaktivácie, rozšírenie okruhu zakázaných zbraní a zrušenie možnosti výnimiek na ich držbu. Začiatkom decembra Slovensko dosiahlo čiastočný kompromis v rámci Rady a s EP. 16. decembra ohlásili dohodu aj s Komisiou, ktorú by mal 20. decembra potvrdil COREPER 1.

Vlajkovou loďou snáh na európskej úrovni v oblasti migrácie bolo vytvorenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (reformovaný Frontex). Predsedníctvo pod hotovú úpravu z dielne holandského predsedníctva pripojilo svoj podpis a formálne jej fungovanie odštartovalo.

Robert KaliňákNeuralgickým bodom je však reforma azylového systému (CEAS)dublinského nariadenia. Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci (JHA) pod vedením ministra Roberta Kaliňáka (Smer-SD, na snímke TASR) mala od júla na stole už celú reformu európskeho azylového systému (smernica o prijímacích podmienkach, nariadenie o kvalifikovaní sa na ochranu, nariadenie o procedúre, nariadenie o presídľovaní) a dublinského nariadenia.

Predsedníctvo zvolilo „three track“ prístup. Znamenalo to, že v prvom slede riešilo nariadenie o Eurodac a nariadenie o Európskom podpornom úrade pre azyl (EASO) s výhľadom na rokovaciu pozíciu Rady (pre rokovania s Európskym parlamentom) do decembra. To sa pri Eurodac podarilo. Ide o biometrickú databázu, ktorá umožňuje na základe otlačkov prstov overiť, či sa žiadateľ o azyl už neuchádzal o ochranu v inom členskom štáte. Zmeny majú v prvom rade uľahčiť návraty a boj proti neregulárnej imigrácii. Zároveň je to jediný hmatateľný výsledok predsedníctva v rámci CEAS.

Pokiaľ ide o EASO (návrh z mája), jeho upgrade má do systému spracovávania žiadosti preniesť koherenciu a dohliadať na procesy, poskytovať operačnú a technickú asistenciu členským štátom, mapovať slabé miesta pre potreby Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže. Niektoré členské štáty však majú problém práve so širokými právomocami v oblasti monitorovania a hodnotenia azylových systémov. Dohoda zatiaľ nie je. Na poslednom zasadnutí COREPER pod slovenským predsedníctvom 20. 12. sa podarilo dohodnúť “čiastočné všeobecné smerovanie” umožňujúce začiatok rokovaní s EP, ale pod podmienkou, že časti súvisiace s inými spismi reformy spoločného európskeho azylového systému (CEAS) sa prehodnotia, keď sa na nich dosiahne zhoda.

V druhom rade (track) malo predsedníctvo viesť diskusie o dublinskom nariadení a balíku štyroch legislatívnych opatrení týkajúcich sa azylu. Tu sme sa nijako nepohli. Štáty síce súhlasili, že zmena je potrebná, aby sa rýchlo efektívne určil štát zodpovedný za vybavenie azylu a aby sa prechádzalo sekundárnym pohybom. O všetkom ostatnom dohoda nie je.

Tretia línia sa týkala nariadenia o presídľovaní žiadateľov o azyl. Tu malo predsedníctvo ambíciu len začať „technické preskúmanie“.

Na politickom poli dalo predsedníctvo do obehu non-paper, ktorý mal dať obsah pojmu „efektívna solidarita“. Jeho podstatou je, že krajiny by k spoločnému úsiliu pri manažovaní migrácie a zdieľaní bremena prispievali rôznymi „výkonmi“ – finančne, azylovými expertmi, silami pre Frontex či presídľovaním. Relokácie utečencov by boli len jedným z nich a neboli by povinné. Väčšiu politickú podporu sa Slovensku získať nepodarilo. Nesúhlas zaznieval napríklad z Talianska, Malty a Grécka. Decembrové závery Rady uvádzajú, že Malta preberie prácu v téme migrácie „prioritne“, pričom chce klásť dôraz na sledovanie zavádzania opatrení, o ktorých už existuje dohoda (relokácie, hotspoty, experti).

Predsedníctvo v súlade s programom prijalo závery RadyAkčnému plánu pre integráciou štátnych príslušníkov tretích krajín. Nepodarilo sa mu však dosiahnuť čiastočný všeobecný prístup k návrhu smernice o modrých kartách (legálna pracovná migrácia z tretích krajín), ako si pôvodne predsavzalo.

Spravodlivosť

V rámci zodpovedností ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (Most-Híd), ktorá tiež predsedá formácii Rady pre vnútorné záležitosti (JHA), bolo nariadenie o Európskom prokurátorovi (EPPO). Ide o novú inštitúciu EÚ s právomocou stíhať trestné činy proti finančným záujmom EÚ v členských štátoch a teda o náročnú a politicky veľmi citlivú tému. Aj preto spočiatku nemalo predsedníctvo príliš veľké oči. Rokovania sa ťahajú už tri roky.

V polovici októbra sa veci sľubne pohli. Rada sa dohodla na základných rámcoch fungovania Úradu európskeho prokurátora. Predovšetkým sa dosiahol kompromis o jeho štruktúre, inými slovami o miere nezávislosti nového úradu od členských štátov. Komisia a Európsky parlament chceli veľkú mieru nezávislosti, niektoré členské štáty chceli národný dohľad nad delegovanými európskymi prokurátormi.

Október priniesol aj kľúčový prelom pri smernici o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy EÚ (smernica PIF), ktorá zásadne súvisí s právomocami úradu európskeho prokurátora. Sporným bodom tejto smernice bola otázka, či podvody s DPH zaradiť do rozsahu smernice. Pôvodne na to tlačila najmä Komisia a Parlament, členské krajiny boli ako pri všetkých daňových témach opatrné.

Lucia ŽitňanskáSmernica dostala zelenú pod taktovkou predsedníctva v októbri, po tom, ako sa podarilo prekonať nesúhlas niektorých rezortov financií členských štátov. Dôležitú úlohu v rokovaniach zohralo slovenské ministerstvo financií. Decembrová Rada (JHA) tak mohla smernicu schváliť, pričom predsedníctvo dosiahlo medzičasom aj rámcovú dohodu s Európskym parlamentom. Formálne schválenie sa očakáva začiatkom roka.

Osud Úradu európskeho prokurátora ale ostáva nespečatený. Na decembrovej Rade JHA sa nepodarilo dosiahnuť potrebnú jednomyseľnosť. Podľa ministerky Lucie Žitňanskej (Most-Híd, na snímke TASR) ostávajú „dva alebo tri body“, ktoré treba dotiahnuť. Holandsko a Švédsko svoj súhlas nakoniec nedali z vnútropolitických dôvodov, v Poľsku a Maďarsku prevážili obavy zo zásahu do suverenity. Za tejto situácie momentálne Nemecko a Francúzsko tlačia na vytvorenie EPPO v rámci posilnenej spolupráce (enhanced cooperation).

Energetika

Predsednícky program sa hlási k energetickej únii ako súčasti jednotného trhu. Konštatuje, že „energetická únia môže prispieť k bezpečným dodávkam čistej energie za dostupné ceny pre priemysel i domácnosti.“ Slovenské predsedníctvo chce „prispieť k vytvoreniu odolnej a konkurencieschopnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy. Únia „potrebuje integrovaný energetický trh otvorený väčšej hospodárskej súťaži.“

Minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD), ktorý predsedá energetickej formácii Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku (TTE), sa pred predsedníctvom vyjadril, že „bude potrebné hľadať kompromisy medzi členskými štátmi s rozdielnou štruktúrou energetiky.“

Peter ŽigaZa jednoznačný úspech možno označiť dohodu v Rade EÚ na revízii nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu. Návrh z dielne Komisie posúva tému energetickej bezpečnosti z úrovne jednotlivých štátov na regionálnu úroveň. Predsedníctvo označilo kompromis na revízii za svoju prioritu. Naplnilo ju na začiatku decembra, kedy sa členské štáty naozaj dohodli na kompromisnom znení nariadenia. Žiga (na snímke TASR) informoval, že kompromis stanovuje jasné pravidlá v regionálnej spolupráci, solidarite a výmene informácií pri zmluvách na dodávky plynu.

Ďalším plusovým bodom v oblasti energetickej bezpečnosti je dohoda s Parlamentom na revízii rozhodnutia o ustanovení mechanizmu výmeny informácií pri medzivládnych dohodách v oblasti energetiky. Komisia navrhla revíziu na základe skúsenosti Bulharska so zrušeným projektom South Stream. Keď Rusko odstúpilo od rozostavaného plynovodu, odvolalo sa na nesúhlas Komisie. Podľa revízie bude všetky medzivládne dohody o dodávkach plynu a ropy kontrolovať ešte pred ich uzatvorením Komisia. Kým európska exekutíva nepošle štátom svoje stanovisko, nebudú môcť zmluvy podpísať. Ambíciou slovenského predsedníctva bolo dohodnúť kompromis s Parlamentom v trialógu. To sa mu aj podarilo.

Slovensko naopak nestihlo naplniť prioritu týkajúcu sa nového nariadenia o rámci pre označovanie energetickej účinnosti výrobkov. Nariadenie, ktoré nahrádza smernicu z roku 2010, má za cieľ prispôsobiť európsku legislatívu technologickému pokroku. Škála so stupňami ako A+++ či A++ je už totiž zastaraná. Nariadenie znamená návrat k stupnici od A po G. Hoci slovenské predsedníctvo si dalo za cieľ „uzavrieť rokovania s Európskym parlamentom“, trialógy sa ešte neskončili. Podľa webstránky Rady EÚ tri trialógy dosiahli len „predbežnú dohodu … na väčšine politických otázok mimo jadra“ legislatívy. “V podstate ústredným bodom zostáva rozpor medzi používaním delegovaných alebo implementačných aktov, ktoré sú už tradičným jablkom sváru medzi zákonodarcami. Tento bod by som nepovažovala za jadro legislatívy,” uviedla za predsedníctvo hovorkyňa pre COREPER I Elena Višnar Malinovská.

Legislatívnej smršti v oblasti energetiky sa Slovensku podarilo vyhnúť. Začala sa 30. novembra 2016, keď Komisia predstavila najväčší balíček novej energetickej legislatívy v dejinách Únie. Stalo sa tak však až v závere slovenského predsedníctva na poslednej veľkej konferencii, SET Plan – Central European Energy Conference X. Prvá diskusia v Rade EÚ sa konala na začiatku decembra pod Žigovým vedením, kompromis medzi štátmi a s Parlamentom však zostáva na pleciach maltských a estónskych ministrov.

Životné prostredie

Životné prostredie, ktoré zahŕňa boj s klimatickými zmenami aj zelené a obehové hospodárstvo, sa v programe tiež ocitlo medzi prioritami v oblasti jednotného trhu. Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd), ktorý predsedá Rade pre životné prostredie (ENVI), zvlášť podčiarkol agendu vody. „Mojou ambíciou je podporiť opatrenia na adekvátnu ochranu vôd, najmä kvalitu podzemných vôd, ktoré sú hlavným zdrojom pitnej vody a dobudovanie kanalizačnej a vodovodnej siete,“ povedal Sólymos (na snímke TASR) pre EurActiv.sk v máji 2016.

László SólymosNajväčším úspechom slovenského predsedníctva v ENVI je ratifikácia Parížskej dohody o klíme na európskej úrovni. Hoci v predsedníckom programe je jednou z viacerých environmentálnych priorít, neskôr sa stala tou najdôležitejšou. Keď ratifikáciu dohody oznámili na začiatku septembra dvaja najväčší znečisťovatelia, Spojené štáty a Čína, tlak na Európu a Slovensko sa zvýšil. Vyžiadalo si to jednu cestu predsedníčky COP21 a francúzskej ministerky Ségolène Royalovej do Bratislavy, jeden neformálny summit (v Bratislave), jedno mimoriadne zasadnutie enviroministrov a množstvo rokovaní a určite aj ústupkov. Ale slovenskému predsedníctvu sa aj vďaka “inštitucionálnej kreativite” podaril dosiahnuť na konci septembra kompromis v Rade EÚ. Únia tak prispela k vstupu dohody do platnosti a mohla sa zúčastniť prvého rokovania o implementácii dohody na COP22 v Marrákeši.

Svoje národné ratifikácie však ešte nedokončili všetky členské štáty (napríklad Španielsko). S tým však slovenské predsedníctvo nemohlo nič urobiť.

Jedným z hlavných pilierov úniovej klimatickej politiky je revízia schémy obchodovania s emisnými kvótami. Tá v súčasnosti trpí nízkou cenou povoleniek v dôsledku spomalenia hospodárskeho rastu. V júli 2015 navrhla Komisia revíziu smernice a do konca decembra chcelo slovenské predsedníctvo dosiahnuť zhodu na pozícii Rady EÚ. Minister Sólymos avizoval, že v dohodu dúfa na zasadnutí enviroministrov, ktoré sa koná 19. decembra. Reforma budí vášnivé diskusie aj v Parlamente. Očakávania, že obe inštitúcie zaujmú svoje pozície pred Vianocami, sú veľké zo strany firiem aj mimovládok. Jednotnú pozíciu Rady EÚ sa mu napokon nepodarilo vyjednať. Minister vysvetlil, že v Rade sa nenašla „dostatočná politická vôľa“ a predsedníctvo nechcelo ísť dopredu s „krehkým kompromisom“.

V oblasti zeleného a obehového hospodárstva malo slovenské predsedníctvo skôr mäkké ciele – „prispieť k prebiehajúcej európskej diskusii“. V septembri zorganizoval slovenský envirorezort medzinárodnú konferenciu T2GE – Prechod k zelenej ekonomike. Jej ambíciou bolo spustenie „Bratislavského procesu pre zelenú ekonomiku“ ako témy pre Radu EÚ a Organizáciu pre hospodársku spoluprácu v Európe (OECD). Doteraz sa jej však Rada EÚ obšírne nevenovala.

Slovenské predsedníctvo chcelo tiež „nadviazať na prácu holandského predsedníctva v rokovaniach o legislatívnych návrhoch zmeny šiestich najdôležitejších smerníc v odpadovom hospodárstve.“ Nové smernice sú súčasťou balíka pre obehové hospodárstvo, ktorý Komisia predložila pred rokom.

V oblasti vody prijala Rada EÚ na návrh slovenského predsedníctva závery k udržateľnému vodnému manažmentu. Kým sa však pretavia do konkrétnych legislatívnych návrhov Komisie, môže pretiecť v Dunaji veľa vody.

Digitálna agenda

Modernizácia jednotného trhu sa stala jednou zo štyroch veľkých priorít predsedníctva. Ambíciou bolo najmä pokročiť v rokovaniach o vytvorení jednotného digitálneho trhu (Digital Single Market – DSM). Ten je v kompetencii ministra dopravy Arpáda Erséka (Most-Híd) a podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho (Smer-SD), ato ako súčasť agendy Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku (TTE).

V mnohých oblastiach sa pokrok skutočne dostavil. Ministri prijali spoločnú pozíciu v prípadoch neodôvodneného geografického blokovania alebo bezplatného Wi-Fi pripojenia na verejných miestach. Niektoré legislatívne návrhy pre vytvorenie DSM plánované na rok 2016 nestihla Komisia zverejniť.

Obzvlášť kontroverznou témou sa ukázali byť veľkoobchodné poplatky za roaming, teda ceny, za ktoré medzi sebou obchodujú samotní operátori. Cieľom predsedníctva bolo dosiahnuť všeobecné smerovanie k návrhu nariadenia, čo sa podarilo na decembrovej Rade pre dopravu, telekomunikácie a energetiku. Rokovania s Parlamentom sa teda dotiahnu až v priebehu prvej polovice budúceho roka.

Podľa dohodnutého smerovania Rady EÚ by mali ceny za veľkoobchodný roaming klesať v rozmedzí rokov 2017-2021. V prípade dátových služieb sa má cena za 1 MB znížiť z 0,01 eur na 0,005 eura. Spravodajský portál Politico v októbri informoval, že strop poplatkov navrhnutý slovenským predsedníctvom sa 14 členským krajinám zdá privysoký. Ceny za veľkoobchodný roaming dohodnuté v Rade sa napokon veľmi nelíšia. Rokovania s Parlamentom sa začali v stredu 14. decembra. “Niesli sa vo veľmi dobrej atmosfére, kde sú si zákonodarcovia koncepčne blízko,” informovala EurActiv.sk hovorkyňa predsedníctva pre COREPER I Elena Višnar Malinovská.

Slovensko po Holandsku prevzalo rokovania o harmonizácii frekvenčného pásma 700 MHz. Problematickým je tu najmä ustanovenie, ktoré môže uvoľnenie pásma pre mobilné služby oddialiť o ďalšie dva roky. Vyjednávanie s Európskym parlamentom tak naďalej pokračuje. Zámer dokončiť trialóg, ktorý sa obajvuje v predsendníckom programe sa tak nenaplnil. “Zámer dokončiť trialóg sme nielen naplnili, ale podarilo sa nám na prvý výstrel aj predmetné rokovania včera (v stredu 14. decembra) uzavrieť. Harmonizácia spektra je obrovská vec pre širokopásmový internet,” spresnila Višnar Malinovská.

Úplne novým návrhom Európskej komisie, ktorého sa rýchlo ujalo predsedníctvo, je zavedenie bezplatného Wi-Fi pripojenia vo verejných budovách, ich okolí, na námestiach a v parkoch. Členské štáty nariadenie odobrili už 2. decembra, čo Slovensko označuje ako „ďalší predsednícky úspech“.

Poľnohospodárstvo

Gabriela MatečnáPredsedníctvo v oblasti poľnohospodárstva intenzívne pracovalo na tom, aby decembrová Rada pre poľnohospodárstvo (AGRI) prijala závery o posilnení postavenia farmárov v dodávateľskom reťazci. Ministri napokon jednohlasne schválili materiál slovenského predsedníctva „Posilnenie postavenia farmára v potravinovom dodávateľskom reťazci“ otvárajúci dvere k spoločnému postupu v boji proti nekalým obchodným praktikám na celoeurópskej úrovni.

„Boj proti nim, roky prehliadaný, sa vďaka slovenskej agrárnej diplomacii stáva jednou z priorít Rady i Európskej komisie“ uviedla ministerka poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (SNS, na snímke TASR), ktorá predsedá AGRI. Text vyzýva Komisiu, aby pripravila celoeurópske legislatívne i nelegislatívne návrhy. Téma figuruje aj v pracovnom programe Komisie na budúci rok. Téme okrem predsedníctva pomohla aj osobitná skupina pre poľnohospodárske trhy, ktorá vo svojej správe upozornila, že iba dobrovoľné iniciatívy na riešenie nekalých obchodných praktík nestačia.

Slovenské predsedníctvo si 13. decembra pripísalo aj úspech v oblasti rybolovu, a síce jednomyseľné prijatie rybolovných kvót na budúci rok pre celú EÚ. “Hovoríme o vyše 200 populáciách rýb, či dohoda pri hlbokomorských druhoch – to sa nepodarilo od roku 2010,” doplnila pre EurActiv.sk Višnar Malinovská.

Obchod

Rokovania o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) medzi EÚ a Spojenými štátmi označilo slovenské predsedníctvo ako jednu z hlavných výziev v oblasti obchodnej politiky. Za úlohu si minister Peter Žiga (Smer-SD), ktorý predsedá obchodnej formácii Rady pre zahraničné veci (FAC), vytýčil vytvárať priestor pre vnútornú diskusiu s Komisiou o stave vyjednávaní. Pôvodne bolo cieľom oboch strán (Bruselu a Washingtonu) dokončiť rokovania do konca tohto roka, teda ešte pred nástupom novozvoleného prezidenta v Spojených štátoch.

Pomalý postup pri vyjednávaniach ako aj rastúca kritika voči obchodnej zmluve zo strany verejnosti a niektorých európskych politikov primäla ministrov na septembrovom neformálnom zasadnutí v Bratislave uznať, že ukončiť rokovania do konca roka je nereálne.

Pozornosť venovalo predsedníctvo aj schvaľovaciemu procesu obchodnej dohody s Kanadou. Rokovania o Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode (CETA) dokončili vyjednávači ešte v auguste 2014. Podpis zmluvy vo finále skomplikoval belgický región Valónsko, ktorý podmienil svoj súhlas zmenami v oblasti poľnohospodárstva a spôsobu riešenia investičných sporov. Lídri EÚ a Kanady, vrátane slovenského premiéra, dohodu podpísali 30. októbra v Bruseli.

Témou v oblasti obchodných vzťahov EÚ je komplikovaný vzťah s Pekingom. V Rade EÚ sa premieta najmä do boja proti čínskemu dumpingu. „Veľkou výzvou v legislatívnej oblasti bude otázka priznania štatútu trhovej ekonomiky pre Čínsku ľudovú republiku. Nemenej citlivou a zložitou bude ďalšia diskusia o efektívnejšom spoločnom postupe voči neférovým obchodným praktikám,“ píše sa v predsedníckom programe.

Predsedníctvo bolo v tejto veci tak opatrné, že radšej žiadne konkrétne ambície neformulovalo. Slovensku sa však napokon podarilo dosiahnuť dohodu v Rade EÚ na modernizácii nástrojov pre ochranu obchodu. Na nich sa európski ministri nevedeli dohodnúť tri a pol roka. Kľúčovým je možnosť odklonu od pravidla nižšieho cla, čo by v niektorých prípadoch umožnilo uvaliť vyššie clá na čínske výrobky.

Predsedníctvo naopak nemohlo dosiahnuť viac v otázke novej metodiky pre výpočet ciel. Tú predložila Komisia iba v novembri. Návrh prišiel s výhľadom na obdobie, v ktorom má byť Čína považovaná za trhovú ekonomiku. Toto obdobie nastalo podľa jej protokolu o prístupe k Svetovej obchodnej organizácii 11. decembra 2016. Slovenské predsedníctvo začalo diskusiu. Dosiahnutie kompromisu sa však bude očakávať až od nasledujúcich predsedníctiev.

Pozície europoslancov

Vladimír Maňka (Smer-SD, S&D)

„Najdôležitejšou agendou roka je rozpočet EÚ (…) Na novembrovom plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu vo svojom vystúpení všetci kľúčoví hráči v rozpočtovej oblasti vysoko vyzdvihli férovosť a profesionalitu slovenského predsedníctva. Rovnako pozitívne hodnotia pripravenosť a profesionalitu slovenského predsedníctva aj v iných výboroch Európskeho parlamentu a v Európskej komisii.”

“Boj s daňovými únikmi a podvodmi, revízia sedemročného finančného rámca, migračná kríza a vojnové konflikty, ktoré na ňu vplývajú, boj proti terorizmu, nový projekt pohraničnej a pobrežnej stráže, riešenie klimatickej agendy a energetickej únie, digitálna únia, rokovania o veľkoobchodných cenách pri roamingových službách, pomoc poľnohospodárom, vysielanie pracovníkov do zahraničia, zamestnanosť a rast v Európe, silná sociálna agenda, kauza emisií v automobilovom priemysle, podpísanie investičnej a obchodnej dohody s Kanadou,…to je pre ilustráciu len časť problematiky, kde predstavitelia jednotlivých ministerstiev viedli rokovania.”

“Slovensko stálo na čele Európskej únie v najťažšom období, s najzložitejšou agendou. A s výbornými výsledkami.“

Monika Flašíková Beňová (Smer-SD, S&D)

„Počas predsedníctva sa podarilo dosiahnuť viacero významných dohôd, na ktorých majú značný podiel aj konkrétne aktivity slovenskej diplomacie.”

“Ide o nadobudnutie platnosti Parížskej klimatickej dohody, dotiahnutie a uzavretie obchodnej dohody s Kanadou známej pod skratkou CETA, zriadenie európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ale aj prijatie rozpočtu Únie na rok 2017. Ten prináša viac peňazí na riešenie problémov migrácie, či sociálne investície napríklad v oblasti podpory zamestnávania mladých.“

Eduard Kukan (EĽS)

“Naše predsedníctvo vnímam celkovo pozitívne. V Bruseli bolo určite cítiť nasadenie a prácu našich diplomatov pri mnohých politicky citlivých témach. Z môjho pohľadu sa to ukázalo predovšetkým v otázkach tykajúcich sa vonkajších vzťahov EÚ.”

“Som rád, že sa podarilo počas nášho predsedníctva rozbehnúť Európsky fond pre zahraničné investície, posunula sa otázka vízovej liberalizácie pre Ukrajinu a Gruzínsko, či aktívna práca v otázkach rozširovania v regióne západného Balkánu. Tu si zaslúžia mnohí naši diplomati skutočnú pochvalu. Predsedníctvu sa podarilo dotiahnuť niekoľko politicky citlivých otázok, ako napríklad Parížsku dohodu o klimatických zmenách, či pripravovanie dokončenia dohody o zrušení roamingu v 2017. Stalo sa to aj napriek turbulentnej situácii v Únii a aj napriek udalostiam sprevádzajúcim predsedníctvo doma.”

“Trochu ma mrzí, že sme počas nášho predsedníctva naplno nevyužili príležitosť komunikácie s verejnosťou o zásadných otázkach a prínosoch Európskej únie pre Slovensko.”

Miroslav Mikolášik (KDH, EĽS)

“Historicky prvé predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ sa dá celkovo hodnotiť ako úspech. Naša krajina preukázala kvalitnú pripravenosť zvládať vedúcu úlohu viesť počas šiestich mesiacov rokovania Rady, či už na ministerskej úrovni alebo na úrovni technických stretnutí COREPER. Tu sa potvrdila vysoká úroveň slovenskej diplomacie a osobitne by som rád vyzdvihol kompetenciu, vystupovanie i znalosť štátneho tajomníka a splnomocnenca vlády SR pre slovenské predsedníctvo Ivana Korčoka. Bratislavský summit bol zvládnutý relatívne dobre, i keď jeho konkrétne výsledky sú skôr skromné.”

“Je veľmi nešťastné, ako sa v závere úspešného predsedníctva pokazil dobrý dojem netransparentným používaním finančných prostriedkov a následným nehoráznym slovníkom premiéra na adresu slovenských novinárov, čo si v Bruseli všimol každý.”

“Pri dnešnom hodnotení predsedníctva Robertom Ficom na pôde Európskeho parlamentu socialisti ako frakcia v snemovni úplne chýbali. A nielen oni.”

Ivan Štefanec (KDH, EĽS)

“Napriek nepriaznivým okolnostiam Slovensko svoju úlohu zvládlo dobre. Môžeme poďakovať najmä pracovníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a ich vysokému pracovnému nasadeniu. Z hlavných priorít sa podarilo presadiť odstránenie geoblokovania na internete.”

“Oceňujem aj konštruktívnu spoluprácu v trialógoch. Podarilo sa odsunúť platnosť kontroverznej novely Smernice o zbraniach a zmierniť niektoré jej dopady. V agende, ktorej sa dlhodobo venujem, teda zavádzaniu nových vozidiel na trh sme zvýšili ochranu spotrebiteľa a zamedzili podvodom typu dieselgate. Mimoriadne pozitívne hodnotím liberalizáciu vízového styku s Ukrajinou. Je škoda, že všetky úspechy boli do veľkej miery mediálne prekryté kauzami súčasnej vlády a nevhodnými vyjadreniami Roberta Fica.”

REKLAMA

REKLAMA