Aktívne starnutie: Nevyužitý potenciál starších ľudí

Fakt, že spoločnosť starne znamená pre verejné politiky obrovskú výzvu. Slovensko bude mať do roku 2050 najstaršiu populáciu v EÚ, koncept aktívneho starnutia je u však nás stále skôr na papieri.

V roku 2060 bude takmer tretina obyvateľstva EÚ vo veku nad 65 rokov. Počet ľudí nad 80 rokov sa má takmer strojnásobiť na úroveň 12 %. Logickým dôsledkom je citeľne menej ľudí produktívnom veku, resp. vo veku ktorý dnes s chápeme ako produktívny. Toto reálne ohrozuje fungovanie dôchodkového systému, zdravotnej a dlhodobej starostlivosti.

Hoci tento problém zasahuje do takmer všetkých verejných politík, a horizontálne tomu hovoríme politiky alebo koncept aktívneho starnutia.

Primárne ide o snahu, aby mali ľudia svoj život pod kontrolou tak dlho ako to je len možné, najmä v staršom veku, z hľadiska fyzického a duševného zdravia, nezávislosti (alebo dostupnosti starostlivosti ak ju potrebujú), sociálnych vzťahov a fyzického prostredia. Inými slovami, snažiť sa o to, aby sa ľudia aktívne podieľali na spoločenskom a ekonomickom živote, a bojovať s tými faktormi, ktoré v tom bránia.

Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami

Rok 2012 bol v EÚ celý venovaný téme aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (ERAS 2012). Mal upozorniť spoločnosť a rozhodovateľov, že s demografickou zmenou je kľúčové zamýšľať sa nad postavením starších ľudí v spoločnosti a schopnosti využívať ich znalostný, pracovný a ľudský potenciál.

V rámci tohto roku sa na Slovensku realizoval jeden z mála výskumov o živote a postojoch staršej generácie (Inštitút pre verejné otázky: Starší vek a ľudské práva: silnejšia participácia, menej diskriminácie) V roku 2013 vydalo IVO v rámci rovnakého výskumného projektu podporeného Úradom vlády monografiu Štvrtý rozmer tretieho veku.

Prekážky

Jeho najvšeobecnejší záver znel, že plnému uplatneniu potenciálu seniorov bránia bariéry štrukturálnej povahy aj individuálne prekážky. Ukázal, že najsilnejšou bariérou je negatívne vnímanie verejnosti a to, že vek je najsilnejším dôvodom diskriminácie na Slovensku. Hodnotenie prínosu starších ľudí je nižšie ako priemer v EÚ.

Slovenských dôchodcov najviac subjektívne trápi zdravie, ktoré vplýva na všetky ostatné oblasti života. Ďalej je to sociálna a ekonomická situácia, ktorá sa po odchode do dôchodku spravidla zhoršuje, pričom špeciálne zraniteľné sú ženy (vo vekovej skupine nad 65 je napríklad 2,5 násobne vyššie riziko ohrozenia chudobou).

Pokiaľ ide o vnímanie seniorov spoločnosťou, až tri štvrtina pokladá šance a postavenie štarších ľudí za horšie. Verejnosť vníma mieru diskriminácie starších ľudí najmä na trhu práce, v zdravotníctve a na úradoch a v službách. Prieskum odhalil aj nepríjemný trend rastúcej tolerancie diskriminácie starších ľudí. „Rozšírila sa neoprávnená predstava, že starší pracovníci predstavujú na trhu práce konkurenciu pre mladších,“ konštatovali závery výskumu.

Ukázal aj to, že aktívne starnutie je pomerne neznámy koncept. Predstavu, že by mali ľudia pracovať aj po dosiahnutí dôchodkového veku alebo že by sa mali aktívne angažovať politicky zdieľa menej ako polovica ľudí. Samotní seniori hovoria  o vyčerpanosti, zlom zdravotnom stave a potrebe venovať sa starostlivosti o iných členov rodiny. Pokiaľ ide o účasť na politickom živote, tá je skôr vlastná pracujúcim dôchodcom a dôchodcom s vysokoškolským vzdelaním.

Stredná dĺžka života sa na Slovensku síce zvyšuje ale je nižšia ako európsky priemer u žien aj u mužov. V strednej dĺžke života v zdraví je rozdiel oproti priemeru až 10 rokov. Môže za to nedostatok, pohybu, zlé stravovanie, škodlivejšie životné prostredie a väčší stres. Slováci sa aj subjektívne cítia byť „starými“ skôr ako v krajinách západnej Európy. Za začiatok staroby považujeme v priemere vek 57,7 rokov, kým, európsky priemer je 63,9. Najlepšie je na tom Holandsko s vekom 70,4 rokov. Napriek tomu, že sa ženy dožívajú dlhšieho veku, spoločnosť je presvedčená, že do staršieho veku prichádzajú skôr ako muži, čo má za následok vyššiu toleranciu k diskriminácii na báze veku.

Ak sa pozrieme na trh práce, odborníci si v rámci výskumného projektu všimli, že pri platovom ohodnotení neexistuje na Slovensku princíp seniority. Staršie skupiny zarábajú menej, plat kulminuje už vo veku 30 až 39 rokov. Zamestnávatelia uznávajú kvality starších pracovníkov ako je dobrá pracovná disciplína a lojalita, chýba im ale pružnosť reakcií, vnímajú horší zdravotný stav a menej záujmu o učenie sa nových vecí. Výrazná väčšina zamestnávateľov neuplatňuje opatrenia na vychádzanie v ústrety starším. Niektorí sa dokonca obávajú, že by to mohlo byť vnímané ako diskriminácia voči mladším.

Staroba je tak na Slovensku obdobie života, kedy sa človek skôr uzatvára do rodinného a súkromného sveta. V západných krajinách je to naopak čas aktivizácie vo verejnom a spoločenskom živote.

„Pre úspech konceptu aktívneho starnutia platí to, čo pre osud všetkých nových ideí vo všeobecnosti: nádej na skutočný pozitívny účinok majú najmä vtedy ak sa ich chopia osobnosti, ktoré v ne veria, naplno sa vkladajú do ich presadzovania a dokážu o ich účinnosti presvedčiť aj iných, Táto výzva stojí aj pred slovenskými politickými, ekonomickými a vzdelávacími elitami a prakticky pred všetkými aktérmi nášho spoločenského života,“ píše v publikácii IVO.

Národný program

ERAS 2012 tému aktívneho starnutia na chvíľu spopularizoval a trochu posunul diskurz o starších ľuďoch len ako o objektoch ochrany. Odvtedy sa ale na Slovensku téma stratila zo zoznamov priorít. V programovom vyhlásení vlády z roku 2016 nefiguruje vôbec nad rámec zmienky o starších ľuďoch ako jednej zo zraniteľných skupín na trhu práce (spolu so ženami a mladými ľuďmi).

Aj vďaka podnetu ERAS 2012 Slovensko v danom čase vypracovalo Národný program aktívneho starnutia na roky 2014-2020. Vychádza z viacerých medzinárodných dokumentov a inšpiroval sa aj európskym Indexom aktívneho starnutia (viac o ňom nižšie). Materiál hovorí aj o tom, ako merať pokrok na základe 4 domén, rozdelených na viacero indikátorov – roky zdravého života po 55. roku, duševné zdravie, využívanie informačných technológií, úroveň vzdelania, miera zamestnanosti v jednotlivých vekových skupinách, miera dobrovoľníckej práce, starostlivosť o iných ľudí, politická participácia, dostupnosť služieb pre starších ľudí, finančná bezpečnosť, celoživotné vzdelávanie.

Dokument tiež konštatuje, že podpora aktívneho starnutia stojí na princípoch dôstojnosti (ochrana pred zlým zaobchádzaním), rovnakého zaobchádzania (zákaz diskriminácie), rodovej rovnosti, nezávislosti (právo zotrvať čo najdlhšie v domácom prostredí), princíp sebarealizácie, princíp solidarity, subsidiarity (konkrétne zodpovednosti má prebrať tá úroveň, ktoré je na to najlepšie uspôsobená – národná, regionálna, miestna, komunitná, rodinná), zamestnanosti a starostlivosti (napr. právo na dostupnú starostlivosť a právo opatrujúcich osôb na primeranú sociálnu ochranu a ohodnotenie).

Vláda zmenila pôvodný Výbor pre seniorov na poradný orgán vlády – Rada vlády Slovenskej republiky pre práva seniorov a prispôsobovanie verejných politík procesu starnutia populácie. Vedie ju minister práce, sociálnych vecí a rodiny a schádza sa 2-3 krát do roka. Na svojom poslednom zasadnutí v októbri 2016 preberala aj návrh správy o plnení vyššie spomínaného národného programu aktívneho starnutia.

Venovala sa aj téme rastúceho počtu trestných činov páchaných na senioroch. Minister zdravotníctva zase avizoval na rok 2017 plány na prehodnotenie počtu úkonov ošetrovateľskej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia. V súvislosti so starnutím populácie podľa neho treba „zmenu pohľadu na služby a ekonomiku a zaviesť integrovanú sociálno-zdravotnú starostlivosť“. Diskutovalo sa opatrovateľskom príspevku, sociálnych službách, denných stacionárov (uchovať službu, ale zabráneniť aby sa pre niektorých stala „prostriedkom na obohatenie.“)

V septembri 2016 vznikla z iniciatívy štátneho tajomníka MPSVaR Branislava Ondruša pracovná skupina pre zamestnanosť a zamestnateľnosť starších ľudí. Okrem iného si dala za cieľ má vytvoriť zásady vekového manažmentu pre zamestnávateľov (jedna z úloh z Národného programu aktívneho starnutia) ako aj „zvážiť bonifikáciu zamestnávateľov, ktorí budú tieto požiadavky akceptovať“. Inými slovami, zvýhodniť zamestnávateľov, ktorí budú prijímať opatrenia vedúce k vyššej zamestnanosti starších ľudí.

Za rok 2015 sa na Slovensku zvýšil počet pracujúcich dôchodcov z 113 na 136 tisíc, čo je najmä dôsledok toho, že do dôchodkového veku prichádzajú početné ročníky narodené v druhej polovici 40. a v 50. rokoch.

Európske iniciatívy

Európske politiky sú ďalej v uvažovaní o témach súvisiacich so seniormi prierezovo. Príkladom je Index aktívneho starnutia (Active ageing index, AAI), ktorý zaviedla Európska komisia spoločne s Hospodárskou komisiou OSN pre Európu (UNECE). Slúži na meranie nevyužitého pracovného potenciálu starších ľudí ale aj ich účasti na kultúrnom a spoločenskom živote v jednotlivých krajinách EÚ. Sleduje 4 hlavné oblasti: zamestnanosť, začlenenie do spoločnosti, samostatné žitie, spôsobilosť na aktívne starnutie. Z pohľadu celkového skóre je Slovensko na 25. mieste. Nasleduje už len Maďarsko, PoľskoGrécko. Na čele rebríčka je DánskoŠvédsko.

Na poli legislatívy má EÚ oproti národným štátom obmedzenejšie kompetencie v oblastiach, ktoré najpriamejšie so seniormi súvisia. Výnimkou je oblasť zákazu diskriminácie, kde bolo prijatých niekoľko smerníc, napríklad o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní. Roky sa momentálne diskutuje o tzv. horizontálnej smernici o rovnakom zaobchádzaní, ktorá by riešila širšiu paletu situácií, tá je ale momentálne napriek opakovaným apelom z Európskeho parlamentu zablokovaná v Rade.

EÚ preto vkladá politiky zohľadňujúce demografickú zmenu do svojich početných stratégií, príkladom je Stratégia Európa 2020, Európska stratégia zamestnanosti,Európska digitálna agenda – eHealth & Ageing (2014-2020), Zdravie pre rast – tretí európsky program (2014-2020) a tiež konkrétne podporné programy ako COSME pre malé a stredné podniky, ktorý má ako jeden zo sekundárnych cieľov definované podporu zamestnanosti aj pre ľudí v pokročilom veku, Iniciatíva na inováciu liečiv alebo Program pre podnikanie a inovácie (EIP), ktorý má hľadať nové prístupy pre zamestnávanie ľudí v pokročilom veku.

V roku 2015 bilancoval výsledky a dopady Európskeho roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami Európsky parlament. Spravodajcom iniciatívnej nelegislatívnej správy bol slovenský europoslanec Eduard Kukan (inak tiež člen výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL), medzi-skupiny EP k aktívnemu starnutiu, či 50+Entrepreneurship Platform). Kukanova správa si všíma, že ERAS v niektorých členských štátoch pomohol k prijatiu komplexných stratégií a plánov, koncepčných dokumentov, chárt a právnych predpisov reagujúcich na konkrétne problémy. Jedným z pozitívne hodnotených výsledkov bol aj slovenský Národný program aktívneho starnutia. Podobné prijali aj v Rakúsku, Estónsku a v Českej republike. V Slovinsku zase prijali nové právne predpisy o dôchodkovom zabezpečení a nové právne predpisy o pracovnom trhu.

Správa formuluje aj ďalšie odporúčania. Žiada Komisiu, aby poskytla finančné prostriedky sieti AGE Platform združujúcou viac než 270 miestnych a regionálnych orgánov, výskumných pracovníkov, organizácií občianskej spoločnosti, ktoré sa venujú riešeniu európskej demografickej zmeny podporou prostredia vhodného pre starších ľudí.

Podporila spoločný projekt Komisie a WHO zameraného na prispôsobenie príručky WHO o mestách priaznivých pre starších ľudí v európskom kontexte. Považuje tiež za potrebné rozvíjať tzv. striebornú ekonomiku na základe hospodárskych príležitostí, ktoré vyplývajú z verejných a spotrebiteľských výdavkov spojených so starnutím populácie a zo špecifických výrobkov, služieb, inovačných riešení a potrieb osôb vo veku nad 50 rokov, ktoré vytvoria nové pracovné miesta a rast.

Správa tiež zdôrazňuje problém predsudkov súvisiacich s vekom, diskrimináciou, proti ktorým by mali štáty aktívne bojovať. Keďže financovanie vždy kľúčové vyzýva členské štáty, aby využívali dostupné zdroje financií EÚ (ESIF, Horizont 2020, EaSI, program Zdravie).

Za pozornosť stoja aj niektoré spoločné iniciatívy EÚ a členských štátov. Jedným z príkladov je Ambient assisted living (AAL). Cieľom programu je finančne podporiť (IKT) inovácie ako „smart homes“ a aplikácie pre zlepšenie samostatného žitia (predĺženie života starých ľudí v domácom prostredí, zlepšenie spoločenskej participácie, vytváranie nových pracovných a podnikateľských príležitostí, poskytnutie osobnejších zdravotných a sociálnych služieb pre túto skupinu obyvateľstva) a zvýšiť povedomie o možnostiach pre starnúce obyvateľstvo v EÚ.

Viacero európskych krajín dnes spolupracuje na výskumnej iniciatíve „More years, better lives“, ktorá sa snaží sa využiť multi-disciplinárny prístup v snahe nájsť riešenia pre súčasné demografické výzvy. Sily krajiny spájajú aj vo výskume neurodegeneratívnych chorôb ako Alzheimer, či Parkinson, a to ako na poli diagnostiky tak aj liečby.

 

ĎALŠIE ZDROJE:

REKLAMA

REKLAMA