Azylová a prisťahovalecká politika v EÚ

Snahou Európskej únie je vytvoriť spoločný systém imigračnej a azylovej politiky a jednotnú stratégiu ochrany vonkajších hraníc. Luxemburské predsedníctvo sa zaviazalo k rozvoju spoločnej azylovej politiky, vytvorenie statusu dlhodobého rezidenta pre utečencov a vytvorenie mechanizmu návratu a opätovného prijímania osôb.

imigrácia
https://euractiv.sk

Pozadie

Všeobecne

Národné programy kontroly imigrácie do členských krajín EÚ existujú už desaťročia, ale až v roku 1999 boli na summite v Tampere (október 1999) prijaté spoločné iniciatívy na úrovni únie. Členské krajiny sa na ňom rozhodli vytvoriť spoločnú azylovú a imigračnú politiku. Výsledky summitu v Tampere boli publikované po uplynutí tohto programu v máji 2004 (COM(2004)401). O pokračovaní iniciatívy sa rozhodlo na Európskej rade v novembri 2004, jej nová verzia je známa pod názvom „Haagsky program“ – je to päťročný plán vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v EÚ.

Oba programy obsahujú plán krokov Európskej únie v oblasti legálneho i nelegálneho prisťahovalectva. V tomto prehľade sa ale zameriame na nelegálne prisťahovalectvo, azylovú politiku a kontrolu hraníc. (Ďalšie informácie o legálnej imigrácii a vízovej politike nájdete v súboroch liniek (v anglickom jazyku) Haagsky programEkonomická migrácia)

Nelegálna migrácia

Podľa zdrojov EÚ vstupuje do únie každý rok asi pol milióna nelegálnych imigrantov. Vo februári 2002 prijala Rada ministrov EÚ celkový plán boja s nelegálnym prisťahovalectvom a pašovaním ľudí do Európskej únie. Obsahoval iniciatívy týkajúce sa vízovej politiky, readmisie a repatriácie, kontroly hraníc a pašovania ľudí.

Otázky

Azyl

Právo na azyl je garantované Chartou základných práv a slobôd Európskej únie a vytvorenie spoločnej európskej azylovej politiky bolo dohodnuté v Tampere. Cieľom je presunúť azylovú politiku z národnej na európsku úroveň, aby boli minimálne štandardy, kvóty a pod. uniformné v celej EÚ.

Tampere určilo dva kroky, v ktorých by sa to malo stať:

  • prijatie minimálnych štandardov EÚ a obmedzenie národnej legislatívy: To sa podarilo finalizovať v apríli 2004 prostredníctvom:
    • Regulácie Dublin II (2003): vytvorenie objektívnych kritérií určujúcich, ktorá členská krajina je zodpovedná za ktorú žiadosť o azyl, čím sa mala zastaviť „azylová turistika“.
    • Tri direktívy ustanovujúce minimálnu ochranu utečencov (júl 2001), štandardy ubytovania, zdravotníckej starostlivosti a pod. pri prijímaní utečencov (január 2003) a vytvorenie spoločnej definície „utečenca“ (apríl 2004). Posledná direktíva obsahuje časti Ženevskej konvencie OSN o utečencoch z roku 1951, a plne vstúpi do platnosti v roku 2006.
    • Eurodac (15.január 2003): členským krajinám umožňuje porovnávať odtlačky prstov uchádzačov o azyl či zahraničných občanov, ktorí sú nelegálne na jej území a tak skontrolovať, či už nepožiadali o azyl v inej členskej krajine,
    • Európsky utečenecký fond: získal od EˇU finančnú pomoc na prijímacie centrá a schémy dobrovoľnej repatriácie utečencov.
  • Vytvorenie celoeurópskych procedúr a uniformných štandardov pre úspešných žiadateľov o azyl. Doteraz vydala Komisia dve oznámenia: to z júna 2004 pojednáva o ochrane utečencov a žiadateľov o azyl v krajine ich pôvodu, a z júla 2004, ktorého cieľom je vytvoriť spoločný systém podávania žiadostí o azyl cez jednu inštitúciu EÚ.

Vracanie osôb a ich readmisia

Každý občan nečlenskej krajiny EÚ, ktorý nemá legálne právo na dočasný či trvalý pobyt v únii, sa musí vrátiť do krajiny svojho pôvodu. Diať by sa to malo na dobrovoľnom základe, no pre prípady keď nie je dobrovoľný súhlas dosiahnuteľný, formulovala Komisia v novembri 2002 Akčný program pre návrat. Podáva návrhy na minimálne štandardy nútenej repatriácie v krátkodobom, strednodobom i dlhodobom horizonte.

Komisia rokuje o readmisných dohodách s Marokom, Ruskom, Ukrajinou, Alžírskom, Tureckom, Čínou a Albánskom. Readmisné dohody sú bilaterálnymi zmluvami medzí EÚ a nečlenskou krajinou únie, ich cieľom je uľahčiť vyhostenie nelegálnych imigrantov. Zadávajú povinnosť nečlenskej krajiny EÚ opätovne, a bez formalít, prijať svojich vlastných občanov a ľudí ktorý v tej krajine žili, alebo z nej prišli. Výmenou za to získajú tieto nečlenské krajiny prostriedky na prijatie navrátených ľudí a ich usídlenie. V súčasnosti sú v platnosti len tri readmisné dohody – so Srí Lankou, Hongkongom a Macao.

Výmena informácií

Spoločná migračná a azylová politika únie si vyžaduje kvalitné a správne informácie. Preto Komisia predložila v Oznámení z mája 2003 akčný plán zbierania štatistík o azyle a migrácii. Eurostat publikuje pravidelné mesačné správy mapujúce počet prisťahovalcov a žiadateľov o azyl.

Štatistiky majú byť využité ako podklady pre každoročne publikované správy, ktoré poslúžia pri prijímaní politických rozhodnutí. Má sa zlepšiť aj výmena, analýza a šírenie údajov a rozvinúť spolupráca medzi všetkými európskymi a medzinárodnými orgánmi činnými v tejto oblasti.

Hraničné kontroly

Cieľom Schengenských dohôd je odstránenie hraničných kontrol pre pohyb osôb medzi členskými krajinami EÚ. Dôležitou časťou plánu je posilnenie vonkajších hraíc a Schengenská konvencia, ktorá je už inkorporovaná do práva EÚ, umožňujúca cezhraničnú policajnú spoluprácu, výmenu informácií, sledovanie a prenasledovanie aj cez hranice členskej krajiny.

Okrem toho bol vytvorený Schengenský informačný systém (SIS), ktorý zaznamenáva odmietnutia vstupu pre žiadateľov o azyl, zatykače, informácie o hľadaných osobách i ukradnutých predmetoch. Databáza je rozširovaná aby mohla obsiahnuť aj ďalšie informácie (napr. biometrické údaje z cestovných dokumentov – pozri súbor liniek Biometrické údaje), v plnej prevádzke má byť v roku 2007.

Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach (európska agentúra kontroly hraníc) bude vytvorená v máji 2005 so sídlom v Poľsku. Bude koordinačným orgánom monitorujúcim pozemské, vzdušné i morské hranice, nebude maž ale žiadnu právomoc prijímať záväzné nariadenia, nebude ani silovým orgánom presadzujúcim zákony. Bude len podporovať národné orgány organizovaním spoločných tréningov a analýzou rizík. Uvažuje sa aj o vytvorení európskeho systému pohraničnej stráže.

Pašovanie ľudí

Pašovanie ľudských bytostí, ich zneužívanie (hlavne žien a detí) na sexuálne účely, je zločinom a porušením európskej Charty základných práv. Haagsky program vytvára podmienky spolupráce pri vývoji najefektívnejších metód boja s pašovaním ľudí na úrovni EÚ, financovanie poskytuje program AGIS. Európske a medzinárodné skupiny podpísali v roku 2002 Bruselskú deklaráciu proti pašovaniu ľudí a v roku 2003 Komisia vytvorila skupinu expertov, ktorá má formulovať Oznámenie stanovujúce základné línie politiky.

Pozície

Európska rada pre utečencov a exilantov považuje zákony, ktoré boli v EÚ doteraz prijaté, za nedostatočné pokiaľ ide o zabezpečenie ochrany utečencov a žiadateľov o azyl. Podľa nej sú existujúce štandardy minimálne, čo dáva členským krajinám dosť možností na zhoršovanie exitujúcich podmienok a nevytvára potrebné brzdy a protiváhy. Podľa organizácie bolo úplne podkopané „absolútne rešpektovanie práva na azyl“, sľúbeného v Tampere.

Statewatch, britská organizácia zaoberajúca sa ochranou ľudských práv, má obavy z azylovej politiky EÚ, hlavne pokiaľ ide o pravidlo umožňujúce ľahko odmietnuť žiadateľa pochádzajúceho z takzvanej „bezpečnej krajiny“. Za neprijateľne nízke považuje aj štandardy pre akceptovanie utečencov.

Medzinárodná federácia ľudských práv od EÚ žiada, aby odmietla readmisné dohody s krajinami ako Maroko, Pakistan, či Srí Lanka. Dôvodom je, že federácia neverí v možnosť ochrany ľudských práv ľudí, ktorí sú vrátení.

Adam Townsend z Centra pre európsku reformu si myslí, že skutočná európska oblasť slobody, bezpečnosti a spravodlivosti s jednou externou hranicou môže byť vytvorená len budovaním nahor, z lokálnej úrovne: je potrebná spolupráca medzi políciou a orgánmi ochrany hraníc a zákonov z rozličných krajín. Podľa jeho názoru je pokrok pri dosahovaní cieľov z Tampere veľmi pomalý.

Amnesty International požaduje presadenie Ženevskej konvencie z oku 1951 o statuse utečenca a obáva sa, že niektoré krajiny EÚ deportujú utečencov pri podmienkach, ktoré ich ohrozujú.

Európska sieť proti rasizmu zdôrazňuje fakt, že imigranti v Európe sú veľmi citliví na problémy ako je bezdomovectvo, a preto musí EÚ na riešenie tohto problému konať.

Ďalšie kroky

Azylová politika

  • prvé spoločné kroky majú byť členskými krajinami implementované hneď, ako to bude možné
  • legislatíva k ďalšiemu kroku má byť pripravená tak, aby mohla byť prijatá v roku 2010

Politika vracania osôb do krajiny pôvodu

  • začiatkom roku 2005 má prebiehať diskusia o minimálnych štandardoch pri procedúrach návratu osôb do krajín pôvodu
  • vytvorenie európskeho fondu pre návrat osôb do roku 2007
  • menovanie Mimoriadneho predstaviteľa pre spoločnú politiku návratu osôb

Hraničné kontroly

  • SIS II má byť funkčný do roku 2007
  • do mája 2005 má byť funkčná európska agentúra pre hraničnú kontrolu, zhodnotenie jej fungovania sa plánuje na koniec roka 2007
  • koncom roku 2006 má byť vytvorený fond spoločenstva pre ochranu hraníc

Pašovanie ľudí

  • oznámenie Komisie sa očakáva v roku 2005

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA