Odpad ako hodnotný zdroj do budúcna

Odpad, ktorý sa kedysi považoval za konečnú stanicu mnohých výrobkov, sa v rámci snahy o udržateľné hospodárstvo stáva hodnotnou surovinou. Vďaka recyklácii odpad napomáha ochrane životného prostredia, efektívnemu využitiu zdrojov, prispieva k zvyšovaniu HDP a zamestnanosti a znižuje emisie.

Recyklacia Zem, Wikimedia, By Jakub Jankiewicz
https://euractiv.sk

Míľniky

  • december 2005: Európska komisia prestavila návrh novej Tematickej stratégie predchádzania vzniku odpadu a jeho recyklovania a návrh rámcovej smernice o odpade
  • november 2008: prijatá bola nová rámcová smernica 2008/98/ES o odpade
  • december 2008: Komisia predstavila návrh smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ)
  • august 2010: Európska environmentálna agentúra zverejnila Európsku cestovnú mapu pre recykláciu
  • október 2010: Komisia zverejnila štúdiu o prevencii vzniku odpadu a recyklácii
  • 12.12.2010: konečný termín pre transpozíciu rámcovej smernice o odpade do národnej legislatívy
  • január 2011: Komisia vydala správu o pokroku pri napĺňaní tematickej odpadovej stratégie
  • február 2011: Komisia predstavila iniciatívu v oblasti nerastných surovín
  • september 2011: EK publikovala Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje
  • október 2012: Národná rada SR schválila novelu zákona o odpadoch a o zmenách v niektorých zákonov, ktorou dochádza k transpozícii rámcovej smernice o odpade a identifikovaných infringementov
  • január 2013: EK zaslala Slovensku odôvodnené stanovisko v rámci infringementu pre nesprávnu transpozíciu smernice o batériách (2006/66/ES)
  • marec 2013: Komisia predstavila Európsku stratégiu pre riešenie problematiky plastového odpadu v životnom prostredí
  • jún – september 2013: prebiehala verejná konzultácia k revízii európskych cieľov v odpadovom hospodárstve
  • júl 2013: EK predložila revíziu nariadenia o preprave odpadu
  • november 2013: EK navrhla úpravu smernice o obaloch a odpadoch z obalov (94/62/EHS) s cieľom znížiť  spotrebu igelitiek v krajinách EÚ
  • 12.12.2013: termín pre vypracovanie národných programov predchádzania vzniku odpadu
  • 18. apríl 2014: Komisia vydala správu o efektívnosti a relevantnosti 5 odpadových smerníc
  • 2. júl .2014: Komisia prijala balíček návrhov pre prechod na obehové hospodárstvo vrátane nových recyklačných cieľovnovelizácie odpadových smerníc
  • 21. november 2014: Európsky parlament odsúhlasil kompromisný návrh Komisie o znížení počtu plastových tašiek.
  • 17. marca 2015: Národná rada schválilá nové znenie zákona o odpadoch
  • 1. január 2016: Zákon o odpadoch nadobúda účinnosť
  • do roku 2020: EÚ si stanovila cieľ zvýšiť opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností a podobného odpadu najmenej na 50 % podľa hmotnosti
  • do roku 2020: EÚ si stanovila cieľ zvýšiť opätovné použitie, recykláciu a ostatnú konverziu stavebného odpadu a odpadu z demolácií najmenej na 70 % podľa hmotnosti.

Odpad sa definuje ako "každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť" (smernica 2008/98/ES).

Odpad predstavuje veľkú stratu zdrojov vo forme materiálov a energie, ale pri nesprávnom nakladaní môže ohrozovať aj životné prostredie

Európska komisia uvádza, že až 80% produktov použijeme len raz a odhodíme. Až 1/3 z celkového komunálneho odpadu v Európe skončí na skládkach odpadov. Skládky nielen zaberajú plochu, ale takisto môžu spôsobiť znečistenie ovzdušia, vody a pôdy. Štvrtina európskeho odpadu sa spaľuje, čo pri nesprávnej regulácii môže viesť k emisiám nebezpečných znečisťujúcich látok.

Naopak recyklácia a zhodnocovanie odpadu ostávajú kľúčovým nástrojom na ochranu životného prostredia, účinné využívanie prírodných zdrojov, zvýšenie zamestnanosti v sektore odpadového hospodárstva a boja proti klimatickej zmene.

Cieľom Európskej únie je preto znížiť množstvo odpadu, ktorý končí na skládkach a zefektívniť výrobné procesy nižším využívaním primárnych zdrojov a redukciou emitovaných látok.

Dlhodobou snahou je zmeniť Európu na tzv. recyklujúcu spoločnosť, vyhnúť sa odpadu a v čo najväčšej možnej miere využiť vyprodukovaný odpad ako druhotný zdroj pre ďalšiu udržateľnú výrobu a spotrebu.

Kombináciou politík by sa malo vytvoriť hospodárstvo založené na úplnej recyklácii vrátane dizajnu výrobkov, ktorý zahŕňa koncepciu životného cyklu, lepšej spolupráce všetkých trhových subjektov v rámci hodnotového reťazca, lepších procesov zhromažďovania, vhodného regulačného rámca, stimulov na predchádzanie vzniku odpadov a recykláciu, ako aj verejných investícií do moderných zariadení na nakladanie s odpadmi a vysoko kvalitnú recykláciu. Komisia ho nazýva obehovým hospodárstvom.

Koľko odpadu vyprodukujeme a čo s ním robíme?

Podľa posledných údajov Eurostatu sa v roku 2010 v Európskej únii vyprodukovalo 2,5 miliardy ton odpadu. Odpad z domácností z toho tvoril 218,6 miliónov ton (8,74 %).

Stúpajúci trend tvorby komunálneho odpadu potvrdili aj štatistiky z toku 2012, kedy sa vyprodukovalo až 3 miliardy ton tohto odpadu.  

Najviac odpadov sa vyprodukovalo v najväčších ekonomikách (Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo),  po ktorých nasledovali ekonomicky najslabšie štáty (Rumunsko, Bulharsko).

Komunálny odpad pozostáva z odpadu domácností a „podobných“ odpadov z miestnych obchodov, kancelárií a verejných inštitúcií, za zber ktorých sú zodpovedné samosprávy. Podľa údajov za rok 2011 sa na každého obyvateľa EÚ vyprodukovalo 503 kg tohto odpadu. O rok neskôr to bolo iba 492 kg komunálneho odpadu na obyvateľa.

Najviac odpadov na hlavu vyprodukovali v roku 2012 Dáni (668 kg), Luxemburčania, Cyperčania a Nemci iba o niečo viac ako 600kg. Naopak najmenej komunálneho odpadu na obyvateľa vyprodukovali Slovensko, Česko, Slovinsko, Chorvátsko, Poľsko, Pobaltské štáty a Rumunsko.

Ministerstvo životného prostredia vo svojej hodnotiacej správe za rok 2013 hovorí, že v danom roku vzniklo v SR celkom 1 744 428,65 ton komunálnych odpadov, čo predstavuje cca 322 kg odpadu na obyvateľa. V porovnaní s rokom 2012 ide o pokles o 1 kilogram.

 

Medzinárodné porovnanie produkcie komunálnych odpadov v roku 2012 Zdroj:Eurostat

Medzi členskými krajinami existujú obrovské rozdiely pokiaľ ide o nakladanie s odpadom. V prípade komunálneho odpadu až 34 % skončilo v roku 2012 bez využitia na skládkach, 24 % sa energeticky zhodnotilo v spaľovniach, len 27 % sa zrecyklovalo a 15 % využilo v komposte. Hoci ide oproti roku 1990 (18% recyklácia a kompost) o výrazné zlepšenie, EÚ si stanovila ambiciózny ciel zvýšiť úroveň recyklácie do roku 2020 na 50%.

Environmentálne organizácie tvrdia, že kľúčom k väčšej miere recyklácie je zmena správania spotrebiteľov. Predstavitelia EK naopak tvrdia, že úspech alebo zlyhanie v iniciatívach pre zhodnocovanie odpadu závisí na ekonomických stimuloch. Napríklad Belgicko, ktoré patrí je označované za žiarivý príklad (57% recyklácia) zaviedlo vysoké dane na skládkovanie.

Pokiaľ ide o odpad z obalov, ich miera recyklácie v EÚ bola podľa Eurostatu v roku 2011 na úrovni 63,6 %. V Belgicku sa recyklovalo až 80,2 % obalov. Nad 70 % odpadov z obalov sa recyklovalo v Holandsku, Nemecku a Írsku, na poslednej priečke sa umiestnilo Poľsko so 41,2 %. Miera recyklácie obalov na Slovensku bolo rovnaká ako v Grécku – 62,4 %.

Miera recyklácie pre odpad z obalov (2011), Zdroj: Eurostat

 

Triedený zber na Slovensku

V celoeurópskom porovnaní patrí SR medzi krajiny s najnižšou produkciou KO. Len dva regióny (Bratislavský a Trnavský) dosahujú produkciou komunálneho odpadu aspoň čiastočne priemer EÚ.

Podľa údajov oprávnenej organizácie ENVI-PAK, ktorá každoročne zhromažďuje údaje o stave odpadového hospodárstva na Slovensku so zameraním na separovaný zber v mestách a obciach (1600 obcí), priemerná produkcia komunálneho odpadu na Slovensku v roku 2013 narastá množstvo vyprodukovaného komunálneho odpadu a naopak, miera triedenia odpadu klesá.

Z porovnania dát o triedenom zbere za roky 2012 a 2013 vyplýva, že v roku 2013 vyprodukoval každý obyvateľ Slovenska v priemere o vyše 6 kilogramov viac komunálneho odpadu ako tomu bolo v roku 2012. Množstvo komunálneho odpadu prepočítané na jedného obyvateľa tak dosiahlo úroveň 325,25 kilogramov, čo predstavuje medziročný nárast o 2 %.

Porovnanie regiónov ukázalo, že najviac komunálneho odpadu spomedzi všetkých regiónov SR vyprodukovali v roku 2013 obyvatelia regiónu západ (Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky kraj, Žilinský kraj – región Kysuce) – 370,82 kilogramov. Najnižšiu produkciu komunálneho odpadu vykázal región stred (Nitriansky a Banskobystrický kraj) a to 333,53 kilogramov. Priemerné hodnoty v produkcii komunálneho odpadu dosiahol región východ (Žilinský kraj – región Orava, Prešovský a Košický kraj) 267,71 kilogramov na obyvateľa.

Najvyššie množstvo vytriedeného odpadu v prepočte na jedného obyvateľa (vyseparovateľnosť) zaznamenal región západ – 25 kilogramov na jedného obyvateľa. Naopak najmenej vyseparujú obyvatelia regiónu východ – 18,61 kilogramov odpadu na jedného obyvateľa. 

Rámcová smernica o odpade

V novembri 2008 bola schválená rámcová smernica o odpade, ktorá vládam členských krajín do roku 2020 stanovuje opätovne použiť a recyklovať odpad z domácností ako papier, kov, plasty a sklo a podľa možnosti z iných zdrojov, pokiaľ tieto zdroje obsahujú podobný odpad ako odpad z domácností, najmenej na 50 % podľa hmotnosti.

Rovnako stanovuje rozsah ostatnej konverzie stavebného odpadu a odpadu z demolácií najmenej na 70 % podľa hmotnosti.

Nový predpis EÚ taktiež sprehľadnil dovtedy platné smernice – zlúčili sa smernice o odpadoch, odpadových olejoch a nebezpečnom odpade. Smernica na základe prístupu vyhodnocovania životného cyklu produktov (life cycle assessment, LCA)  upravuje aj hierarchiu priorít odpadového hospodárstva.

Už priamo pri návrhu produktu musí výrobca myslieť na to, že sa jeho produkt, rovnako ako jeho obal, stane odpadom. Preto by mal svoj výrobok i jeho obal navrhnúť tak, aby vzniknutý odpad bol pre životné prostredie čo najmenej zaťažujúci.

Po ukončení používania produktu je potrebné zvážiť, či ho nie je možné pripraviť na opätovné použitie (opravou, vyčistením). Ak už nejaký odpad vznikne, mal by sa do maximálnej možnej miery recyklovať. Ak nie je možná recyklácia, tento odpad by sa mal inak zhodnotiť, napr. na výrobu tepelnej či elektrickej energie. Ako posledná možnosť je likvidácia odpadu skládkovaním.

Obehové hospodárstvo

V júli 2014 Európska komisia prezentovala komunikáciu s názvom „Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu,“ ktorou otvorila debatu o nových cieľoch pre európske odpadové hospodárstvo.

Zapojiť EÚ do obehového hospodárstva prakticky znamená nespoliehať sa výlučne na riešenia obvyklé na konci životnosti výrobku, ale brániť vzniku odpadu už pri navrhovaní výrobku a inováciu zahŕňať do celého hodnotového reťazca.

Dôležitým počiatočným bodom je navrhovanie výrobných procesov, výrobkov a služieb. Výrobky možno nanovo navrhnúť tak, aby sa používali dlhšie, aby sa dali opravovať, modernizovať, prerábať alebo prípadne recyklovať namiesto vyhodenia. Dôležité je aj opätovné využitie výrobkov a surovín. Cieľom je minimalizovať únik zdrojov z kruhu tak, aby systém fungoval optimálnym spôsobom.

 

Fázy modelu obehového hospodárstva

Komisia v správe odporučila prijať tieto ciele:

  1.  rozšíriť opätovné využívanie a recykláciu komunálneho odpadu na minimálne 70 % do roku 2030, 
  2. zvýšiť mieru recyklácie odpadu z obalov na 80 % do roku 2030 s priebežnými cieľmi 60 % do roku 2020 a 70 % do roku 2025 vrátane cieľov pre špecifické materiály (90% pre papier, 60% pre plasty, 80% pre drevo, 90% pre kovy a sklo),
  3. zakázať skládkovanie recyklovateľných plastov, kovov, skla, papiera a kartónu, ako aj biologicky odbúrateľného odpadu do roku 2025, pričom by členské štáty mali do roku 2030 prakticky odstrániť skládkovanie,
  4. ďalej podporovať rozvoj trhov s vysoko akostnými druhotnými surovinami, a to aj prostredníctvom posúdenia pridanej hodnoty kritérií na ukončenie vlastností odpadu v prípade špecifických materiálov,
  5. zredukovať tvorbu odpadov o 30% do roku 2025,
  6. spresniť metódu výpočtu recyklovaných materiálov s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň kvality recyklácie.

Komisia očakáva, že lepší eko-dizajn, predchádzanie vzniku odpadu a opätovné využitie môže priniesť čisté úspory až 600 miliárd eur a výrazne prispieť k znižovaniu emisií skleníkových plynov. Ďalšie opatrenia na zvyšovanie efektivity využívania zdrojov o 30% by mohli do roku 2030 zvýšiť HDP EÚ o 1% a vytvoriť takmer 2 milióny nových pracovných miest.

Hoci predstavitelia členských štátov vyjadrili svoju podporu celkovému konceptu obehového hospodárstva, stanovené ciele väčšina považuje za príliš ambiciózne a ohrozujúce konkurencieschopnosť krajín. Nová Komisia na člene s Jeanom-Claudom Junckerom vo svojom pracovnom programe na rok 2015 avizovala, že s pripravovanou legislatívnou nepočíta. Balíček opatrení chcú navrhnúť v inej, kompromisnejšej podobe.

Deravá implementácia pravidiel EÚ na Slovensku

EÚ v roku 2012 zhodnotila iba 42 % odpadu v Európe. Dôvodom je najmä nedostatočná implementácia existujúcej európskej legislatívy. Európska komisia varovala začatím konaní pre nesplnenie povinností proti členským štátom v prípade, že sa situácia nezlepší.

Ani Slovenská republika včas netransponovala smernicu 2008/98/ES, čo viedlo k tomu, že Komisia voči Slovensku začala konanie vo veci porušenia predpisov. V apríli 2012 podala žalobu na Súdny dvor a požiadala ho o uloženie finančných sankcií vo výške viac ako 17 tisíc eur za deň omeškania.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) preto rýchlo pripravilo tzv. technickú novelu zákona o odpadoch s účinnosťou od začiatku roka 2013, ktorou sme do právneho poriadku prevzali ustanovenia tejto smernice, predovšetkým novú hierarchia odpadového hospodárstva, v rámci ktorej je najvyššou prioritou predchádzanie vzniku odpadu, novým prvkom je príprava na opätovné použitie. Neskôr Komisia konanie voči Slovensku zastavila.

Ďalší slovenský infringement zo strany EK v odpadovej oblasti sa týka nesprávnej smernice o batériách 2006/66/ES.  Cieľom smernice je minimalizovať negatívne vplyvy batérií a akumulátorov na životné prostredie a tiež zharmonizovať národné požiadavky pre hladké fungovanie vnútorného trhu.

Smernica prináša opatrenia o zákaze uvádzania na trh niektorých batérií, ktoré obsahujú nebezpečné látky (ortuť a kadmium) a o vytvorení schém zameraných na vysokú úroveň zberu a recyklácie batérií s kvantifikovanými cieľmi. Do roku 2012 sa malo v členských štátoch Únie vyzbierať 25 % objemu predaných prenosných batérií a akumulátorov, do roku 2016 to má byť 45 %.

Smernica tiež stanovuje minimálne pravidlá zodpovednosti výrobcov a ustanovenia o označovaní batérií a ich odnímateľnosti z prístrojov, v ktorých sa používajú.

Takzvaná baterková novela zákona vstúpila do platnosti začiatkom roku 2014. Na Slovensku sa tým aj pre komoditu batérií a akumulátorov zaviedla rozšírená zodpovednosť výrobcov, ktorí tak budú niesť všetky finančné náklady spojené s ich zberom, spracovaním a recykláciou.

Nový zákon o odpadoch

Platný zákon o odpadoch č. 223/2001 bol novelizovaný viac ako 30-krát pričom do jeho textu bolo prevzatých 10 európskych smerníc. Keďže išlo iba o čiastkové zmeny, zákon sa stal neprehľadným a podľa viacerých odborníkov „obsahuje navzájom si odporujúce znenia.“

Kvôli neprehľadnému systému  v súčasnosti  nie je možné dostatočne kontrolovať tok odpadov. Organizácie môžu prísť do akejkoľvek zberovky, ktorá im potvrdí akékoľvek množstvo. Rovnaké množstvo však môže potvrdiť aj obec, z ktorej bol odpad odvezený a dokonca aj koncový zhodnocovateľ odpadu. Taktiež nie je jasné či si výrobcovia plnia svoje zberové povinnosti z komunálneho alebo priemyselného odpadu z obalov a dochádza tak k uniku financií a zneprehľadňuje sa štatistika vyzbieraného odpadu. Podľa viacerých odborníkov je tak možné, že Slovensko separuje ešte menej odpadu ako deklaruje.

Ministerstvo životného prostredia sa zaviazalo situáciu koncepčne riešiť a v máji 2013 predložilo legislatívny zámer nového zákona o odpadoch, ktorým sa má do praxe zaviesť rozšírená zodpovednosť výrobcov (RZV) a dovozcov na viacero nových komodít.

RZV je jedným z kľúčových ekonomických nástrojov uplatňovaným v odpadovom hospodárstve v Európe. Výrobcovia a dovozcovia výrobkov a obalov nesú plnú zodpovednosť za dopady svojich výrobkov na životné prostredie v celom ich cykle – od výberu materiálov a dizajnu nových výrobkov, cez výrobný proces, užívanie výrobkov a ich opätovné použitie až po ich ekologickú likvidáciu v okamihu, keď doslúžia.

Prvou komoditou, pri ktorej sa RZV začala v Európe uplatňovať boli obaly. Postupne sa tento princíp rozšíril po Európe a do odpadovej a obalovej legislatívy EÚ. Na Slovensko sa RZV dostala do zákona o odpadoch až v roku 2001 a to konkrétne pre staré vozidlá. Od roku 2002 na Slovensku platí RZV aj na obaly. Výrobcovia elektrických a elektronických zariadení sú zodpovední za svoje výrobky od roku 2005 a RZV pre výrobcov bateriek a akumulátorov bola implementovaná do národného systému tzv. „baterkovou novelou“  účinnou od januára 2014.

Pneumatiky sú novou komoditou na zozname rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Po vstúpení nového zákona do platnosti sa pneumatiky nebudú môcť odovzdávať na zbernom dvore, ktoré prevádzkuje obec alebo samospráva. Výrobcovia pneumatík, importéri áut a distribútori budú musieť zabezpečiť tzv. spätný odber opotrebovaných pneumatík. Novinkou je, že občania budú môcť odovzdať staré pneumatiky aj v automobilových servisoch, ktoré zabezpečujú výmenu pneumatík.

Návrh zákona o odpadoch bol 18. augusta 2014 prerokovaný na Hospodárskej a sociálnej rade vlády a 19. augusta ho schválila Legislatívna rada vlády SR. Návrh zákona bol zaslaný na vnútrokomunitárne pripomienkové konanie v rámci Európskej únie, pričom členské štáty, ako aj Komisia, mohli Slovensku zaslať svoje pripomienky do 1. decembra. Ministerstvo následne pripomienky zapracovalo a zákon bol opätovne schválený radou vlády 17. decembra.

Čo prinesie nový zákon

Nový zákon obsahuje tri kľúčové zmeny oproti súčasnému stavu. V prvom rade ruší Recyklačný fond a z toho vyplývajúce povinnosti výrobcov a dovozcov platiť recyklačný poplatok. Financovanie systému bude zabezpečené priamym uplatňovaním rozšírenej zodpovednosti výrobcov a dovozcov, ktorí si môžu povinnosti plniť buď kolektívne prostredníctvom Organizácie zodpovednosti výrobcov (dnes oprávnené organizácie) alebo individuálne (neplatí pre odpady z obalov).

Druhá zmena sa týka autorizácie a fungovania Organizácii zodpovednosti výrobcov (OZV). Autorizáciu OZV udeľuje Ministerstvo životného prostredia na základe predložených zmlúv z obcami. Na rozdiel od existujúceho systému budú OZV uzatvárať zmluvy výhradne len so samosprávami. Obce môžu uzavrieť zmluvu s OZV na každý druh odpadu, zvlášť na obaly či elektronické zariadenia. Podmienkou je, že na každý druh odpadu bude len jedna OZV.

V prípade, že obec nebude so službami OZV spokojná môže osloviť inú organizáciu a zmluvu so starou OZV rozviazať bez udania dôvodu vždy ku koncu decembra. Obec bude jediná oprávnená potvrdzovať množstvá vytriedeného odpadu oprávneným spoločnostiam, čím by sa malo zabrániť „obchodovaniu s potvrdenkami“ a duplicitnému vykazovania.

Návrh zákona vytvára aj podmienky pre vznik tzv. koordinačného centra, ktoré bude slúžiť na podporu plnenia povinností OZV a riešenie sporov medzi OZV a obcami. V prípade, že sa obci z rôznych dôvodov nepodarí dospieť k dohode so žiadnou OZV, koordinačné centrum obci pridelí OZV zlosovaním. V takomto prípade však budú obci preplácané iba obvyklé a nie reálne náklady spojené s triedeným zberom.

Na rozdiel od pôvodného zámeru, zákon o odpadoch úplne nezakazuje výkup kovov od fyzických osôb-nepodnikateľov. Podmienky sú však prísnejšie. Prevádzkovateľ zberných zariadení môže kov vykúpiť iba bezhotovostne, pričom sa z danej sumy odráta daň vyberaná zrážkou. Zariadenie musí byť monitorované kamerovým systémom a prevádzkovateľ musí viesť video alebo fotodokumentáciu vykúpeného kovu. Kov musí byť v zberni uskladnený aspoň po dobu 7 dní.

Problematické časti nového zákona o odpadoch

Niektoré ustanovenia zákona boli problematické pre viaceré zainteresované skupiny. V rámci medzirezortného pripomienkového konania prišlo MŽP približne 2665 pripomienok.

Rozpor pretrváva so Združením miest a obcí (ZMOS), ktoré nesúhlasí s tým, aby boli mestá a obce aj naďalej zodpovedné za čierne skládky na ich území. ZMOS žiada prenesenie zodpovednosti na majiteľov alebo užívateľov pozemkov.

Podľa údajov ministerstva je oficiálne na Slovensku približne okolo 2 500, neoficiálne však až 7 000. Boj proti čiernym skládkam ostane podľa návrhu zákona v kompetencii obcí, keďže sú podľa ministerstva na túto úlohu najpovolanejšie. Zároveň zákon v boji proti čiernym skládkam posilní kompetencie polície, ktorá v prípade, že výška škody pri čiernej skládke presiahne 266 eur, začne konať v zmysle trestného zákona.

So znením zákona majú problém aj niektoré oprávnené organizácie, ktoré tvrdia, že hrozí vytvorenie monopolu jednej organizácie zodpovednosti výrobcov, keďže „zákon nevytvorí rovnaké štartovacie podmienky pre všetkých účastníkov na trhu.“

Problém je v tom, že podľa nového zákona môže mať obec uzavretú zmluvu len s jednou OZV pre daný prúd odpadu. „OZV by mala byť len servisná organizácia výrobcov. Tí by si mali vybrať OZV na základe výhod, či spôsobu kolektívneho plnenia. Zberový podiel OZV sa má určovať počtom zastúpených výrobcov. Podľa nového systému, ak chce OZV plniť svoje povinnosti voči výrobcom, musí uzatvoriť zmluvy s dostatočným počtom obcí. Zberový podiel OZV teda určuje počet obcí, s ktorými má zmluvy. Tým pádom OZV, ktoré majú možno väčší počet výrobcov, ale nie dostatočné množstvo obcí, budú mať problém,“ vysvetlil v rozhovore pre EurActiv Radovan Pala z advokátskej kancelárie TaylorWessing.

Výhrady k možnej monopolizácii mala aj Európska komisia. Slovensko zaslalo návrh zákona na tzv. vnútrokomunitárne pripomienkové konanie, v rámci ktorého Komisia začiatkom decembra zaslala 5 pripomienok technického charakteru, ktoré MŽP vyhodnotilo. Minister Žiga priznal, že pochybnosti o monopolizácii trhu vyjadrila aj Komisia.  „V tejto chvíli sme s komisiou vykomunikovali, že nejde o monopol. Pôjdeme si to ešte dovysvetľovať,“ uviedol na tlačovej konferencii Žiga.

K obavám o monopolizáciu trhu s odpadmi sa pridali aj slovenské zberové spoločnosti a spracovatelia odpadov, ktorí poukazujú na silné postavenie OZV v rámci pripravovaného zákona. „Predkladaný návrh zákona o odpadoch je vo svojej podstate privatizáciou existujúceho slovenského odpadového hospodárstva vybranou skupinou OZV, je protiprávny a zrejme protiústavný, diskriminuje súčasné organizácie pôsobiace v odpadovom hospodárstve na Slovensku, legislatívnym zákazom zúčastniť sa v systémoch vybraných výrobcov OZV. Navrhovaný zákon o odpadoch bráni v rovnosti podnikania,  transparentnosti a hospodárskej súťaži,“ konštatujú vo svojom vyhlásení.

V reakcii na schválenie návrhu zákona radou vlády zaslala Republiková Únia recyklačného Priemyslu (RÚReP) premiérovi SR Robertovi Ficovi otvorený list, v ktorom ho žiada, aby schválený zákon nepredkladal do NR SR, ale nechal ho, naopak, prepracovať. Prezident RÚReP Ján Zvonček poukázal na fakt, že nový zákon ignoruje pripomienku Európskej komisie (EK) o hrozbe vytvorenia monopolu. "EK vo svojom stanovisku vyjadrila obavy z narušenia vnútorného trhu, voľného pohybu tovaru a služieb a z monopolizácie trhu,“ skonštatoval Zvonček s tvrdením, že nová legislatívna norma významne poškodí podnikateľské prostredie. Odvolal sa pritom na zhodný názor „80 percent“ spoločností pôsobiacich v oblasti zberu a recyklácie odpadu, ktoré únia údajne reprezentuje.

Pozície

Oprávnená organizácia ENVI-PAK: Na Slovensku sa recykluje menej ako 10% komunálnych odpadov, pričom priemer v Európskej únii je viac ako 40%. Do roku 2020 budeme musieť zvýšiť mieru recyklácie na 50%. I preto vnímame návrh zákona o odpadoch pozitívne. Vidíme v ňom impulz na zlepšenie situácie v triedenom zbere odpadov na Slovensku.

Pozitívne vnímame zavedenie princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov i snahu nastaviť transparentné pravidlá v odpadovom hospodárstve. Podľa nás to prispeje k zlepšeniu triedeného zberu odpadu, zvýšeniu miery recyklácie a zlepšeniu životného prostredia. 

Z pohľadu výrobcov prináša návrh zákona o odpadoch jasné pravidlá vychádzajúce so smerníc Európskej únie. Nevytvára špecifické „slovenské“ nástroje a riešenia, ako bolo doteraz v tejto oblasti na Slovensku zvykom. Zlepšuje to, čo bolo nastavené dobre a pozitívne sa inšpiruje fungujúcimi systémami nakladania s odpadmi v rámci EU. 

Oprávnená organizácia NATUR-PACK: Okrem pozitív, ktoré zákon o odpadoch prináša, ktorým je najmä zrušenie Recyklačného fondu,  je zásadným problémom zákona  skutočnosť, že  zlučuje problematiku viacerých komodít dohromady vrátane doteraz samostatného zákona o obaloch. Pritom európska legislatíva rieši problematiku každej komodity samostatnou smernicou a už mnohé základné definície v smerniciach sú vo vzájomnom rozpore. Vytvoriť takýto rozsiahly predpis je skutočne „ťažký oriešok“ a otázne je aj jeho následné použitie v praxi.

Problematická je najmä úprava tzv. rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Nový zákon nastavuje systém, v ktorom výrobcovia a ich zástupcovia (OZV) majú povinnosť uzavrieť zmluvy s obcami. Jedna obec však môže mať uzavretú zmluvu iba s jednou OZV. OZV teda principiálne namiesto súťaže o klientov (výrobcov) budú nútené súťažiť o obce a práve počet obcí v systéme bude determinovať podiel OZV na trhu. Pritom aj aktuálna štúdia EK k rozšírenej zodpovednosti výrobcov (Development of Guidance on Extended Producer Responsibility, DG Environment, 2014) uvádza ako základný princíp súťaže OZV princíp tzv. essential facility, t.j. ak je v krajine jedna zberová infraštruktúra pre triedený zber je nevyhnutné zabezpečiť aby k nej mali všetci výrobcovia rovnaký a nediskriminačný prístup. Súťaž následne prebieha na úrovni OZV – výrobca. Návrh zákona o odpadoch toto pravidlo popiera. Výrobcovia majú v súčasnosti na výber či uzatvoria zmluvu s obcou, zberovou spoločnosťou alebo iným subjektom v odpadovom reťazci. Iba jedna oprávnená organizácia, ENVI-PAK, uzatvára systematicky už niekoľko rokov zmluvy s obcami, ktorých má podľa verejne dostupných zdrojov viac ako 1500, t.j. viac ako polovicu. Pritom ENVI-PAK zastupuje iba cca. 15% výrobcov oficiálne registrovaných na MŽP SR. Zavedením princípu 1 obec = 1 zmluva a absenciou povinnosti staré zmluvy ukonči,ť získajú tieto zmluvy exkluzivitu a zvyšných 85% výrobcov a OZV bude mať problém dostať sa k odpadu. Naše pripomienky sa však týkajú aj nastavenia zmluvných vzťahov výrobca – OZV – obec, povinností OZV voči výrobcom a pod., ktoré sú verejne dostupné aj na našej webovej stránke (http://www.naturpack.sk/novinky/pripomienkovali-sme-navrh-zakona-o-odpadoch/).

Navrhované ustanovenia zákona o odpadoch môžu v konečnom dôsledku viesť k narušeniu cieľu vnútorného trhu, ktorý podporuje súťaž pri podnikaní, vytvoreniu bariér fungovania vnútorného trhu a skreslenie súťaže na čo, podľa dostupných informácií, upozornila aj EK vo svojich pripomienkach.

Riaditeľ spoločnosti Limit Recycling Slovakia Radovan Záhumenský: Návrh zákona o odpadoch síce navrhuje prenesenie celej povinnosti na povinné osoby (výrobcov, dovozcov, baličov/plničov), ale nedoriešil systém financovania nákladov spojených so zabezpečením separovaného zberu.

Myslíme si, že nový avizovaný systém môže mať nedostatky z finančnej stránky, pretože ho nebudú povinné osoby schopné zaplatiť. Na to nadväzuje aj neschopnosť financovania miest a obcí v oblasti separovaného zberu.

Výkonný riaditeľ ETALUX Alexander Kováč: Združenie Etalux je primárne zamerané na oblasť elektrozariadení ako Kolektívna organizácia (KO)…V zmysle pripravovaného zákona o odpadoch a korektnosti nám prináleží vyjadriť sa len k časti navrhovaného zákona o odpadoch, pojednávajúcej o elektrozariadeniach, ktorej znenie aj v rámci neformálne združených KO – Koordinačného centra (reprezentujúcich výrobcov, ktorí uvádzajú cca 90% zo všetkých elektro výrobkov na trh SR)  podporujeme.

Výkonný riaditeľ SEWA a.s Jozef Kozák: SEWA, spolu so zakladateľskými asociáciami výrobcov ITAS a ADAT, opakovane vyjadrila obavu formou pripomienok v jednotlivých pripomienkových konaniach nad niektorými ustanoveniami navrhovaného zákona. Týkali sa najmä zbytočnému nárastu administratívnej náročnosti, bariér vstupu na trh s odpadmi a tiež monopolizácie v prvom kroku najmä trhu s obalmi.

Zásadné pripomienky, ktoré Brusel zaslal Ministerstvu životného prostredia, ako tvorcovi tohto zákona, vnímame ako potvrdenie časti našich obáv. Sme presvedčení o tom, že zákon o odpadoch by mal len a práve transponovať povinnosti vyplývajúce z relevantných EÚ smerníc bez akýchkoľvek skrytých snáh o monopolizáciu alebo kladenie bariér vstupu na trh. Tým by sa docielilo to, že výrobcovia na Slovensku by mali identické postavenie, práva a povinnosti ako v iných krajinách a neboli by voči týmto krajinám resp. trhom znevýhodňovaní. V opačnom prípade by sa to negatívne prejavovalo vo zvýšenej cene ich produktov.

Generálny sekretár Únie miest Slovenska Marián Minarovič: Nový zákon odstráni systémové chyby, ktorých výsledkom je nízka miera zhodnocovania a vysoký podiel skládkovania odpadu. Oceňujeme tiež, že odbremeňuje mestá a obce od financovania triedeného zberu odpadov a presúva túto ťarchu na správne miesto – na výrobcov a dovozcov…Vítame, že výrobcovia a dovozcovia sú pripravení v rámci princípu rozšírenej zodpovednosti podporovať triedený zber odpadov v mestách a obciach v celkovom rozsahu vytriedených množstiev. Veríme, že i s pomocou výrobcov a dovozcov sa nám podarí splniť cieľ do roku 2020 – zhodnocovať až 50% z vyprodukovaného komunálneho odpadu. V súčasnosti sa totiž blížime len k 10 percentám.

Mestá a obce vidia v návrhu zákona aj niekoľko úskalí. Ide predovšetkým o problémy s riešením likvidácie tzv. čiernych skládok, ako i inštitútu tzv. obvyklých nákladov. Oceňujeme však konštruktívny prístup ministerstva životného prostredia k riešeniu otvorených otázok. Intenzívne rokujeme, aby oba tieto problémy boli vyriešené v prospech samosprávy, a preto spolupracujeme s ministerstvom na príprave vyhlášky, ktorá bude upravovať štandardy triedeného zberu a metodiku výpočtu obvyklých nákladov.

Veľmi pozorne sledujeme dianie a reakcie na predkladaný zákon a vítame skutočnosť, že obce a mestá budú mať po jeho prijatí možnosť rokovať s organizáciami zodpovednosti výrobcov o nových podmienkach zmlúv. Aj na základe vyjadrení predkladateľa zákona a kompetentných orgánov EÚ sme presvedčení, že rovnaká štartovacia čiara pre všetky oprávnené subjekty je dobrou správou práve pre obce a mestá.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA