Cyperské predsedníctvo EÚ

Cyperské predsedníctvo EÚ počas druhej polovice roku 2012 síce poskytne Únii politické vedenie, "ale netradičným spôsobom", tvrdia oficiálni predstavitelia. Bude to skôr "predsedníctvo so základňou v Bruseli". Zástupcovia krajiny budú zväčša pracovať odtiaľ a sústredia sa na európske záležitosti. Rozhovory s Tureckom o znovuzjednotení ostrova sa budú odohrávať oddelene.

Vlajka Cyprus, Európska komisia
https://euractiv.sk

Míľniky:

  • 10. júl: Stretnutie ECOFINu

  • 16.-17. júl: Stretnutie Rady pre poľnohospodárstvo a rybolov

  • 23. júl: Stretnutie Rady pre zahraničné veci

  • 24. júl: Stretnutie Rady pre všeobecné záležitosti

  • 26. júl (pravdepodobne): Stretnutie ECOFINu (rozpočet)

  • 30. august: Neformálne stretnutie Rady pre zahraničné veci (Gymnich)

  • 19.-20. september: Stretnutie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci

  • 24. september: Stretnutie Rady pre zahraničné veci

  • 24.-25. september: Stretnutie Rady pre poľnohospodárstvo a rybolov

  • 4. október: Stretnutie Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti 

  • 8. október: Stretnutie Euroskupiny

  • 9. október: Stretnutie ECOFINu

  • 10.-11. október: Stretnutie Rady pre konkurencieschopnosť

  • 15. október: Stretnutie Rady pre zahraničné veci (rozvoj)

  • 16. október: Stretnutie Rady pre všeobecné záležitosti

  • 18.-19. október: Stretnutie Európskej rady

  • 22.-23. október: Stretnutie Rady pre poľnohospodárstvo a rybolov

  • 24. október: Stretnutie Rady pre životné prostredie

  • 25.-26. október: Stretnutie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci

  • 29. október: Stretnutie Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku (doprava)

  • 9. november: Stretnutie ECOFINu (rozpočet)

  • 12. november: Stretnutie euroskupiny

  • 13. november: Stretnutie ECOFINu

  • 19. november: Stretnutie Rady pre zahraničné veci (obrana)

  • 19.-20. november: Stretnutie Rady pre poľnohospodárstvo a rybolov

  • 22.-23. november: Stretnutie Rady pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport

  • 23. november: Stretnutie Rady pre zahraničné veci (obchod)

  • 3. december: Stretnutie Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku (energetika)

  • 4. december: Stretnutie ECOFINu

  • 6.-7. december: Stretnutie Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti

  • 6.-7. december: Stretnutie Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci

  • 10. december: Stretnutie Rady pre zahraničné veci (konkurencieschopnosť)

  • 11. december: Stretnutie Rady pre všeobecné záležitosti (konkurencieschopnosť)

  • 13. december: Stretnutie Európskej rady

  • 17.-18. december: Stretnutie Rady pre poľnohospodárstvo a rybolov

  • 19. december: Stretnutie Rady pre životné prostredie

  • 20.-21. december: Stretnutie Rady pre dopravu, telekomunikácie a energetiku

Cyprus vstúpil do EÚ v roku 2004, do eurozóny v roku 2008 a je to jeho prvé predsedníctvo EÚ. Krajina to vníma ako príležitosť a zároveň výzvu. Ako relatívne nový členský štát si chce zlepšiť imidž, aby ho ostatní vnímali ako spoľahlivú a dôveryhodnú súčasť Únie.

Rotujúce predsedníctvo Rady EÚ Cyprus preberá v zložitom období a v kontexte napätých vzťahoch s Ankarou. Turecko, ktoré kandiduje na členstvo v EÚ, neuznáva Cyperský štát a už od roku 1974 okupuje severnú časť ostrova.

Aj napriek okupácii je severný Cyprus technicky teritórium EÚ. Takzvanú Severocyperskú tureckú republiku uznala iba Ankara a má letecké spojenie iba s Tureckom. Nezapája sa do medzinárodného športu, financií ani obchodu, a do veľkej miery ju finančne podporuje Ankara.

Turecko tvrdí, že buď bude bojkotovať cyperské predsedníctvo, alebo zmrazí vzťahy s EÚ. Dokonca pohrozilo, že ak sa na rozhovoroch o znovuzjednotení nedohodnú, zváži anexiu severného Cypru.

Ostrov zároveň čelí dôsledkom gréckej krízy a musí sa opierať o medzinárodnú finančnú pomoc. Pri riešení svojich problémov sa však nespolieha len na Európu, ale vysokú pôžičku získal aj od Ruska.

Cyprus je jediná krajina, ktorú na summitoch EÚ reprezentuje komunistický politik – prezident Demetris Christofias, ktorý je verný svojim ideologickým názorom odvtedy, ako sa v mladosti pridal ku komunistickej strane AKEL. Christofias študoval v Moskve a hovorí plynulou ruštinou. Ruská politická prítomnosť a ekonomický prienik na Cypre nemá obdobu v žiadnej inej krajine EÚ.

Napriek zjavným ťažkostiam chce Cyprus Únii pomôcť pri dosiahnutí jej najdôležitejších cieľov. Jedným z nich je dohoda na rozpočte EÚ pre roky 2014-2020.

Otázky

Historický prehľad

Cyprus pre svoju strategickú pozíciu v Stredozemnom mori zažil okupáciu Egypťanmi, Rimanmi a aj  antickými Grékmi pod vedením Alexandra Veľkého.

V roku 1570 si ho podmanila Osmanská ríša. V 19. storočí sa odohralo niekoľko povstaní, ani jedno z nich však nebolo úspešné. Po rusko-tureckej vojne (1877-1878), ktorú Turecko prehralo, bol Cyprus prenajatý Britskému impériu, aj keď de iure bol stále na osmanskom území. Ostrov získal nezávislosť v roku 1960, no Veľká Británia si tam ponechalo dve vojenské základne.

Grécka vojenská junta zorganizovala 15. júla 1974 na Cypre puč, ktorým chcela ostrov spojiť s Gréckom. Turecko zareagovalo a 20. júla poslalo na ostrov armádu. Napriek opakovanej snahe OSN priviesť lídrov gréckej, tureckej a cyperskej komunity k rokovaciemu stolu je ostrov stále rozdelený a jeho severná časť je pod tureckou kontrolou.

V roku 2002 generálny tajomník OSN Kofi Annan predstavil plán znovuzjednotenia spolu s dvojstupňovou federáciou a rotujúcim predsedníctvom. Plán vyvolal veľké nádeje.

V predvečer vstupu Cypru do EÚ, v apríli 2004, sa konalo referendum o Annanovom pláne na znovuzjednotenie ostrova. Grécki Cyperčania ho odmietli a tureckí Cyperčania ho podporili. Neúspech tohto plánu sklamal oficiálnych predstaviteľov OSN, ktorí súhlasili so vstupom Cypru do EÚ čiastočne aj preto, lebo dúfali, že to pomôže vyriešiť tento problém. Cyperská republika sa úniovým členom stala 1. mája 2004.

Na decembrovom summite EÚ v roku 2004 sa európski lídri dohodli, že 3. októbra 2005 začnú prístupové rozhovory s Tureckom. Ankara dostala podmienku, aby asociačnú dohodu z roku 1963, ktorú uzavrela s predchodcom EÚ, Európskym hospodárskym spoločenstvom, rozšírila o 10 nových členských štátov, vrátane Cyperskej republiky, ktorú Turecko neuznalo.

V júli 2005 Turecko podpísalo takzvaný Ankarský protokol, ktorý rozširuje colnú úniu o skupinu nových členských štátov. Jeho predstavitelia zároveň vyhlásili, že prijatie tohto protokolu neznamená uznanie Cyperskej republiky. Turecko tiež odmietlo otvoriť Cypru svoje prístavy a letiská, a tvrdí, že EÚ nedodržala záväzok obchodovať priamo s neuznanou severnou časťou ostrova.

Diskrétne rokovania o znovuzjednotení prebiehajú medzi prezidentom Cyperskej republiky Demetrisom Christofiasom a lídrom turecko-cyperskej komunity Dervişom Eroğluom, pod dohľadom špeciálneho poradcu OSN na Cypre a bývalého ministra zahraničných vecí Austrálie Alexandra Downera.

Eroğlu nahradila Mehmeta Ali Talata v roku 2010 a rozhovory sa odvtedy takmer nikam nepohli. Generálny tajomník OSN Pan Ki Mun v apríli 2012 povedal, že pokrok v rozhovoroch nie je dostatočný na to, aby zvolal o tejto téme medzinárodnú konferenciu. Toto vyjadrenie ukončilo akékoľvek nádeje, že by cyperské predsedníctvo mohlo pomôcť vyriešiť cyperský problém.

Prístupové rozhovory Turecka sú z veľkej časti paralyzované pre cyperskú otázku. Doteraz bola predbežne uzavretá iba jedna prístupová kapitola (veda a výskum). Ďalších 11 je otvorených, ale 8 z nich je zablokovaných, keďže Turecko nebolo schopné implementovať Ankarský protokol z roku 2005.

Zlé hospodárstvo, dobré vyhliadky?

Cyprus v poslednom období trpel pre krízu v eurozóne a aj pre Grécko. Navyše, 11. júla 2011 zničil veľký výbuch najväčšiu elektráreň na ostrove. Agentúra Moody’s 13. júna 2012 znížila rating krajiny z Ba3 na Ba1, čím ostrov posunula bližšie ku špekulatívnemu investičnému pásmu.

Nedávne "hĺbkové posudky" členských štátov EÚ označili Cyprus ako jednu z problémových krajín. Medzi odporúčaniami pre Nikóziu sú opatrenia na kontrolu výdavkov a daňových únikov.

Cyprus sa minulý rok obrátil so žiadosťou o pomoc na Rusko, ktoré mu požičalo 2,5 miliardy eur. Štátni predstavitelia sa v tom čase vyjadrili, že s úverom nie sú spojené žiadne politické prepojenia. Európska komisia uviedla, že krajiny EÚ majú právo hľadať finančnú pomoc na svetovom trhu. Cyprus však 25. júna 2012 nakoniec požiadal o podporu aj partnerov z eurozóny.

Ostrov však možno stojí na "kope zlata". V jeho vodách sa totiž našli veľké zásoby zemného plynu. V septembri 2011 prezident Christofias oznámil, že americká firma Noble Energy začne prieskumné vrty, aby sa potvrdila prítomnosť zásob pod morským dnom na južnom pobreží Cypru.

Cyperská tlač informovala, že vrt sa nachádza vo výhradnej hospodárskej zóne Cyperskej republiky a Turecko celý proces pozorne sleduje svojimi námornými a vzdušnými silami. Turecký minister pre európske záležitosti Egemen Bağış povedal, že ak si EÚ myslí, že sa dostane k týmto zásobám a obíde Turecko, tak „sa mýli“.

Podľa informácii tureckých médií sa v tejto oblasti nachádzajú rezervy zemného plynu v objeme troch biliónov kubických metrov. To by mohlo Cyprus posunúť veľmi vysoko v zozname krajín s dôležitými zásobami plynu. Dokázané množstvo rezerv zemného plynu EÚ sú dva bilióny kubických metrov.

Noble Energy chce začať prieskum v druhej polovici tohto roka. Plyn neprinesie ekonomické výhody skôr než v roku 2018, keďže Cyperská republika ešte potrebuje postaviť úložné a priestory na skvapalňovanie.

Skromná, no relevantná agenda

Pokiaľ ide o diplomatický ‘štýl’ cyperského predsedníctva, podľa oficiálnych predstaviteľov budú Úniu viesť „netradične“.

Nikózia poslala do Bruselu v predstihu približne 200 diplomatov a úradníkov, aby sa na predsedníctvo pripravili. Väčšina administratívy sa tak bude nachádzať v Belgicku. Diplomati túto novinku nazvali "predsedníctvo so základňou v Bruseli". Nikózia je hlavné mesto Cypru a súčasne najvzdialenejším hlavným mestom EÚ od Bruselu, čo je pravdepodobne dôvodom presunu „ťažiska“ predsedníctva do Belgicka.

Cyprus má iba milión obyvateľov, no chce vystupovať ako čestný vyjednávač, čiže zaujímať neutrálny postoj. Práve pre malú rozlohu a zložitú diplomatickú situáciu zároveň udržiava svoju predsednícku agendu skromnú, avšak relevantnú.

Podľa cyperských diplomatov preferuje Nikózia termín ‘relevantný’ než ‘silný’, ktorý je podľa nich príliš kontroverzný. Motto cyperského predsedníctva preto znie: "Lepšia Európa", ktorá je relevantnejšia pre svojich obyvateľov a celý svet. Cyprus má v pláne propagovať Európu ako "filoxenos topos", čiže ako pohostinné miesto.

Ostrov sa chce sústrediť na limitovaný počet priorít. Najväčšou z nich je pokrok v rokovaniach o viacročnom finančnom rámci, čiže dlhodobom rozpočte EÚ na obdobie 2014 až 2020.

Ide síce o top prioritu, no Nikózii je zároveň jasné, že takéto záležitosti má na starosti hlavne predseda Európskej rady, Herman Van Rompuy. V rámci národnej perspektívy sa chce Cyprus sústrediť na spoločnú poľnohospodársku politiku, rybolov, kohéznu politiku, výskum a inovácie.

Ostrov zároveň priznal, že očakávanie finálnej dohody o novom rozpočte ešte počas jeho mandátu je nereálne. Bola by však vhodná aspoň "politická dohoda", ktorá by finálnu prácu nechala na írske predsedníctvo, ktoré nastúpi v januári 2013. Dánske predsedníctvo však už pripravilo rokovací základ a lídri na summite 28. a 29. júna rozhodli, že dohodu  treba uzavrieť do konca roka 2012.

Podľa slov Adreasa Mavroyannisa, štátneho tajomníka ministerstva pre európske záležitosti, sa bude o rámci rokovať 24. júla na stretnutí Rady pre všeobecné záležitosti. Koncom augusta sa na Cypre uskutoční neformálne stretnutie ministrov pre európske záležitosti, v rámci ktorého budú ministri tiež diskutovať o dlhodobom rozpočte. Pri tejto príležitosti sa uskutoční aj debata s vyjednávacím tímom Európskeho parlamentu.

"Budeme porovnávať pozície a pokúsime sa priblížiť k dohode. Chceme, aby to bol moment pravdy," povedal novinárom Mavroyannis, keď Cyprus prevzal predsedníctvo.

Je možné, že v septembri sa cyperské predsedníctvo ako prvé "pokúsi otestovať niektoré sumy a čísla". Dánske predsedníctvo chcelo spraviť to isté, no podľa Mavroyannisa na to vtedy ešte nedozrel čas.

Zároveň dodal, že pred summitom EÚ, ktorý bude 18. a 19. októbra, chcú mať hotové aspoň hlavné elementy, pomocou ktorých sa budú môcť posunúť ďalej. Na mysli mal predovšetkým politické pochopenie ostatných členských štátov a „aspoň“ implicitné porozumenie s Európskym parlamentom o tom "ako, kedy a čo".

Ďalšou veľkou prioritou je aj integrovaná námorná politika. Nikózia sa domnieva, že by mohol pomôcť koherentný prístup, napríklad aby veterné elektrárne na pobreží spolupracovali s loďstvom, čo by mohlo ovplyvniť prístavy. V októbri je naplánovaná konferencia o námornej politike, na ktorej sa zúčastní aj predseda Komisie José Manuel Barroso. Ten projekt podporuje.

Cyprus sa chce zaoberať aj spoločnou azylovou politikou EÚ, ktorú chce Komisia uzavrieť pred rokom 2013. Samotný ostrov zažíva príval imigrantov z Afriky a má obavy z rozdielnych pozícií Európskeho parlamentu a Rady ohľadom Schengenského priestoru. Členské štáty chcú pravidlá Schengenu kompletne prepísať.

Čo sa týka zahraničných vzťahov, Cyprus prikladá špeciálnu dôležitosť južnej dimenzii európskej susedskej politiky a propaguje vzťahy v oblasti Stredomoria. Cyperskí diplomati tvrdia, že Arabská jar bola pre EÚ prekvapením, pretože neudržiavala kontakty s občianskymi skupinami v tomto regióne. Nikózia bude podporovať programy, ktoré sa týkajú občianskej spoločnosti a chce propagovať ľudské práva a ochranu menšín.

V rámci rozšírenia chce Cyprus pokročiť v prístupových rozhovoroch so Západným Balkánom, Islandom a aj Tureckom. Európskejšie Turecko by bolo nielen v záujme Cypru, ale aj celej EÚ, tvrdia cyperskí diplomati, a dodávajú, že by to bolo aj v tureckom záujme. Aby sa to však mohlo uskutočniť, Turecko "musí hrať podľa pravidiel".

Pokazí plán B oslavy?

Ako najväčšia výzva pre Cyprus sa javia vzťahy s Tureckom. Síce má status kandidáta na členstvo v EÚ, ale vládu v Nikózii neuznáva.

Tureckí predstavitelia zároveň  zvýšili na Cyprus tlak, keď vyhlásili, že budú bojkotovať jeho predsedníctvo, alebo že zmrazia vzťahy s EÚ. Dokonca varovali, že ak pri rozhovoroch o zjednotení nedôjde k nijakej dohode, mohli by anektovať sever ostrova.

Turecké médiá informovali, že Ankara má v pláne zmeniť názov ‘Severocyperská turecká republika’ na ‘Cypersko-turecká republika’. To by naznačovalo rovnaký pomer štátnosti na rozdelenom ostrove. V pasoch sa údajne bude nachádzať nová národnosť "cyperský Turek".

Turecký denník Milliyet citoval istého tureckého predstaviteľa, ktorý tvrdí, že „plán B“ by mal byť účinný od 1. júla.

Eurokomisár pre rozšírenie Štefan Füle počas svojej návštevy oboch častí rozdeleného ostrova upozornil na znepokojujúcu situáciu a uviedol, že rozhovory o zjednotení by počas šiestich mesiacov cyperského predsedníctva nemali byť prerušené. „Najhoršie, čo môžu teraz urobiť je, že prestanú spolu komunikovať.“

Európska komisia v snahe o udržanie záujmu Turecka naznačila možné zvoľnenie vízového režimu. Podľa nového vízového programu by mohli novinári, obchodníci, umelci a športovci získať viacnásobné víza platné od 2 do 5 rokov.

Pozície

Ahmet Davutoğlu, turecký minister zahraničných vecí, povedal, že Ankara naozaj preruší kontakty s predsedníctvom EÚ, keď sa ho 1. júla ujme Cyprus. S Európskou komisiou však spojenie udrží, povedal Davutoğlu po stretnutí s predstaviteľmi EÚ, ktoré sa uskutočnilo 7. júna 2012.

"Naša pozícia voči predsedníctvu gréckych Cyperčanov je jasná," vyjadril sa podľa Reuters. "Vzťahy a kontakty s EÚ budú pokračovať, ale žiadne z ministerstiev ani inštitúcií Tureckej republiky nebude v kontakte s predsedníctvom EÚ v nijakých aktivitách týkajúcich sa grécko-cyperského predsedníctva."

Cyperský veľvyslanec v EÚ, Kornelios Korneliou sa domnieva, že jeho krajina má šancu posunúť sa v rozhovoroch s Tureckom.„Ak bude spolupracovať aj Turecko, budeme spolupracovať aj my,“ povedal. Zároveň dodal, že bilaterálny problém s Tureckom nebude súčasťou predsedníctva. „Turecko nechce mať s cyperským predsedníctvom nič spoločné. Tak sa rozhodlo. Je to poľutovaniahodné.“

„Nemali by sme zabúdať, že geografia sa nezmení. Európskejšie Turecko nebude len v záujme Cypru, ale aj celej EÚ a Turecka samotného. Treba hrať podľa pravidiel. Veľkí členovia ako Nemecko hrajú podľa pravidiel. Turecko by malo urobiť to isté.“

Štátny tajomník ministerstva pre európske záležitosti Andreas Mavroyannis trvá na tom, že jeho krajina nebude miešať „cyperský problém“ s predsedníckou agendou.

„Zároveň však nemôžeme akceptovať, že Turecko len tak príde a povie: prvý júl je termín pre riešenie cyperského problému, pretože inak máme plán B,“ povedal na verejnom stretnutí, ktoré sa konalo 20. júna v Centre pre európske štúdiá, think-tanku Európskej ľudovej strany (EĽS). „Nie sme to my, kto vytvoril spojitosť [medzi predsedníctvom a rozhovoroch o zjednotení]. Je to Turecko,“ skonštatoval Mavroyannis.

Na stretnutí prehovoril aj Ioannis Kasoulides, podpredseda EĽS a člen opozičnej strany Democratic Rally na Cypre. Obvinil Turecko, že Cyprus vyprovokovalo, keď pozvalo mediátora OSN na rozhovory dva týždne pred začiatkom predsedníctva.

„Počas šiestich mesiacov nášho predsedníctva nemôžeme robiť oboje,“ povedal. „Okrem toho, vieme aká je pozícia Turecka. Turecko neuznáva Cyprus, neuznáva jeho predsedníctvo – tak ako to chceme urobiť?“

Kasoulides povedal, že napriek napätiu bude Cyprus počas svojho predsedníctva pristupovať k Turecku „ako k hociktorej inej krajine“. Súčasne dodal, že v prístupovom rokovaní Turecka je ešte „niekoľko kapitol“, ktoré treba znova prebrať. Zdôraznil predovšetkým kapitolu o hospodárskej súťaži.

Na stretnutie prišiel aj europoslanec Markus Feber (EĽS, Nemecko), ktorý nepodporuje plnohodnotný vstup Turecka do EÚ. Krajinu dobre pozná a viac ako tridsaťkrát ju aj navštívil. Vyjadrenie tureckej strany, že bude bojkotovať cyperské predsedníctvo, považuje za "provokáciu". Podľa neho Turecko už existenciu Cypru nepriamo uznalo, keď v roku 2005 podpísalo Ankarský protokol, ktorý rozširuje colnú úniu aj o nové členské krajiny EÚ.

Predseda skupiny socialistov a demokratov (S&D) v Európskom parlamente Hannes Swoboda navštívil Cyprus 19. júna. Pri tejto príležitosti vyhlásil, že Turecko musí rešpektovať Demetrisa Christofiasa nie len ako cyperského prezidenta, ale od 1. júla aj ako predstaviteľa celej Európskej únie.

Podľa cyperského denníka Cyrus Mail vyjadril Swoboda „sklamanie“ z nedostatku rešpektu zo strany Turecka voči nadchádzajúcemu predsedníctvu EÚ.

„Je to európske predsedníctvo. Turecko nemôže očakávať od Európy kompromisy, ak nerešpektuje rozhodnutia EÚ. Prezident Christofias nereprezentuje iba Cyprus, ale nasledujúcich šiestich mesiacov bude reprezentovať aj Úniu a to musí Turecko rešpektovať,“ povedal Swoboda. Tureckým predstaviteľom odkázal, že ak sa chcú v prístupových rokovaniach pohnúť ďalej, musia sa v prípade znovuzjednotenia Cypru správať zodpovednejšie.

Graham Watson, europoslanec a predseda Európskej liberálnej demokratickej a reformnej skupiny v Európskom parlamente, sa 21. júna stretol s členmi liberálnej strany Cypru Spojení demokrati a s politickými lídrami tureckej časti ostrova. Po stretnutí povedal: „Komunity, ktoré sú od seba oddelené ostnatým drôtom, nemajú v Európskej únii svoje miesto. Všetci politici na tomto ostrove už vedia, čo je treba urobiť, aby sa jeho obyvatelia zjednotili. Jediné, čo chýba, je politická vôľa. Prezident Christofias by mal počas svojho predsedníctva Európskej únie naviesť ostrov k riešeniu, ktoré podporuje EÚ.“

Praxoula Antoniada Kyriaková, líderka Spojených demokratov, vyzvala prezidenta k tomu, aby využil predsedníctvo EÚ na nájdenie riešenia, a nie na svoju osobnú prezidentskú kampaň. „Ak sa do šiestich mesiacov nájde riešenie, bude možné zvoliť prezidenta celého ostrova,“ povedala.

Analytička Centra pre európsku politiku (EPC) Amanda Paulová poukázala, že Cyprus prebral predsedníctvo EÚ počas veľmi krehkej doby v histórii EÚ. Nielen že musí zodpovedať za riešenie krízy eurozóny, ale sám čelí veľmi náročnej ekonomickej situácii.

„Ako každá krajina, aj Cyprus chce, aby sa na jeho predsedníctvo spomínalo v dobrom. Súčasne sú pevne odhodlaní udržať bilaterálne vzťahy s Tureckom a „cyperský problém“ mimo hlavnej agendy. To sa však môže ukázať ako veľmi náročné.“

„Zatiaľ čo Turecko vyhlasuje, že nebude rokovať s cyperským predsedníctvom – za čo ho EÚ kritizovala – tureckí Cyperčania sú nahnevaní, že zatiaľ čo si grécki Cyperčania budú užívať svoju minútu slávy, oni zostanú vylúčení a izolovaní. [Celú situáciu] umocnil aj fakt, že posledné kolo rokovaní, zameraných na zjednotenie ostrova, zamrzlo počas predsedníctva, čo viedlo k frustrácii tureckých Cyperčanov.“

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA