Fond pre udržateľný rozvoj: Možnosti pre Afriku a európske susedstvo

Európska verzia „Marshallovho plánu“ chce vytvárať príležitosti pre obyvateľov v krajinách, z ktorých do Európy prichádza najviac migrantov.

Európska komisia navrhla v roku 2016 po vzore Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) vytvoriť podobný finančný nástroj aj pre európske susedstvo. „Vonkajšia verzia“ EFSI má podporiť najmä partnerstvá s krajinami v priamom susedstve Únie, ale aj ďalšie krajiny afrického kontinentu, ktoré zatiaľ do susedských programov nepatrili.

Novinkou fondu je aj inovatívny spôsob zapojenia, keďže ide o kombináciu grantov, pôžičiek a finančných záruk z verejných a súkromných zdrojov. Počiatočné financovanie 3,35 miliardy eur z Komisie má do roku 2020 pákovým efektom vygenerovať investície vo výške až 44 miliárd eur.

Investičným fondom pre susedstvo a Afriku si Únia kupovať stabilitu nechce (VIDEO)

Investovať je treba do udržateľnosti, nie len do rýchleho zisku

Zahraničné investície do rozvojových krajín zaznamenávajú vo svetovom meradle pokles v objemoch, a to už od finančnej krízy v roku 2008. Až 72 percent z nich navyše stále putuje do desiatich krajín, ktoré sú bohaté na rôzne druhy nerastných, či prírodných zdrojov.

Práve z dôvodu lepšieho a efektívnejšieho cielenia investícii, napríklad aj do oblastí, či odvetví, ktoré dnes nelákajú dostatočnú pozornosť, sa Európska komisia rozhodla vybudovať nový spôsob podpory aj investícií.

Plán Európskej únie pre vonkajšie investície (EIP) navrhla Európska komisia ešte v septembri 2016. Jeho snahou je zamerať sa presne na oblasti, investorov aj projekty, pri ktorých sa sociálne potreby riešia konkrétnymi podnikateľskými návrhmi a kde limitované verejné financovanie vytvára priestor pre pritiahnutie súkromných investícii.

Súčasťou EIP sú tri druhy podpory, ktorú bude do programu Únia poskytovať zapojeným krajinám.

  1. Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj (EFSD);
  2. Technická podpora pre podporu investičných aktivít na strane investorov v EÚ, ako aj projektov v programových krajinách;
  3. Podpora investičného a podnikateľského prostredia v partnerských krajinách, prostredníctvom Delegácii EÚ, vrátane intenzívnej komunikácie s podnikateľským prostredím, či propagácie podnikateľských fór.

Externý investičný plán je aj zásluhou slovenského predsedníctva

ESFD: Čiastočné riešenie príčin migračnej krízy

Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj je najzaujímavejšou súčasťou plánu najmä pre investorov aj tých, ktorí budú o podporu pre svoje projekty žiadať. Jeho vznik úzko súvisí najmä so snahou vytvárať vhodné prostredie pre život a podnikanie v krajinách, ktoré v migračnej kríze opúšťali najpočetnejšie skupiny obyvateľstva. Únia sa aj takýmto spôsobom snaží riešiť migračnú krízu priamo na miestach, kde vzniká.

Jeho riadenie zabezpečuje Európska komisia, ktorá na programe úzko spolupracuje s Európskou investičnou bankou. Pri riadení Fondu sa do podpory zapája aj Strategická rada, zložená zo zástupcov Komisie, Vysokej predstaviteľky pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku, všetkých členských štátov EÚ a Európska investičná banka. Európsky parlament má v rade zastupovať pozorovateľ.

Strategická rada sa po prvý krát stretla koncom októbra. V rovnaký deň vstúpila do platnosti smernica o regulovaní EFSD.

Čítajte aj: Europoslanci odobrili nový fond. Má odrádzať od migrácie do Európy

„Fond prináša aj nový aspekt, a to možnosť prilákať súkromných podnikateľov tým, že sa im poskytne garancia,“ vysvetlila Katarína Mathernová, zástupkyňa generálneho riaditeľa Riaditeľstva pre susedstvo a rozširovanie Európskej komisie.

Záručný fond EFSD má na začiatku ručiť zárukou až 1,5 miliardy eur. EÚ dala z tejto sumy k dispozícii polovicu. Zvyšok budú zabezpečovať jednotlivé členské štáty , a to buď v hodnotovej forme alebo vo forme záruk. Ďalšími prispievateľmi môžu byť medzinárodné finančné inštitúcie, verejné inštitúcie členských krajín, prípadne iné verejné agentúry a subjekty.

Viac ako štvrtina investícií, pridelených prostredníctvom EFSD, by mala smerovať do odvetví, ktoré sa týkajú riešenia problémov klímy, do obnoviteľných zdrojov energie a efektívneho využívania zdrojov, najmä v súvislosti s napĺňaním cieľov Parížskej klimatickej dohody.

Jedno z piatich investičných okien, teda cieľových oblastí podpory portfólií investícií, by sa malo otvoriť už čoskoro.

V súčasnosti sa diskutujú najmä oblasti udržateľnej energie a udržateľného pripojenia; financovanie mikro, malých a stredných podnikov; udržateľné poľnohospodárstvo, vidiecke podnikanie a agropriemysel; udržateľné miesta; a digitalizácie v udržateľnom rozvoji.

EFSD: Srdcová záležitosť Slovenska

Vznik Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj je úspechom aj slovenských diplomatov. Téma totiž rezonovala najmä počas Slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Spravodajcom Európskeho parlamentu pre EFSD bol za zahraničnopolitický výbor slovenský poslanec Eduard Kukan (EĽS).

„Opodstatnenosť nového nástroja nikdy počas vyjednávaní nespochybnili ani tie najväčšie donorské krajiny,“ povedala o vzniku Fondu Karla Wursterová z Ministerstva zahraničných vecí, ktorá bola sama počas Slovenského predsedníctva na čele pracovnej skupiny CODEV na úrovni Rady, ktorá založenie Fondu priamo riešila.

Rozvojová pomoc je presmerovaná na migráciu

Kritika EFSD najmä zo strán neziskových organizácii doteraz smerovala najmä k paralele Fondu s akýmsi druhom migračného manažmentu. Obájú sa, že by sa mohli predovšetkým hájiť záujmy európskeho súkromného a verejného rektora. Braňo Tichý, výkonný riaditeľ organizácie Človek v ohrození ale tvrdí, že investície do nových pracovných miest aj mimo Únie sú pre krajiny, často krát odkázané len na rozvojovú pomoc, „extrémne dôležité“. Kľúčovým ale podľa neho bude implementácia a udržateľnosť novovytvorených pracovných miest.

Eduard Kukan hovorí, že investičný plán a EFSD nezastaví migračnú vlnu úplne, no jednoznačne zmierni intenzitu prílevu migrantov. Rovnako tiež „pomôže rozvoju hospodárskych podmienok v tých krajinách, do ktorých sa budú investície posielať.“

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA