Operácie EÚ v rámci EBOP

Európska bezpečnostná stratégia prijatá v r. 2003 zdôrazňuje význam integrovaného prístupu k prevencii konfliktov a krízovému manažmentu ako aj k ostatným bezpečnostným hrozbám.

Misia Althea
https://euractiv.sk

Pozadie

Stratégia potvrdzuje, že žiadna z aktuálnych hrozieb nie je čisto vojenská a preto je nutné sa s ňou vysporiadať kombinovaním rozvojových a bezpečnostných nástrojov v rámci vonkajšej akcie EÚ. Nakoľko sa EÚ snaží presadzovať nenásilné riešenie sporov, popri vojenských kapacitách únia zdôrazňuje vývoj nevojenských kapacít, ktoré sa sústreďujú na štyri prioritné oblasti (polícia, vláda zákona, civilná správa, kapacity civilnej obrany) prijaté na zasadnutí Európskej rady vo Feira v júni 2000.

Podľa Solanovej doktríny, ako sa neformálne hovorí Európskej bezpečnostnej stratégii, ktorá tvrdí, že "žiadna krajina na svete nie je schopná riešiť dnešné zložité problémy sama", je kľúčom k mieru a stabilite multilateralita. Všetky vojenské operácie EÚ sa uskutočňujú na základe rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN.

Náklady na operácie sú kryté z príspevkov členských štátov do finačného mechanizmu Athena na základe HDP. Politickú kontrolu a strategické smerovanie operácií zabezpečuje Politický a bezpečnostný výbor EÚ, ktorý zodpovedá Rade.

Doteraz mala EÚ dve možnosti ako realizovať velenie operácie: pre "autonómne operácie" mohla využiť jedno z piatich operačných veliteľstiev: v nemeckom Postupime, Mont Valérien pri Paríži, Centocelli neďaleko Ríma, Northwood na pokraji Londýna a Larissa v Grécku, ktoré sú zároveň aj národnými plánovacími centrami.

Druhá možnosť  spočíva vo využití kapacít NATO v rámci dohôd "Berlín Plus" a plánovať operáciu z veliteľstva v Monse v Belgicku (Najvyššie veliteľstvo spojených síl v Európe SHAPE) ako tomu bolo napr. v prípade operácie Althea.

Od januára 2007 má EÚ aj tretiu možnosť velenia priamo z Bruselu pre misie a operácie obmedzenej veľkosti t.j do 2 000 príslušníkov resp. do veľkosti Bojovej skupiny EÚ. K tomuto dátumu bolo pripravené nové operačné centrum v rámci vojenského štábu EÚ (EU Military Staff).

Otázky

Misie EÚ sprevádza i kritika zameriavajúca sa na duplicitu činností NATO a EÚ. Obe zoskupenia disponujú nezávisle od seba vojenskými plánovacími ústrediami a konkurečnými silami rýchleho nasadenia (NATO Rapid Response Force a EÚ Battle Groups – pozri súbor liniek Bojové jednotky EÚ). Konkrétnymi príkladmi duplicity aktivít môže byť pomoc pri likvidácii zbraní v Gruzínsku a vytvorenie separátnych leteckých mostov pre Africkú úniu v Sudáne.

Líšia sa aj postoje dvoch kľúčových európskych hráčov. Kým Británia chce zachovávať a posilňovať úlohu NATO a chce aby bola európska obranna  na neho naviazaná, Francúzsko by rado videlo robustnejšiu a hlavne autonómnu európsku obranu s jednotným vojenským plánovacím ústredím.

Hlavné materiálne nedostatky pri zabezpečovaní misií má EÚ v leteckej doprave pre svoje jednotky a do spustenia Galilea aj v satelitnej komunikácii a v tejto oblasti závisí od kapacít  NATO. Štáty EÚ disponujú vojenským "hardwareom" samostane, častokrát ho však nemôžu zdieľať pretože technické štandardy nie sú rovnaké.

PREBIEHAJÚCE MISIE 

Monitorovacia misia EÚ v bývalej Juhoslávii

Rada Európskej únie na svojom zasadaní 22. decembra 2000 schválila dokument o monitorovacej misii Európskej únie, ktorým zmenila monitorovaciu misiu Európskeho spoločenstva na ECMM na monitorvaciu misiu EÚ EUMM. Misia EUMM sa tak stala nástrojom SZBP. Jej prínos spočíva najmä v zbieraní informácií a ich analyzovaní, čím prispieva k formulovaniu zahraničnej politiky EÚ voči Západnému Balkánu.

EUMM pôsobí na území bývalej SFRJ, s výnimkou Slovinska a Albánska. V misii pôsobí 14 štátov EU a jeden nečlenský štát (Nórsko). Po reštrukturalizácií v roku 2002 sa znížil počet pozorovateľských tímov EUMM na 17.  Líši sa od ostatných operácií tým, že podlieha Rade cez osobu Vysokého predsatviteľa pre SZBP, ktorý určuje jej úlohy.

Slovenská republika je v misii zastúpená jedným profesionálnym vojakom zaradeným do pozorovateľského tímu v Skopje a v Bitole, na juhu Macedónska, ktorý plní úlohy podľa potrieb misie čo znamená, že jeho pôsobenie nie je viazané na jedno miesto. Cieľom monitorovania boli situácie v pohraničných oblastiach Macedónska a Kosova, Srbska a Kosova a Kosova s Albánskom. Nemenej dôležitý bol i monitoring prípravy, priebehu a implementácie výsledkov prezidentských, parlamentných a komunálnych volieb v Macedónsku, Bosne a Hercegovine, Kosove, Srbska a Čiernej Hory a Albánsku.

Policajná misia v Bosne a Herzegovine (EUPM/BiH)

EUPM bola prvá operácia Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP). Bola spustená 1. januára 2003 a nadviazala na pôsobenie Medzinárodnej policajnej jednotky OSN. Jej hlavné úlohy spočívali v monitorovaní bosnianskej polície jej výcviku a trénovaní a vo vykonávaní inšpekcií. V počiatočnej fáze (2003-2005) tvorilo misiu približne 500 policajných dôstojníkov z viac ako 30 krajín.

V ďalšej fáze sa na požiadanie vlády Bosny a Herzegoviny EÚ rozhodla vytvoriť novú policajnú misiu pozostávajúcu z 200 medzinárodných príslušníkov v trvaní dvoch rokov (do konca roku 2007). Jej poslaním je napomáhať pri reformnom procese, ktorým prechádza bosnianska polícia. Šéfom misie je brigádny generál Vincenzo Coppola.

Vojenská operácia EÚ v Bosne a Herzegovine (EUFOR-ALTHEA)

Rozhodnutie o vojenskej operácii v Bosne a Herzegovine padlo 12. júla 2004 (začala 4. decembra 2004). Na základe rezolúcie BR OSN č.1575 Únia prebrala dohľad nad krajinou po ukončení misie Severoatlantickej aliancie SFOR a kapacitne začala na približne rovnakej úrovni 7000 vojakov z 33 krajín (22 štátov z EÚ). Počas svojho doterajšieho pôsobenia misia významne prispela k stabilizácii a rekonštrukcii Bosny a Hercegoviny a dodržiavaniu Daytonskej mierovej dohody, a to aj za použitia stratégie odstrašovania. Realizovaná bola v súlade dohôd s NATO známych ako Berlín Plus, to znamená, že pri jej plánovaní boli využité kapacity NATO.

Vo februári 2007 sa vo svetle lepšej bezpečnostnej situácie v krajine EÚ rozhodla pristúpiť k tranzícii operácie Althea. EUFOR redukuje postupne svoju prítomnosť v Bosne po dobu 6 mesiacov na približne 2 500 vojakov, avšak pri zachovaní schopnosti navýšiť tieto stavy, ak to bude potrebné a situácia si to bude vyžadovať.

Úlohou misie Althea je tiež podpora úradu Vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva/EÚ v Bosne a Herzegovine, ktorým je v súčasnosti slovenský diplomat Miroslav Lajčák. Zabezpečuje aj podporu Medzinárodneého trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), vrátane zatýkania osôb obvinených z vojnových zločinov. Únia v tomto bode ale prizvukuje, že hlavná zodpovednosť priviesť vojnových zločincov pred spravodlivosť leží na bosnianskych úradoch. Althea taktiež zabezpečuje bezpečné prostredie pre policajnú misiu EÚ, ktorá tu školí mnohonárodnostné bosnianske policajné zložky.

Základňa operácie Althea je v Sarajeve (tábor Butmir) a súčasným veliteľom je admirál Hans-Jochen Witthuaer z Nemecka. Právnym základom pre opráciu sú: Kapitola VII Chraty OSN, rezolúcie BR OSN č.1575 (2004), č.1629 (2005) a č.1722 (2006). Na operácii participuje 24 členských štátov EÚ, Albánsko, Argentína, Kanada, Ćile, Macedónsko, Maroko, Nový Zéland, Nórsko, ŠvajčiarskoTurecko.

Plánovací tím EÚ v Kosove (EUPT Kosovo)

Plánovací tím je prípravou na posilnenú prítomnosť EÚ v Kosove. Rada EÚ 10. apríla 2007 rozhodla o jeho vytvorení v kontexte možnej budúcej operácie krízového manažmentu pre oblasť právneho štátu alebo iných oblastí. Budúcnosť európskej prítomnosti v Kosove ale závisí od definitívneho doriešenia štatútu Kosova a jeho postavenia v medzinárodnom spoločenstve. Hoci jedným z princípov avizovanej prítomnosti EÚ v Kosove je, že prípravy na ňu sú realizované bez predsudkov k výsledkom rokovaní o štatúte Kosova, EÚ v tomto smere podporovala plán Martiiho Ahtisaariho, ktorý však v BR stroskotal na nesúhlase Ruska. Na potvrdenie legitimity budúcej prítomnosti je však v každom prípade potrebná rezolúcia OSN. Zmyslom budúcej misie by mala byť asistencia pri presune kompetencií z medzinárodnej správy UNMIK na kosovské úrady. Mandát plánovacieho tímu bol predĺžený do septembra 2007. Politické a bezpečnostné opatrenia sú pripravované dvoma štruktúrami:

Prípravný tím ICO-EUSR (Medzinárodný civilný úrad na čele s Medzinárodným civilným predstaviteľom resp. Špeciálnym predstaviteľom EÚ) (ICR-EUSR), reprezentujúci medzinárodnú komunitu pod vedením EÚ. Bude dohliadať na implementáciu štatútu a bude mať aj niektoré jasne definované, revidovateľné výkonné právomoci. Pripraví prenos moci z UNMIK na kosovské úrady a do určitej miery aj smerom k budúcej medzinárodnej prítomnosti. To opäť závisí od budúceho štatútu Kososva, ktorý majú v rukách srbskí a kosovskí predstavitelia.

Plánovací tím EÚ pre Kososvo: Jeho úlohou je naplánovať budúcu misiu EBOP, ktorá bude zodpovedná za: podporu kosovských úradov pri rozvíjaní právneho štátu a vlády zákona (obasti polície, súdnictva, ciel a nápravných zariadení) a zaistiť, že vážne zločiny budú vyšetrené a rozsudnky vynútiteľné. Jeho aktivity budú koordinované s programami Európskeho spoločenstva implmentovanými Európskou komisiou. Plánovaná misia bude zahŕňať približne 1 800 príslušníkov, expertov z oblasti polície, súdnictva, prokuratúry a colných úradov.

Policajná misia EÚ v Afganistane (EUPOL AFGANISTAN)

EUPOL Afganistan je súčasťou širšej a aintenzívnej prítomnosti EÚ v Afganistane a vyjadrením jej záväzku pri rekonštrukcii tejto krajiny. Koordinovaný prístup EÚ v Afganistane je zabezpečnený cez úrad Špeciálneho predstaviteľa EÚ, ktorým je Francesc Vendrell a Delegáciou EK v Kábule.

EUPOL Afganistan je zatiaľ najmladšou operáciou EÚ. V máji 2007 sa ukončili práce na jej príprave a spustená bola 15. júna 2007. Jej cieľom je napomôcť pri budovaní riadnych a efektívnych policajných síl pod afgánskym velením a v súlade s medzinárodnými štandardmi. Misia má na starosti trénovanie, inštruktáž a poradenstvo na úrovni afgánskho ministerstva vnútra (Kábul),
regiónov (5 regionálnych policajných veliteľstiev) a provincií (tzv. Provinčné rekonštrukčné tímy). EUPOL Afganistan bol vybudovaný vďaka úsiliu úradu projektov nemeckej polície a iných medzinárodných akcií. Ide o súbor národných aktivít pod európskym zastrešením, ktoré sa zameriavajú na celý Afganistan. Misia bola naplánovaná na obdobie minimálne troch rokov. Šéfom misie je brigádny generál Friedrich Eichele z Nemecka.

Operácia pozostáva z 160 policajtov a expertov z oblasti vynútiteľnosti práva. EÚ je druhým najväčším donorojm v Afganistane. Je tiež významným pripsievateľom do Law and Order Trust Fund (LOFTA) na podporu afgánskej národnej políce. V Afganistane operuje aj 16 000 misia vedená NATO ISAF a misia OSN UNAMA (UN Assistance Misision in Afganistan).

Policajná misia EÚ na Palestínskych územiach (EUPOL-COPPS)

Spustená bola začiatkom roka 2006 a jej počiatočné trvanie je tri roky. Bola ustanovená na podporu Palestínskej samosprávy vo vytváraní udržateľných a efektívnych policajných opatrení podľa medzinárodných štandardov.

Asistuje palestínskej civilnej polícii pri implementácii rozvojového policajného programu, poradenstvom a inštruktážou palestínskej polície a špeciálne vyšších úradníkov v ústredí. Jej úlohou je tiež kooordinovať a uľahčovať rozvojovú pomoc z členských štátov Európskej únie a poskytovať poradenstvo k policajným a kriminálnym otázkam.

EUPOL-COPPS je súčasťou širšieho úsilia medzinárodnej komunity na podporu Palestínskej samosprávy v preberaní zodpovednosti za právo a poriadok. Zachováva sa úzka spolupráca medzi misiou a inými medzinárodnými aktérmi v bezpečnostnej pomoci vrátane bepzpečnostného koordinátora USA. Po všeobecných voľbách na Palestínskych územiach v roku 2006, ktoré vyhralo radikálne hnutie Hamas, Únia obmedzila svoje angažovanie sa, no naďalej udržiavala kontakty na pracovnej úrovni.

V misii pôsobí približne 33 členov neozbrojeného personálu hlavne z členských krajín Únie. Personál misie nemá žiadne výkonné právomoci. Na čele misie je Colin Smith. Európska únia je najväčším donorom Palestínskej samosprávy a aktívnym členom blízkovýchodného Kvarteta.

Integrovaná misia EÚ – vláda zákona v Iraku (EUJUST LEX)

Je operáciou civilného krízového manažmentu, ktorá bola zostavená na základe pozvania predsedu dočasnej irackej vlády v júli 2005. EUJUST LEX poskytuje možnosti profesionálneho rastu vyšším irackým funkcionárom z oblasti trestného súdnictva. Členské štáty Únie organizujú kurzy, poskytujú možnosti na vzdelávanie a oboznamujú so štandardami v oblasti vlády zákona. Vzdelávacie podujatia poskytujú naviac príležitosť na výmenu názorov a skúseností medzi inštruktormi z EÚ a irackými účastníkmi. Cieľom kurzov je posilnenie dôvery, vzájomného rešpektu a spolupráce medzi rôznymi odvetviami irackých policajných, súdnych a väzenských zložiek.

Šéf misie Stephen White hneď v začiatkoch vymedzil tri hlavné princípy pre personál mise:

  • bezpečnosť je prvoradá,
  • iracké zaangažovanie na každom stupni,
  • flexibilita a ústretovosť k irackým potrebám

Väčšina tímu misie pôsobí v koordinačnej kancelárii v Bruseli, v Bagdade pôsobí malý sprostredkovateľský tím. Misia od svojho začiatku zorganizovala 48 kuzov a 2 pracovné preloženia. Spolu prešlo jej výcvikom už viac než 1200 irackých funkcionárov. Mandát misie vyprší na koci roku 2007.

Podpora EÚ pre AMIS II (Darfúr)

Je odpoveďou na žiadosť Africkej únie a spočíva v efektívnej podpore Africkej únie v jej politickom, vojenskom a policajnom úsilí o stabilizáciu sudánskeho regiónu Darfúr. Podpora EÚ ma finančnú, personálnu a politickú podobu. Politickú podporu poskytla Únia pre rozhovory v Abudži (Tanzánia) a pre Komisiu pre prímerie. Ďalej poskytuje misii AÚ výstroj, plánovaciu a technickú pomoc, vojenských pozorovateľov, inštruktorov pre africké ozbrojené sily a civilných policajtov. Akcia EÚ zahŕňa teda civilný aj vojenský komponent. 

Zapojených je momentálne 31 policajných funcionárov, 16 vojenských expertov a dvaja vojenskí pozorovatelia. Traja vojenskí pracovníci, jeden policajný funkcionár a jeden politický poradca boli vyslaní do Adis Abeby ako dodatočná popora tímu Špeciálneho predstaviteľa pre Sudán Torbena Brylleho v jeho kontaktoch a spolupráci s Africkou úniou.

Štáty EÚ okrem toho poskytli a skoordinovali strategický letecký most pre dvojtisícový personál Africkej únie, ktorého prevádzka pokračuje aj v roku 2007.

Sudán predstavuje aj jednu z geografických priorít oficiálnej rozvojovej pomoci SR. Slovenská republika prispela do misie EÚ na podporu AMIS II vyslaním dvoch profesionálnych vojakov zaradených do pozorovateľských tímov v sektore 3 – El Genaina.

Hraničná misia EÚ pre Moldavsko a Ukrajinu

Misii velí brigádny generál Ferenc Banfi z Maďarska. Jej príslušníkmi sú hraniční policajti a colní úradníci z 16 krajín EÚ. Úlohou misie je pomoc v boji proti pašeráctvu, prevádzačstvu a colným podvodom prostredníctvom trénovania ukrajinských a moldavských hraničných a colných zložiek. Misia úzko spolupracuje s tímom Špeciálneho predstaviteľa EÚ pre Moldavsko.

Impulzom pre zostavenie misie bol spoločný list prezidentov Moldavska a Ukrajiny Vladimira Voronina a Viktora Juščenka z júna 2005, žiadajúci Úniu o pomoc pri budovaní kapacít hraničného riadenia na celej ukrajinsko-moldavskej hranici. Misia má dvojročný mandát, ktorý môže byť predĺžený. Jej hlavným stanom je Odesa a má 5 poľných úradov, v ktorých pracuje 69 expertov z členských krajín EÚ a približne 50 členov miestneho podporného personálu. Jej príslušníci pracujú prevažne na štátnej ukrajinsko-moldavskej hranici, ale tiež na relevantných miestach vo vnútrozemí.

UKONČENÉ OPERÁCIE

Misia EÚ na hraničnom priechode Gaza/Egypt (EU BAM Rafah)

Mandát tejto misie vychádza z dohody medzi izraelskou vládou a Palestínskou samosprávou z 15. novembra 2005, kde bola EÚ prizvaná, aby hrala úlohu tretej strany pri budovaní dôvery medzi izraelskými a palestínskymi úradmi.

Úlohou misie je monitorovať palestínsku hraničnú stráž, bezpečnostných a colných úradníkov, ktorí pracujú na termináli, robiť pre nich inštruktáž a hodnotiť jej výsledky, to všetko s ohľadom na implementáciu Dohodnutých princípov prechodu cez Rafah (Agreed Principles of Rafah Crossing) a iných relevantných dohôd. Pôsobila od 25. novembra 2005, pričom v novembri 2006 bol mandát misie predĺžený do mája 2007. Rada neskôr rozhodla, že napriek tomu, že od 9. júna bol hraničný priechod zatvorený bude operačná kapacita misie zachovaná, aby mohla byť nasadená v krátkom čase. 

V rámci misie pôsobilo na check pointe Rafah okolo 80 policajných dôstojníkov zo 17 členských krajín EÚ. Denne pri tom týmto prechodom prechádza okolo 1 300 ľudí. Špeciálna pozornosť bola venovaná uľahčeniu cesty pre humanitárne prípady a pútnikov. Misia nevystupovala v úlohe náhradníka, celá zodpovednosť za riadnie hraníc a ciel ležala na Palestínskej samospráve.

Vojenská operácia Concordia v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko (fYROM/CONCORDIA)

Concordia bola prvou vojenskou operáciou EÚ na zaistenie mieru, ktorá bola realizovaná za pomoci plánovacích a veliteľských štruktúr NATO v súlade s dohodami Berlín Plus. Svoju činnosť vykonávala na základe požiadavky macedónskej vlády od 31. marca 2003.

Kľúčovou úlohou misie bolo prispieť k stabilnému a bezpečnému prostrediu a hlavne umožniť implemntáciu Ochridskej dohody z augusta 2001. Operácia prispela k úsiliu o mierovú, demokratickú a prosperujúcu krajinu na Balkáne. Ukončila svoje pôsobenia 15. decembra 2003.

Policajná misia EÚ v fYROM  (EUPOL PROXIMA)

Na misiu Concordia vzápätí nadviazala misia Proxima v trvaní 12 mesiacov (ukončená bola v decembri 2004). Jej úlohou bolo monitorovať, trénovať a radiť lokálnej polícii, pomáhať pri efektívnejšom boji s organizovaným zločinom a budovať dôveru verejnosti v políciu. Misia pozostávala z 200 policajných dôstojníkov a civilistov.

Policajný poradný tím EÚ v Macedónsku (EUPAT)

EUPAT nadviazal na ukončenú policajnú misiu EÚ PROXIMA v decembri 2005, a to na obdobie 6 mesiacov. Misia zahŕňala 30 policajných poradcov, ktorí adaptovali miestnu políciu na európske štandardy, najmä v oblasti boja s korupciou a organizovaným zločinom a v oblasti verejného poriadku. EUPAT sa špeciálne zameriavala na celkovú implementáciu policajnej reformy, spoluprácu polície a súdnictva, implementáciu profesionálnych štandardov a internú kontrolu. Na jej čele stál Jürgen Scholtz. Misa pozostávala z centrály v Skopije, jednej jednotky na ministerstve vnútra a z mobilnej jednotky v rámci krajiny. 

Operácie ARTEMIS – Demokratická republika Kongo

Rada prijala rozhodnutie o operácii s krycím menom Artemis v júni 2003. Právny základ pre túto opráciu tvorí rezolúcia BR OSN č.1484 z 30. mája 2003.

EÚ so znepokojením sledovala vývoj situácie v regióne Veľkých jazier a hlavne v Demokartickej republike Kongo počas ostatných rokov. Cieľom operácie Artemis bol núdzový vojenský zásah v konžskom regióne Ituri. Prispela k stabilizácii bezpečnostných podmienok a zlepšeniu humanitárnej situácie v oblasti Bunia. Zaisťovala ochranu letiska, vnútorne vysídlených osôb v táboroch a ak to situácia vyžadovala, zabezpečovala aj ochranu civilistov a pracovníkov OSN, či iných humanitárnych pracovníkov.

Operácia bola oficiálne ukončená 1. septembra 2003. Misia úzko spolupracovala s misiou OSN MONUC. Tzv „framework nation“, teda štátom, pod ktorého vedením sa operácia uskutočnila, bolo Francúzsko. Velil major generál Neveux a operácia využívala francúzske plánovacie veliteľstvo Mont Valerién. Kongo je treťou najväčšou krajinou na Africkom kontinente a bývalou belgickou kolóniou.

Poradná a asitenčná misia EÚ pre bezpečnostnú reformu v DRK (EUSEC – R.D. CONGO)

Misia bola založená na základe požidavky vlády DRK. Asistovala konžským úradom poverených bezpečnosťou pri zaistení politík kompatibilných s ľudskými právami, medzinárodným humanitárnym právom, demokratickými štandardmi, princípmi dobrej verejnej správy, transparentnosti a rešpektovania vlády zákona.

Misia operovala od júna 2005 do júna 2006. Šéfom misie bol menovaný generál Pierre Joana z Francúzska. Experti z misie pôsobili ako poradcovia pri kľúčových postoch v rámci konžskej administratívy: kancelária ministra obrany, generálny štáb, štáb pozemných ozbrojených síl, Národná komisia pre odzbrojenie, Spoločný operačný výbor. 

Policajná misia EÚ v Kinshase (Demokratická republika Kongo) (EUPOL- KINSHASA)

Misia bola spustená v úzkej koordianácii s OSN. Išlo o prvú civilnú misiu krízového manažmentu v Afrike v rámci EBOP. Cieľom bolo vytvoriť rámec pre integrované policajné jednotky pod konžským velením ako aj poskytnúť im fundované poradenstvo. Bolo potrebné zaručiť, že akcie policajných jednotiek budú v súlade s medzinárodnou praxou. EUPOL Kinshasa pozostával z 30 príslušníkov a velil mu portugalský komisár Adilio Custodio. Činnosť Únie usmerňoval aj Špeciálny predstaviteľ EÚ pre región Veľkých jazier. Operovala od apríla 2005, v decembri 2006 bol jej mandát predĺžený do konca júna 2007.

EUFOR Demokratická republika Kongo (EUFOR RD Congo)

Nadväzovala na predchádzahúce operácie, najmä operáciu Artemis na východe DRK a prebiehala paralelne s misiami EUSEC DR Congo a EUPOL Kinshasa. Vojenská misia bola vyslaná do Demokratickej republiky Kongo ako popora misii OSN MONUC (a na základe rezolúcie BR OSN č. 1671/2006) počas volebného procesu odohrávajúceho sa v krajine. Mandátom jednotiek bolo zaistiť bezpečnosť počas volieb a zároveň chrániť civilistov a 250 volebných pozorovateľov na čele s europoslancom Philippom Morillonom.

Časť vojakov mala základňu na dvoch letiskách pri Kinshase. Väčšina však pôsobila v susednom Gabone v meste Libreville a bola k dipozíci ak by sa ich zapojenie z bezpečnostných dôvodov stalo potrebným. Nemecko chcelo pôvodne využiť pre operáciu plánovacie veliteľstvo NATO SHAPE v belgickom Monse, do ktorého má EÚ prístup. Francúzsko trvalo na tom, že EÚ bude veliť sama a operačným centrom operácie sa nakoniec stalo nové vojenské operačné veliteteľstvo v nemeckom Postupime. Misia úspešne ukončila svoje pôsobenie 30. novembra 2006.

Misia EÚ – vláda zákona v Gruzínsku (EUJUST THEMIS)

Bola prvou misiou EÚ na podprou vlády zákona v rámci EBOP. V kontexte tejto misie vysoko odborný personál podporoval, inštruoval a radil úradníkom, ministrom a orgánom na úrovni centrálnej vlády. Misiu riadila Sylvia Pantz v spolupráci so Špeciálnym predstaviteľom EÚ pre Južný Kaukaz. Misia ukončila svoje pôsobenie 14.  júla 2005.

Acehská pozorovateľská misia (AMM)

Civilná monitorovacia misia bola vyslaná do indonézskeho Acehu s podporou krajín ASEAN (konkrétne Thajsko, Malajzia, Brunej, Filipíny a Singapúr) ako aj Nórska a Švajčiarska. Dohliadala na implementáciu viacerých aspektov mierovej dohody tak ako bola definovaná v Memorande o porozumení podpísanom vládou Indonézie a Hnutím slobodný Aceh z 15. augusta 2005 vo fínskych Helsinkách. AMM sa stala operatívnou 15. septembra 2005. Pôsobila na základe oficiálneho pozvania indonézskej vlády, s podporou lídrov Hnutia slobodný Aceh a pri plnom rešpektovaní územnej integrity Indonézie. Súčasťou jej úloh bola likvidácia zbraní Hnutia a monitorovanie splnenia podmienky rozpustenia vojenského krídla Hnutia. AMM monitorovala situáciu v oblasti ľudských práv, proces legislatívnych zmien a reinetgráciu členov Hnutia.

Misia pôsobila až do decembra 2006, kedy sa konali v Acehu miestne voľby. Zúčastnilo sa na nej 36 pozorovateľov, celkovo 80 neozbrojených členov personálu. Bola prvou misiou na území Ázie a prvou realizovanou v spolupráci s krajinami ASEAN.

Ďalšie kroky:

Ministri zahraničia EÚ 23. júla 2007 rozhodli o začatí plánovania možnej spojovacej operácie krízového manažmentu vo východnom Čade, ktorá by slúžila na podporu misie OSN v susednom Darfúre. Definitívne rozhodnutie o vyslaní spoločnej misie EÚ a OSN do Čadu a Stredoafrickej republiky sa očakáva v setembri na stretnutí ministrov zahraničia EÚ. Bezpečnostná rada OSN vyjadrila vo svojom vyhlásení z 28. augusta podporu takejto misii.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA