Východná hranica EÚ: Nelegálny obchod s tabakom a jeho dopady

Prísne strážená schengenská hranica nie je celkom odolná voči aktivitám organizovaného zločinu. Má mnoho podôb a ekonomických či bezpečnostných dôsledkov, na ktoré sa EÚ snaží reagovať.

Slovensko-ukrajinská hranica je dlhá necelých 100 kilometrov. Keďže je to zároveň vonkajšia hranica Schengenského priestoru, na jej ochranu sa okrem cvičených pohraničníkov využíva najmodernejšia dostupná technika.

Obraz do operačného strediska v Sobranciach, familiárne známeho ako „oko Schengenu“, dodáva až 500 kamier. V noci sa používajú termokamery schopné zaznamenať pohyb do vzdialenosti 15 kilometrov. Na odhaľovanie podzemných tunelov je k dispozícii georadar, ktorý „vidí“ do hĺbky 200 metrov.

Napriek všetkým opatreniam je slovensko-ukrajinská hranica, tak ako každá hranica, miestom, kde dochádza k pašovaniu – ľudí aj tovarov. Tieto formy ilegálnych aktivít sa veľmi rýchlo prispôsobujú akejkoľvek zmennej situácii.

Pašovanie cigariet

Lukratívnym biznisom sú nelegálne tabakové výrobky. Na svoju cestu na Slovensko a ďalej do EÚ, využívajú aj slovensko-ukrajinskú hranicu.

Cigarety sú pre nelegálny obchod prirodzene lákavým artiklom. Je to najmä preto, že výraznú časť ceny tvoria dane (spotrebné a DPH), pričom miera zdanenia (a teda aj cena) sa medzi jednotlivými krajinami líši a to aj v rámci EÚ. V celej EÚ predstavuje len únik na daniach 10 miliárd eur ročne.

Navyše, pašujú sa relatívne ľahko, tento „biznis“ vyžaduje menšie investície a prináša so sebou relatívne nízke riziko trestu.

Investície do vybavenie na výrobu ilegálnych cigariet sa pašerákom podľa štátnej tajomníčky ministerstva financií SR Dany Meager vrátia za mesiac.  „Musíme byť ešte rýchlejší, ale brzdí nás legislatíva,“ povedala v Bruseli na workshope pod záštitou slovenského predsedníctva v Rade EÚ venovanom pašovaniu tabakových výrobkov.

Ide tu pritom o dopyt poháňaný v prvom rade cenou. Snaha zabezpečiť si lacnú alternatívu robí tento biznis stále výhodným.

Marže pri tak nízkych investíciách sú vysoké. Ceny tabakových výrobkov stúpajú a kým v západnej Európe stojí škatuľka značkových cigariet aj sedem eur, cena na čiernom trhu sa v západných krajinách pohybuje okolo troch eur, výrobné náklady sa počítajú v centoch. Na Slovensku sa pašované cigarety predávajú približne za polovičnú, niekedy dokonca nižšiu cenu oproti tým legálnym. Takéto produkty sú dostupnejšie aj maloletým a nespĺňajú regulácie o zložení či zdravotných varovaniach na krabičkách.

Situácia na slovensko-ukrajinskom pohraničí

Podľa údajov, ktoré EurActiv.sk poskytla Finančná správa SR správa bolo za rok 2015 priamo na východnej hranici zadržaných viac ako 2,2 milióna kusov cigariet v celkovej hodnote cez 66 000 eur. Ide len o cigarety z Ukrajiny bez kolkov platných v EÚ. Minulý rok to už bolo citeľne menej, 1,2 milióna kusov cigariet v celkovej hodnote 38 000 eur.

Nie celkom bežný nález priamo na východných hraniciach sa podaril napríklad 16. decembra, kedy colníci odhalili viac než tisíc kartónov pašovaných cigariet s označením Duty Free na železničnom hraničnom priechode Čierna nad Tisou.

Časť cigariet čínskej značky našli zahrabané vo vagóne prepravujúcom voľne uloženú soľ smerujúcu z Ukrajiny príjemcovi na Slovensko. Služobný pes neskôr našiel v podvozku vagónov ďalšiu časť kontrabandu inej značky. Finančný únik by predstavoval takmer 28 000 eur. Únik na spotrebnej dani je cca 18 500 eur.

Iný kuriózny prípad z decembra 2016 sa odohral na hraničnom priechode Ubľa, kde colníci našli nelegálne cigarety ukryté v narodeninovej torte. „Colníkom sa nepozdávala hmotnosť torty, preto ju prekrojili,“ píše Colný úrad Michalovce. „Výplň torty však netvorilo piškótové cesto ale škatuľky cigariet ukryté pod fondánom.“ V tomto prípade sa dvaja Ukrajinci dopustili colného priestupku.

Koniec roka 2016 bol pre colníkov úspešný aj mimo priestoru hraníc. 20. decembra v rámci akcie „Lúčky“ zadržali 3 milióny nelegálnych cigariet rôznych značiek s označením Duty Free na poľnohospodárskom družstve v obci Lúčky. Časť z nich v kamióne s ukrajinskými značkami. Finančný únik predstavuje takmer 280 000 eur. Pravdepodobnému páchateľovi hrozí trest vo výške 3-8 rokov.

V rovnakom čase sa na západe Slovenska odohrala akcia „Panamera“, počas ktorej colníci v Dunajskej Lužnej a Malackách zadržali 5 miliónov cigariet, 1,5 tony tabaku a veci potrebné na výrobu cigariet a spotrebiteľských balení. Hodnota tovaru 135 000 eur, finančný únik približne 700 tisíc eur. Na miestach zadržali troch mužov ukrajinskej národnosti. východná hranica

Výnimočné nie je ani nelegálna výroba cigariet priamo na Slovensku s využitím nelegálne dovezeného tabaku. V marci zachytili colníci v Komárne viac ako 2 tony tabaku, z ktorých by sa dalo vyrobiť 2,3 milióna cigariet. Únik na daniach by predstavoval 170 000 eur. Takéto cigarety sú spravidla zdraviu ešte škodlivejšie ako regulárne cigarety.

Nové trendy v pašovaní

Klasické spôsoby prevážania kontrabandu sú úkryty v autách, palivových nádržiach a nákladných vagónoch. V ponuke je aj vodná cesta – nafukovacie člny bez posádky či sudy na rieke Tisa alebo tradičné prekračovanie zelenej hranice.

Colníci tiež pod východnou hranicou našli 700 metrov dlhý tunel vybavený koľajnicami a vozíkmi na prevážanie kontrabandu. Používal sa 2-3 týždenne, čo zodpovedá daňovému úniku 50 miliónov ročne. Zabavené cigarety mali zdravotné varovania v angličtine, neboli teda pravdepodobne určené pre slovenský trh.

Z nových trendov na slovenskom pohraničí už zaznamenali aj používanie dronov – teda malých bezpilotných lietadiel – ktoré prelietavajú ponad hranicu s kontrabandom.

Prvý prípad zaznamenali v júli 2016, kedy podľa medializovaných informácií v obci Maťovské Vojkovce (okres Michalovce) pohraniční policajti spozorovali prelet bezpilotného lietadla ponad slovensko – ukrajinskú hranicu. Policajná hliadka potom v dedine Lekárovce (okres Sobrance) zadržala Slováka s približne 200 kartónmi cigariet.

V roku 2016 bolo zadržaných takmer 60-tisíc škatuliek cigariet v hodnote asi 30-tisíc eur na ukrajinskej strane hraničného priechodu s Maďarskom. Prevážal ich ako diplomatickú poštu prevážal ukrajinský občan, ktorý je manželom prvej tajomníčky ukrajinskej ambasády v Bratislave. Ukrajinský rezort diplomacie sa od prípadu dištancoval.

Trendy na čiernom trhu

Na slovenskom čiernom trhu s tabakovými výrobkami už nejaký čas dominujú tzv. illict whites. Do značnej miery nahradili v minulosti populárne falšované značkové cigarety. Sú to cigarety  legálne vyrobené v jednej krajine, vstupujúce nelegálnymi kanálmi na čierny trh v inej krajine.

Spotreba nelegálnych cigariet (všetkých druhov – pašované, falšované a illicit whites) v Slovenskej republike v roku 2015 oproti roku 2014 vzrástla 2,5-násobne (v absolútnych číslach z 60 na 150 miliónov kusov). V porovnaní s celkovou spotrebou cigariet je to ale malý pomer (2,3 %), jeden z najnižších v únii.

Vyplýva to z štúdie poradenskej spoločnosti KPMG Sun Report 2015, ktorá analyzuje trh s nelegálnymi cigaretami v členských štátoch Európskej únie (EÚ), Nórsku a Švajčiarsku.  Údaje za rok 2016 ešte nie sú k dispozícii.

Z 150 miliónov je viac ako polovica illicit whites (v EÚ je to 1/3), 30 % sú falšované cigarety (najmä Marlboro s Duty Free označením).

Ak by sa tento objem cigariet predal legálne, štát by na daniach vybral o 19 miliónov eur viac.

Situácia v EÚ je nasledovná. Každá desiata vyfajčená cigareta je nelegálna, čo predstavuje únik na daniach vo výške 11,3 miliardy ročne. V EÚ sa v roku 2015 spotrebovalo celkovo 53 miliárd nelegálnych cigariet, čo bolo medziročne menej o 3,71 miliardy kusov.

Najhoršia situácia z tohto pohľadu je v Lotyšsku, Grécku a Litve, zo susedných krajín Slovenska je to najmä Poľsko.

Bieloruský zdroj

Hlavnou krajinou pôvodu nelegálnych cigariet pre európsky čierny trh je Bielorusko. Pochádza odtiaľ veľká časť spomínaných illicit whites, najmä značky Fest a President. Okrem EÚ zásobuje Bielorusko aj Moldavsko, Ukrajinu a Rusko.

Zdrojom sú najmä dvaja výrobcovia. V štátnej fabrike Grodno Tobacco Factory Neman (GTFN) sa podľa odhadov sa vyrobí každá desiata nelegálna cigareta v EÚ. Druhou fabrikou je súkromná Tabak Invest, ktorá okrem vlastných značiek pod licenciou vyrába aj značky medzinárodných spoločností.

Urobiť niečo s týmto problémom je pre orgány z EÚ ťažké. Illicit whites sú vyrábané legálne. Navyše, v roku 2012 Bielorusko zrušilo vývozné kvóty. Ešte účinnejšie ako ich znovuzavedenie by bola kontrola nad dodávateľským reťazcom, teda komu cigarety predávajú a odkiaľ idú peniaze. Takéto monitorovanie a sledovanie (systém track and trace) legálnych tabakových výrobkov, zakotvené v európskej legislatíve a bežné vo vyspelom svete, v Bielorusku samozrejme nefunguje.

Únia navyše vo februári 2016 zrušila voči Bielorusku sankcie (s výnimkou zbrojeného embarga). Súčasťou oteplenia vzťahov sú aj ekonomické kontakty.

Priemysel poukazuje na to, že EÚ by mala tlačiť na Bielorusko, aby bojovalo proti nelegálnemu tabaku, primárne tak, že začne sledovať dodávateľský reťazec.

Podľa informácií EurActiv.com európsky úrad pre boj proti podvodom OLAF už požiadal Minsk o dáta o vývoze tabakových produktov. Žiadosť bola podaná v rámci nedávno dohodnutej administratívnej spolupráce, pričom táto dohoda kladie doraz na potrebu boja proti nelegálnemu obchodu s tabakovými produktami.

Problém má pozornosť aj na najvyššej politickej úrovni. Eurokomisár, ktorý má od nedávna na starosti európsky rozpočet, Günther Oettinger koncom februára povedal, že hlavným impulzom nelegálneho obchodu sú rozdiely v zdanení a cenách a Komisia bude preto apelovať na Bielorusko, aby priblížilo sadzby spotrebných daní na tabak k úrovni platnej v EÚ.

V prípade Ukrajiny – ako krajiny pôvodu aj tranzitu – spolupráca s EÚ v potláčaní nelegálnych aktivít napreduje. 14 decembra podpísal ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov a riaditeľ Europolu Rob Wainwright dohodu o rozšírení spolupráce proti cezhraničnej kriminalite. Cieli ma medzinárodný organizovaný zločin, boj proti pašovaniu drog, nelegálnych či falšovaných tovarov, ilegálnej imigrácii a samozrejme terorizmu. Dohoda umožňuje výmenu informácií vrátane osobných údajov podozrivých zločincov a spoločné plánovanie operačných aktivít.

Kde končia zisky?

Europol je európska agentúra, ktorá spracováva informácie a hľadá prepojenie rôznych druhov kriminality v pozadí. Sleduje aj nelegálny obchod s tabakom, pretože za tým takmer vždy vidí organizovanú kriminálnu sieť, vysvetľuje pre EurActiv.com špecialista Europol-u na vážnu a organizovanú kriminalitu v oblasti obchodu Howard Pugh.

V širšom zmysle je nelegálny obchod s tabakom aj bezpečnostná hrozba. Bezpečnostní analytici aj agentúry zmapovali mnohé prípady, kedy tieto príjmy financovali teroristické aktivity v Európe.

Podľa francúzskeho Terorism Analysis Centre má mnoho medzinárodných teroristických skupín prístup k významným príjmom z nelegálneho tabaku. Niektoré odhady hovoria o 20 % príjmov (v 75 prípadoch terorizmu zmapovaných od roku 2001)

Systém financovania Daíš (tzv. Islamský štát) v Európe využíva práve prepojenie s organizovanou kriminalitou. Sú to najmä krádeže, podvody, podvody s kreditnými kartami. Dôležitý, relatívne nový zdroj, je podľa známeho francúzskeho vyšetrovacieho sudcu Jeana-Louisa Bruguièrea aj nelegálny obchod s tabakom.

Bruguière sa minulý rok zúčastnil na medzinárodnej konferencii Globsec v Bratislave.

Karachi-une-plainte-contre-le-juge-Bruguiere

Problém financovania terorizmu považuje v boji proti nemu za kľúčový. Daíš má síce pre svoje pôsobenie v Sýrii a Iraku k dispozícii bezprecedentný objem peňazí, rádovo miliardy dolárov ale tie sa na operácie v Európe nedajú použiť, pretože spravodajské služby sú schopné efektívne monitorovať finančné trhy.

Veľkým problémom pre sledovanie súvislostí medzi organizovaným zločinom (v Európe generuje 110 miliárd eur ročne) a terorizmom, je že na rozdiel od terorizmu organizovaný zločin nie je intenzívne riešený na medzinárodnej úrovni.

Krajiny ako napríklad Maďarsko a Slovensko, ktoré nemajú s vyšetrovaním terorizmu takú skúsenosť tieto menej očividné prepojenia nesledujú, napriek tomu môžu mať informácie kľúčové pre vyšetrovateľov vo Francúzsku.

Bruguière pre maďarský denník Nepszabadsag povedal, že kontaktoval všetky členské štáty a snažil sa presvedčiť šéfov tajných služieb o tom, že Európa potrebuje lepší systém zdieľania informácií tajných služieb. „Nebol som ale úspešný.“

Dodáva, že agentúry ako Europol a Eurojust sú nápomocné, ale nedajú a porovnať so skutočným federálnymi orgánmi napríklad v USA.

Analýza Marshall European Center for Security Studies v tomto smere navrhuje aj pracovať na sieti partnerov mimo EÚ, ktorí sa vedia zapojiť do regionálneho vyšetrovania a do Spoločných vyšetrovacích tímov JTI pod palcom Europolu, teda niečo podobné, o čo sa EÚ snaží s Ukrajinou.

Pozície

Nemecká europoslankyňa a predsedníčka výboru EP pre kontrolu rozpočtu Ingeborg Grässle (EPP) pre EurActiv.com: „Som proti tabaku, ale regulovať len legálny trh v EÚ nestačí, aby sme riešili celý problém. Preto potrebujeme podporu zo strany legálneho priemyslu. Majú dobrú znalosť trhu. Z mojej skúsenosti sú legálni výrobcovia lepšie informovaní o ilegálnej stránke trhu. Samozrejme, oni majú svoje záujmy, to vieme.“

„Mrzí ma, že pre EÚ diplomatov nie je pašovanie tabaku jednou z priorít. Vidím, že keď sa zaoberáme Ukrajinou alebo Bieloruskom našim prvým ani druhým cieľom nie je ich presvedčiť, aby tie fabriky zatvorili (…) EÚ má veľkú diplomatickú moc a ja mám pocit, že o tom nehovoria.“

„Musíme prinútiť tieto krajiny, kde fungujú títo producenti, aby sa pridali k nášmu boju proti pašovaniu tabaku. Nevieme, čo sa deje s peniazmi, ktoré pochádzajú z tohto biznisu.“

Český europoslanec Tomáš Zdechovský (EPP) hovorí, že nelegálny obchod s tabakom spôsobuje vážne škody ako pre legálny obchod, tak aj pre národné ekonomiky. „Členské štáty, najmä tie, ktoré susedia s Bieloruskom, aj obchodníci strácajú obrovské sumy peňazí. Nebolo by preto rozumné nechať to bez adekvátnej odpovede.“ Na Bielorusko podľa neho treba vyvinúť väčší tlak.

Ďalej dodáva, že spolupráca medzi členskými štátmi a ich spravodajskými službami je zásadnou podmienkou pri riešení problému. Výmena informácií medzi Slovenskom, Poľskom a Maďarskom ale podľa neho nie je dostatočná.

„Potrebujeme lepšiu spoluprácu vlád a polície. Europol a Eurojust ma nedávno informovali o veľkom množstve tabakových pašerákov z Bieloruska aj o nedostatočnej výmene informácií medzi členskými štátmi. Poznáme mená firiem, ktoré sú „mobilné“. Akonáhle zistia, že si ich niekto všimol, zo dňa na deň sa sťahujú do inej krajiny. Napríklad z Poľska na Slovensko a potom do Maďarska. Sú výborne organizované a majú vybudovanú veľmi širokú sieť.“

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA