Rakovina a EÚ

Slovinské predsedníctvo EÚ prineslo tému rakoviny späť na európsku politickú scénu. Onkologické ochorenia sú stále jedným z najčastejších dôvodov smrti v Európe a hoci je zdravotníctvo doménov národných štátov, EÚ nie je v tejto oblasti nečinná.

Rakovina prsníka kampaň
foto: kampaň proti rakovine prsníka, Južná Kórea
  • Prevencia

Prístup EÚ k problému rakoviny je komplexný a zahŕňa celú škálu činností. Politika EÚ v oblasti verejného zdravia sa zameriava najmä na primárnu a sekundárnu prevenciu a na informácie o faktoroch ovplyvňujúcich zdravie, akými sú tabak, alkohol, výživa a fyzická aktivita. Základným predpokladom, z ktorého vychádza aj viacero aktivít Únie v oblasti onkologických ochorení je, že určitým typom rakoviny sa dá predísť a zdravotný stav sa dá vylepšiť, ak budú ľudia viesť zdravší životný štýl.

Európska únia sa skutočne začala angažovať v boji proti rakovine v roku 1987 s prvým akčným plánom Európa proti rakovine (1987-89), ktorý mal dvoch následovníkov 1990-94 a 1996-2002, všetko ešte pred vstupom 12 nových krajín do EÚ. Jeho ambíciou bolo znížiť úmrtnosť na rakovinu o 15 % vo vtedajšej EÚ15. Podarilo sa to len Fínsku a Rakúsku, ostatné krajiny zaznamenali čiastkový úspech. 

Únia dala dokopy skupinu expertov, ktorí navrhli európsky kódex proti rakovine. Prvý vznikol ešte v roku 1987, na základe vedeckých poznatkov bol upravený v roku 2000. Ide o súbor 11 "prikázaní" (nefajčite, vyhýbajte sa nadváhe…atď), ktorý odborná verejnosť privítala najmä s ohľadom na jeho akcentovanie prevencie. Dôraz na prevenciu mnohí považujú za najdôležitejší príspevok EÚ v tejto oblasti, pretože ako vieme, jednému z troch prípadov rakoviny je možné predísť zdravým životným štýlom.

  • Skíning

Problémom pre EÚ sú neprijateľné rozdiely v skríningu rakoviny a v ďalšom postupe. Pri skríningu ide o záchyt osôb s ranným štádiom rakoviny alebo predrakovinovým štádiom, ešte pred detekovateľnými príznakmi (mamograf, cytologické testy, okultné krvácanie). V roku 2003 Rada EÚ po prvýkrát zozbierala osvedčené postupy a Komisia vydala usmernenia pre skríning rakoviny prsníka, kolorekta a krčka maternice. Problémom je, že členské štáty nemusia usmernenia dodržiavať a ani sa v tom nepredháňajú. Národné skríningové programy má, resp. sa pripravuje na ich spustenie, len polovica členských štátov. Napriek tomu spravila EÚ veľmi dôležitý krok, keď zozbierala dostupné informácie a štatistiky a dala ich do rúk členským štátom. To malo samo o sebe veľkú mobilizačnú silu. Organizovaný skríning rakoviny krčka maternice má dnes sedem štátov EÚ: Dánsko, Fínsko, Maďarsko, Holandsko, Slovinsko, ŠvédskoVeľká Británia. Je pri tom známe, že skríning je lacnejší ako následná liečba. EÚ, resp. Európska komisia však nemá reálnu právomoc vyžadovať implementáciu skríningových programov, kedže zdravotníctvo je stále vo výlučnej kompetencii členských štátov.

Tento rok už po druhýkrát vyhlásila Európska asociácia proti rakovine krčka maternice (European Cervical Cancer Association, ECCA) celoeurópsky týždeň boja proti rakovine krčka maternice, ktorý sa konal 20. až 26. januára 2008. Ľudia z celej Európy majú možnosť podpísať sa pod výzvu „STOP rakovine krčka maternice“, ktorá bola slávnostne podpísaná v  Európskom parlamente v Bruseli a ktorá vyzýva európske inštitúcie a vlády členských štátov, aby zaradili implementáciu organizovaného skríningu rakoviny krčka maternice ako svoju prioritu.

Výskyt a úmrtnosť na rakovinu krčka maternice je v nových členských krajinách EÚ dvakrát vyššia ako v krajinách pôvodnej európskej pätnástky. V krajinách, kde sú zavedené efektívne skríningové programy zaznamenali za posledné desaťročia pokles výskytu tohto ochorenia až o 80%. Ak sa k tomu pridá očkovanie, ktoré v drvivej väčšine prípadov zabráni infekcii vírusom spôsobujúcim ochorenie, úspešnosť sa zvyšuje na 94 %.

  • Celoeurópsky monitoring rakoviny (databáza)

V EÚ sa začalo viacero projektov v rámci úsilia vyvinúť systém dohľadu nad rakovinou, ktorý bude zhromažďovať porovnateľné údaje o výskyte rakoviny a jej výsledkoch (počet prípadov, úmrtnosť, prevalencia a vyliečenie) v Európe. Siete a registre EÚ zriadené na analýzu a monitorovanie takýchto údajov, ako aj ochorení spojených s rakovinou v členských štátoch sú základným krokom a predpokladom k poskytovaniu pridanej hodnoty na úrovni EÚ a k podpore úsilia v boji proti rakovine na celom kontinente.

  • Antifajčiarska kampaň

Ročne zomrie podľa štatistík EÚ na choroby v dôsledku fajčenia až 650.000 ľudí, a náklady na liečenie týchto chorôb dosahujú sto miliárd eur. Fajčenie je najväčšia zbytočná príčina rakoviny. 

V decembri 2004 predstavila Európska komisia databázu 42 odstrašujúcich farebných obrázkov, ako napr. rakovinou napadnuté pľúca, mŕtvoly či zvráskavená koža, ktoré môžu členské štáty EÚ dobrovoľne umiestňovať na škatuľky cigariet okrem povinných varovných nápisov. Fotografie rakoviou napadutých pľúc a hrtana, či fajčením poškodených zubov a ústej dutiny, sprevádzané nápisom Fajčenie spôsobuje rakovinu, by mali fajčiarov v EÚ zbaviť chuti na cigaretu.

EÚ vyzvala členské štáty, aby do roku 2011 prijali tzv. "smoking-free" policies na národej úrovni. Protifajčiarska legislatíva totiž preukázateľne znižuje počet fajčiarov, šetrí prostriedky zo zdravotníctva i prostriedky zamestnávateľov. Fajčenie vo verejených priestranstvách sa tak v Európe postupne dostáva mimo zákon. Dnes už fajčenie obmedzuje väčšina krajín EÚ.

  • Írsko zakázalo fajčenie ako prvá krajina EÚ v marci 2004. Zákaz platí v baroch, reštauráciách a na všetkých pracoviskách
  • Litva vykázala cigarety z barov a reštaurácií minulý rok
  • Estónsko: Zákaz fajčiť platí od júna 2007 vo všetkých baroch, reštauráciách a kluboch, s výnimkou špeciálnych fajčiarskych zón
  • Fínsko prijalo rovnakú legislatívu ako Estónsko v roku 2007
  • Taliansko vykázalo fajčiarov len do špeciálnych miestností s odsávaním dymu v januári 2005
  • Holandsko: od januára 2004 sa nesmie fajčiť na verejných priestoroch
  • Španielsko: Fajčenie je zakázané na verejných priestoroch od januára 2006. Podniky s plochou viac ako 100 metrov štvorcových musia vybudovať pre fajčiarov špeciálne miestnosti, alebo fajčenie zakázať
  • Švédsko: Cigarety sú zakázané vo všetkých podnikoch od mája 2005. Majitelia môžu pre fajčiarov vybudovať vyhradené priestory so špeciálnou ventiláciou
  • Veľká Británia: Anglické puby a všetky verejné miesta sú bez cigaretového dymu od 1. júla 2007
  • Portugalsko umožňuje fajčenie len v špeciálnych miestnostiach s dobrým odsávaním a v baroch s rozlohou menšou ako 100 metrov štvorcových

Na Slovensku sa nesmie fajčiť na verejných priestoroch – v doprave, na zastávkach, pracovisku, školách, v zdravotníckych zariadeniach, múzeách, kinách, galériách… Reštaurácie musia vyhradiť pre nefajčiarov minimálne 50% priestoru. Fajčenie je úplne zakázané v čase podávania raňajok, obeda a večere.

Pripravuje sa však zmena a cigarety by mali byť úplne zakázané vo všetkých slovenských baroch, reštauráciách a podnikoch od roku 2009. Návrh novely zákona o ochrane nefajčiarov predstavil predseda Národného koordinačného výboru na kontrolu tabaku Róbert Ochaba. Nová legislatíva sa dostala do medzirezortného pripomienkového konania na začiatku roka 2008.

  •  Úmrtnosť na rakovinu v EÚ

Úmrtnosť na onkologické ochorenia mala dlhodobo stúpajúci trend, v roku 1998 dosiahla maximum, a od roku 1999-2000 mortalita na onkologické ochorenia významne klesá.

Medzi krajinami EÚ sú v miere prežitia signifikantné rozdiely, ktoré súvisia okrem iného s prístupom k najmodernejšej liečbe. Výskumy ukazujú, že 14% až 19% rozdielov medzi jednotlivými krajinami v miere prežitia rakoviny počas 5-ročného obdobia v 5 najväčších európskych krajinách vyplýva z rozdielov v spotrebe novších liekov. Takmer jedna tretina (30%) poklesu úmrtnosti na rakovinu, zaznamenaná v období r. 1995 – 2003, by sa dala vysvetliť užívaním novších liekov.

  • Prístup k liekom

Výskum prístupu k liečbe je dôležitou súčasťou výskumu rakoviny. Za ideálnych podmienok by pacienti by mali mať rovnaký a včasný prístup k inovatívnej liečbe. Prístup k liekom však medzi rôznymi členskými krajinami nie je rovnaký.

Už aj tak oklieštené rozpočty na zdravotnú starostlivosť čelia rastúcim požiadavkam populácie a zvyšujúcim sa nákladom na nové onkologické lieky. Pacienti sú závislí na preplácaní liekov z verejného zdravotného poistenia.

Po tom, čo je liek na európskej úrovni schválený trvá ešte nejaký čas, kým je liek reálne dostupný pre pacienta. Počas tohto obdobia sa vedú rokovania o cene lieku a o jeho zaradení do systému úhrad. Tento čas sa líši od v závislosti od procedúry v každej členskej krajne.

 

Priemerný časový posun od autorizácie lieku po reálny vstup na trh (dni)

Rakúsko

   82

Belgicko

435

Cyprus

130

Česká republika

389

Dánsko

54

Estónsko

131

Fínsko

226

Francúzsko

431

Nemecko

0

Grécko

427

Maďarsko

214

Írsko

170

Taliansko

345

Holandsko

259

Poľsko

2190

Portugalsko

361

Slovensko

453

Španielsko

327

Švédsko

122

Veľká Británia

0

 
Zdroj: Štúdia Paneurópske porovnanie prístupu pacientov k onkologickým liekom (N. Wilking a Bengt Jönsson). 2005

  • Spôsob úhrady onkologických liekov v jednotlivých krajinách

Prístup k liekom do veľkej miery závisí od prerozdelenia adekvátnych zdrojov v rámci systému zdravotníctva. Rôzne krajiny pristúpili k rôznym spôsobom zabezpečenia zdrojov pre lieky. V niektorých krajinách, napríklad v Nemecku a Francúzsku existujú špeciálne zoznamy inovatívnych liekov, pre ktoré existujú extra zdroje financovania mimo rozpočtov nemocničných zariadení.

V Dánsku boli vytvorené špeciálne iniciatívy na získavanie prostriedkov pre inovatívne onkologické lieky. Vláda v Kodani napríklad vyčlenila 200 miliónov dánskych korún (takmer 270 tisíc eur), špeciálne na tento účel.

Vo Francúzsku, Dánsku a Veľkej Británii existujú špeciálne plány, ktoré zdôrazňujú potrebu prístupu k novým druhom terapií na rakovinu. To vzbudilo otázky, či je možné politiku špeciálneho financovania nových onkologických liekov zaviesť aj na širšej škále.

Niektoré krajiny (napríklad Belgicko, Fínsko, Holandsko, Nórsko, Portugalsko, Švédsko aj Slovensko) majú formalizované mechanizmy rozhodovania o tom, či sa sa konkrétny liek dostane do schémy verejného preplácania. V týchto krajinách je súčasťou rozhodovania aj diskusia o cene lieku (nákladová efektívnosť) a niekedy aj jeho očakávaný objem predaja. V iných však (napríklad Veľká Británia a Nemecko) nie je potrebné žiadne špecifické rozhodnutie na to, aby mohol lekár predpísať liek, ktorý štát preplatí. Nemecko a Veľká Británia sú zároveň jediné dve krajiny v EÚ, ktoré nemajú jasné obmedzenia pokiaľ ide o cenu lieku. To však neznamená, že úrady nezasahujú do cenotvorby liekov. Vo Veľkej Británii kontroluje zodpovedný odbor ministerstva zdravotníctva zisky farmaceutických spoločností a môže od nich žiadať zníženie cien, či preplatenie časti nákladov.

V krajinách ako Francúzsko, Taliansko, Španielsko sa nemusí žiadať o preplácanie, pokiaľ je liek využívaný pri nemocničnej liečbe, pretože náklady naň sú zahrnuté do celkových nemocničných nákladov a kryté z jej rozpočtu. V takýchto prípadoch je to práve nemocnica, ktorá rozhoduje o prístupe k novým onkologickým liekom.

Hoci je trend pozitívny a  používanie inovatívnych onkologických liekov, aj tých najdrahších na Slovesnku stúpa, resp. významne sa zlepšuje ich dostupnosť, stále zaostávame za vyspelými krajinami. Zavedenie "kategórie F" v rámci kategorizácie liekov, ktorá pokrýva finančne náročné lieky plne alebo čiastočne hradených z verejného zdravotného poistenia, významne zlepšilo dostupnosť onkologických liekov. "Vďaka dynamickému systému kategorizácie liekov (t.j. zaraďovania liekov do úhrady zo zdravotného poistenia), sú tieto lieky v únosných časových lehotách dostupné pre liečbu. Náklady zdravotných poisťovní na onkologické lieky v priebehu 10 rokov vzrástli skoro 10 násobne a tvoria v súčasnosti už vyše 10% zo všetkých nákladov na lieky.

Ako pripomínajú odborníci, v absolútnych číslach sa naša spotreba onkologických liekov nemôže ešte stále porovnávať so spotrebou krajín EÚ15. Je tiež otázne či všetci pacienti a vo všetkých regiónoch Slovenska majú rovnaký prístup k liekom a liečbe, upozorňuje Dominik Tomek zo Slovenskej spoločnosti pre famakoekonomiku. Skúsenosti z iných krajín, aj tých veľmi bohatých, skôr naznačujú, že aj tu budú individuálne alebo regionálne rozdiely v dostupnosti tejto liečby, dodáva.  

"Z pohľadu systémového – cenotvorba a kategorizácia a platby poisťovní sa dá povedať, že onkologický pacient na Slovensku je, aj v porovnaní s Európou, na tom uspokojujúco v oblasti protinádorových liekov, za ktoré nedopláca a sú plne hradené zo základného zdravotného poistenia", hovorí Dominik Tomek.

Na Slovensku sa liečba onkologických pacientov uskutočňuje lege artis (v súlade so súčasnými poznatkami.) čo znamená, že lekár, ktorý chce liečiť onkologického pacienta podľa najnovších vedeckých poznatkov má možnosť požiadať Ministerstvo zdravotníctva aj o mimoriadny dovoz lieku s neregistrovanou indikáciou u nás registrovaného onkologického lieku, alebo lieku, ktorý ešte nie je u nás registrovaný. Žiadosť schvaľuje Ministerstvo zdravotníctva a úhradu liečby týmto liekom uskutočňuje príslušná zdravotná poisťovňa pacienta.

Ministerstvo zdravotníctva SR dodáva, že žiadna spoločnosť si nemôže dovoliť všetky možné terapie. Dôležité pri posudzovaní o úhrade týchto liekov je ekonomické hodnotenie lieku, ktoré predstavuje kompromis medzi cenou a prínosom nových liekových terapií a miera prežívania pacienta. Hodnotenie ľudského života sa tak stáva jedným z prvkov ekonomického hodnotenia, ktorý môže byť a je eticky problematický.

  • Boj proti rakovine v rozšírenej Únii

Boj proti rakovine v rozšírenej Únii je názov uznesenia Európskeho parlamentu z apríla 2008. V jeho texte poslanci upozorňujú, že v nových členských štátoch, vrátane Slovenska, je úmrtnosť na rakovinu vyššia ako v ostatných 15 krajinách EÚ a uvádza, že medzi dôvody veľkých rozdielov patria najmä "znepokojujúce a neprijateľné rozdiely v kvalite zariadení na liečbu rakoviny, rozdiely v skríningových programoch, usmerneniach pre osvedčené postupy, v rádioterapeutických zariadeniach a v dostupnosti liekov proti rakovine".
 
Parlament preto žiada, aby sa tieto rozdiely odstránili a aby Komisia a členské štáty zabezpečili rovnakú dostupnosť onkologických liekov všetkým pacientom vo všetkých členských štátoch.

Uznesenie kladie veľký dôraz na rozvoj prevencie. Žiada Komisiu, aby pravidelne vyhodnocovala Európsky kódex proti rakovine a aby ho podporovala prostredníctvom informačných kampaní zameraných na konkrétne skupiny obyvateľstva.

Výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín sa Komisie v tejto súvislosti pýtal kedy chce nadviazať na program Európa proti rakovine a prijať všeobecnú stratégiu na boj proti tejto civilizačnej chorobe, ktorá by bola založená na  prevencii, včasnom zisťovaní, diagnóze, ako aj liečbe a starostlivosti. Pýtal sa tiež, či navrhne vytvorenie referenčných sietí pre zriedkavé a ťažko liečiteľné druhy rakoviny, ktoré by vznikali za podpory štrukturálnych fondov a výskumných programov EÚ v súlade s mobilitou pacientov a ako chce posilniť existujúce skríningové odporúčania, „ktoré mnohokrát prispievajú k záchrane života“.

  •    Akčný plán proti rakovine

Ministri zdravotníctva členských krajín Európskej unie sa 17. apríla zhodli, že je potrebné prijať akčný plán a pre boj s onkologickými ochoreniami. Stratégia by mala obsahovať niekoľko prvkov:

  • programy prevencie
  • podpora včasného diagnostikovania ochorení
  • dostupnosť primeranej liečby
  • rehabilitácie pacientov
  • dostupnosť prostriedkov pre potláčanie bolesti (paliatívna starostlivosť)
  • výskum

Pozície

Europoslankyňa Irena Belohorská (NI) poukázala na "alarmujúce štatistiky a trendy vo výskyte sú veľmi nepriaznivé. Medzi starou 15-kou a novou 12-kou je stále veľká priepasť vo výskyte tohto ochorenia, v neskoršom zachytení, ako aj v prístupe k liečbe vo všetkých fázach ochorenia".  Belohorská vyzdvihla aktivity slovinského predsedníctva, ktoré si boj proti rakovine dalo ako svoju prioritu. 

Europoslanec Miroslav Mikolášik (EPP-ED) poukázal na najčastejšie formy rakoviny, medzi ktoré patrí rakovina pľúc, kolorektálny karcinóm a rakovina prsníka a pripomenul, že rakovina pľúc sa vyskytuje až päťkrát častejšie ako všetky ostatné druhy rakoviny spolu.
 
Preto podľa jeho slov nestačia nápisy na krabičkách cigariet, ale je potrebné zaviesť kvalitné zákony na ochranu nefajčiarov. "V krajinách, kde platia dobré a dostatočne reštriktívne zákony, sa výrazne zlepšil zdravotný stav a ušetrili sa miliardy, ktoré inak vydávame na liečenie rakovinou trpiacich pacientov", informoval.
 
Dodal že, v odbornej literatúre sa čoraz častejšie vyskytujú aj odborné práce, ktoré hovoria o priamom vzťahu medzi dlhodobým užívaním hormonálnej antikoncepcie a rakovinou prsníka. Komisia a EP by sa touto otázkou mali podľa jeho slov začať vážne zaoberať.

Ďalšie kroky

Komisia pripravuje vlastné oznámenie Akčný plán proti rakovine koncom roka 2009.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA