Dieselgate, biopalivá, elektromobilita. Kľukaté cesty Únie k čistejšej doprave

V krátkodobom horizonte možno znížiť emisie vďaka palivám z obnoviteľných energií, v dlhodobom prostredníctvom elektromobility. Slovensko zaostáva.

emisie v doprave
Nastal už súmrak spaľovacích motorov? FOTO-TASR

Míľniky

Zhrnutie

Celosvetovo tvorí doprava až štvrtinu emisií skleníkových plynov, v Európskej únii štvrtinu. Táto téma si získala ešte väčšiu pozornosť pod vplyvom emisného škandálu dieselgate z roku 2015, ktorý ukázal rozdiel medzi meranými a skutočnými emisiami dieselových motorov. V Európskej únii je doprava jediným sektorom, kde emisie od roku 1990 celkovo narástli. Kontinuálne rastie množstvo exhalátov aj na Slovensku.

Medzinárodný rámec pre znižovanie emisií poskytuje Parížska dohoda o klíme, ktorá vstúpi do platnosti v novembri 2016. Európska únia ratifikovala dohodu v septembri 2016 a zaviazala sa znížiť celkové emisie o 40 percent medzi rokmi 1990 a 2030. Slovensko ratifikovalo Parížsku dohodu tiež v septembri 2016.

V Európe má znižovaniu emisií vo vybraných sektoroch vrátane dopravy zabezpečiť zdieľané úsilie. To obsahuje konkrétne (nie však sektorové) ciele pre jednotlivé členské štáty. Slovensko môže až do roku 2020 svoje emisie vo vybraných sektoroch zvyšovať. Potom ho však podľa aktuálneho návrhu Európskej komisie čaká znižovanie emisií až o 25 percent do roku 2030 (v porovnaní s rokom 2020).

Európska únia si tiež predsavzala zvýšiť podiel obnoviteľných energií v energetickom mixe. V tejto oblasti platí sektorový cieľ, ktorým je v doprave 10 percent do roku 2020 (v porovnaní s rokom 1990) a ktorý umožňujú realizovať najmä biopalivá. Únia bola v roku 2014 na úrovni 5,7 percenta, Slovensko 6,6.

Konkrétne emisiám v doprave je venovaná Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu, ktorú Komisia predložila v júli 2016. Tá navrhuje cieľ znížiť emisie v doprave o 60 percent medzi rokmi 1990 a 2050. Hoci Komisia trvá na princípe technologickej neutrality, v krátkodobom horizonte sa spolieha na biopalivá, v dlhodobom na elektromobilitu. Komisia tiež navrhla opatrenia v reakcii na dieselgate a plánuje ďalšie v súvislosti s emisiami osobných áut, ale aj nákladných vozidiel a autobusov.

Na ceste k nižším emisiám nadväzuje Slovensko najmä na európsku smernicu o infraštruktúre pre alternatívne palivá. V septembri schválila vláda dôležitú Stratégiu rozvoja elektromobility v SR, ktorá v technologickom scenári počíta s 25-tisíc elektrickými vozidlami (plug-in hybridy aj čisto elektrické) v roku 2020. V júli 2016 navrhlo ministerstvo dva súvisiace materiály, jeden k trhu s alternatívnymi palivami a druhý k príslušnej infraštruktúre. V nich sa vyslovuje za dotácie pre rozvoj elektromobility.

V dekarbonizácii dopravy budí diskusiu niekoľko citlivých otázok. V súvislosti s dieselgate sa hovorí o lepšej kontrole emisií, konkurencieschopnosti európskych automobiliek aj o nástupe elektromobility. V oblasti biopalív ako obnoviteľných energií je na stole otázka, či bude aj budúcnosti existovať percentuálny ciel pre ich podiel na palivách. Za dlhodobé riešenie je pvažovaná v doprave elektrina a bezemisné vozidlá. Polemiku však budí správna forma ich podpory, na Slovensku zase čelí ministerstvo hospodárstva kritike pre nekonkrétne opatrenia.

Politický rámec a aktuálny stav

Medzinárodný kontext

Parížska dohoda o klíme, ktorá bola prijatá v decembri 2015, vstúpi do platnosti v novembri 2016. Medzi zmluvné strany patria najväčší znečisťovatelia – Čína, Spojené štáty aj Európska únia. Cieľom zmluvy je obmedziť otepľovanie zemského povrchu 1,5 – 2 stupne Celzia do konca storočia v porovnaní s predpriemyselným obdobím. K zníženiu emisií skleníkových plynov sa zmluvné strany zaviazali v národných príspevkoch (INDC). Záväzkom Európskej únie je cieľ znížiť emisie skleníkových plynov o 40 percent do roku 2030 (v porovnaní s rokom 1990), ktorý prijala Európska rada v októbri 2014. Slovensko ratifikovalo Parížsku dohodu v septembri 2016. V rovnakom mesiaci dala zelenú európskej ratifikácii Rada EÚ pod vedením slovenského predsedníctva. Naplnenie európskeho záväzku majú spoločne zabezpečiť reformovaný Systém EÚ pre obchodovanie s emisiami (ETS) a nové nariadenie o zdieľanom úsilí v sektoroch mimo ETS.

Hoci Parížska dohoda sa explicitne nevyjadruje k znižovaniu emisií v jednotlivých sektoroch, k jej naplneniu nemôže dôjsť bez čistejšej cestnej dopravy. Doprava predstavuje až 14 percent celosvetových emisií (2010). Doprava je už teraz najzaujímavejším sektorom pre zelené dlhopisy. Predstavuje až 67 percent z celkového objemu certifikovaných a necertifikovaných zelených dlhopisov.

Významným míľnikom v tvorbe politík je aféra dieselgate. V septembri 2015 americká Agentúra pre ochranu životného prostredia obvinila Volkswagen z inštalovania podvodného softvéru do dieselových motorov s cieľom manipulovať emisné testy. Ten spôsobil, že skutočné emisie boli až 40-krát vyššie ako laboratórne. Volkswagen sa ospravedlnil a oznámil, že tento problém sa týka až 11 miliónových vozidiel. Európsky parlament zriadil v decembri 2015 špeciálny vyšetrovací výbor, ktorý zistil, že podobne podvádzajú v Európe takmer všetky automobilky. Bruselská mimovládka Transport & Environment zistila, že po európskych cestách jazdí 29 miliónov špinavých vozidiel, teda takých, ktoré prekračujú emisné limity Euro 5 a Euro 6 až štvornásobne. Na Slovensku je takýchto vozidiel 130-tisíc.

Špinavé vozidlá v Európe

Európska komisia na dieselgate navrhla v januári 2016 dve opatrenia. Prvé má priblížiť meranie emisií skutočným podmienkam na ceste. Cieľom druhého je posilniť právomoci Európskej komisie pri kontrole národných regulátorov.

Európska únia

Doprava predstavuje v Európe štvrtinu emisií skleníkových plynov a je hlavnou príčinou znečistenia ovzdušia vo veľkých mestách. Až 73 percent emisií v doprave pochádza z cestnej dopravy. Doprava je tiež jediným sektorom v ktorom emisie medzi rokmi 1990 a 2014 stúpli, vo všetkých ostatných sektoroch (budovy, poľnohospodárstvo, priemysel, odpad a energetika) klesli. Od roku 2007 síce emisie klesajú aj v doprave, stále sú však nad úrovňou v roku 1990. V júli 2016 predložila Európska komisia dve dôležité iniciatívy pre zníženie emisií v doprave.

Prvou je návrh nariadenia o zdieľanom úsilí. Nariadenie obsahuje právne záväzné ciele pre členské štáty pre zníženie emisií v rokoch 2021-2030 v sektoroch mimo ETS vrátane dopravy. Celkovo majú členské štáty znížiť emisie cez zdieľané úsilie o 30 percent medzi rokmi 2005 a 2030. Slovensko má dosiahnuť zníženie o 12 percent. Až do roku 2020 sa na tieto sektory vzťahuje rozhodnutie o zdieľanom úsilí z roku 2009. Celkové európske emisie sa majú podľa neho znížiť o 10 percent (v porovnaní s rokom 2005), Slovensko však môže svoje emisie v tomto období zvýšiť o 13 percent, tento strop však už dosiahlo. Ak ich nezníži do roku 2020, bude ich musieť medzi rokmi 2021 a 2030 znížiť až o 25 percent (v porovnaní s rokom 2005). Ako štáty dosiahnu svoje národné ciele, je na ich rozhodnutí.

Druhou iniciatívou, ktorú Komisia predstavila v júli 2016, je Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu. Stratégia si dáva za cieľ znížiť emisie v doprave medzi rokmi 1990 a 2050 o 60 percent, pričom sa hlási k princípu technologickej neutrality. Za týmto účelom navrhuje tri série opatrení:

  • Zvýšenie efektívnosti v dopravnom systéme s využitím digitálnych technológií (autonómne vozidláslužby typu car sharing), inteligentného naceňovania (znečisťovateľ platí) a podporou nízkoemisných spôsobov dopravy;
  • Urýchlenie rozvoja nízkoemisných alternatívnych energií v doprave vrátane pokročilých biopalív, obnoviteľných zdrojov elektriny a obnoviteľných syntetických palív, ako aj odstránenie prekážok pre elektrifikáciu dopravy;
  • Pokrok smerom k nízkoemisným vozidlám, čo zahŕňa vylepšenie spaľovacích motorov, ale hlavne vozidlá poháňané elektrinou alebo hydrogénovým palivovým článkom.

Stratégia sľubuje tiež sprísniť štandardy pre osobné a úžitkové autá po roku 2020. Ďalším avizovaným opatrením je zavedenie emisných štandardov pre nákladné vozidlá a autobusy. Tie predstavujú až štvrtinu emisií CO2 v cestnej doprave a ich podiel v budúcnosti porastie. Európska únia nemá na rozdiel od Spojených štátov, Číny, Kanady či Japonska štandardy pre tieto typy vozidiel, hoci to neznamená, že nespĺňajú národné štandardy. Udržateľným palivom pre tento typ dopravy je podľa Komisie zemný plyn, ktorého spaľovanie produkuje menej emisií ako spaľovanie benzínu či nafty.

Emisie skleníkových plynov v EÚ (percentuálna zmena)

Vývoj emisií v jednotlivých sektoroch

K čistejšej mobilite majú prispieť aj ciele EÚ pre zvýšenie podielu obnoviteľných energií. V októbri 2014 európski lídri schválili cieľ 27 percent do roku 2030. Novú smernicu o obnoviteľných energiách, ktorá určí právne záväzné ciele pre jednotlivé členské štáty, predloží Komisia v decembri 2016. Nadviaže tak na súčasnú smernicu o obnoviteľných energiách z roku 2009 a celoeurópsky cieľ z roku 2007 dosiahnuť 20-percentný podiel obnoviteľných zdrojov na energetickom mixe do roku 2020.

Aktuálne platná smernica o obnoviteľných energiách zaväzuje každý členský štát k tomu, aby aspoň 10 percent palív v doprave pochádzalo z obnoviteľných zdrojov do roku 2020. V napĺňaní tohto cieľa hrajú zasadnú úlohu biopalivá vyrábané udržateľným spôsobom, ktoré sa zamiešavajú do pohonných hmôt. Ide predovšetkým o biodiesel či bioetanol pochádzajúce z biomasy. Nie je však isté, či sa 10-pecentný cieľ aj podarí dosiahnuť. V roku 2014 dosahoval podiel obnoviteľných energií v doprave len 5,7 percenta. Na Slovensku je to 6,6 percenta.

Smernica o infraštruktúre pre alternatívne palivá rieši problém čerpacích staníc pre čistejšiu dopravu. Pokrýva problematiku spoločných štandardov na jednotnom trhu, dostupnosť infraštruktúry a informovanosť spotrebiteľov o kompatibilite palív a vozidiel. Táto smernica zakladá členským štátom povinnosť prijať do novembra 2016 politický rámec pre výstavbu čerpacích (dobíjacích) staníc pre vozidlá poháňané elektrinou a plynom a podľa možností aj hydrogénom. „Konečným cieľom je umožniť cestu autom naprieč Európou tak, aby nabiť elektrické vozidlo bolo rovnako jednoduché ako naplniť nádrž,“ píše sa v stratégii pre nízkoemisnú mobilitu.

Emisie EÚ v doprave

Podiel jednotlivých sektorov na emisiách

Energetické potreby európskej dopravy pokrýva stále z 94 percent stále ropa, pričom cestná doprava predstavuje tri štvrtiny tohto dopytu. Z dlhodobého hľadiska je kľúčový pokrok v elektromobilite. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry (2015) majú najviac elektromobilov v Európe Holandsko (88-tisíc) a Nórsko (71-tisíc). Aspoň jednopercentný podiel elektrických vozidiel na trhu sa podarilo dosiahnuť len hŕstke európskych krajín. V roku 2015 nimi boli Nórsko (23 percent), ktoré však nie je členom EÚ, ďalej Holandsko (10 percent), ŠvédskoDánsko (obe po 2 percentá), FrancúzskoVeľká Británia (obe po 1 percente).

Čistejšiu cestnú dopravu vidí Európska komisia v kontexte širšom, ako je len výška emisií a podiel obnoviteľných energií Spája ju s jednotným digitálnym trhom (napr. internet vecí, ktorý umožní autonómne autá, alebo efektívnejší car sharing), s iniciatívou inteligentných miest (smart cities), pre ktoré je modernizovaná doprava nevyhnutná, ďalej so zelenou ekonomikou a konkurencieschopnosťou vo svete (Európa ako popredný svetový výrobca automobilov), ako aj s energetickou úniou, ktorá má klimatický rozmer (výška emisií), ekonomický rozmer (cena energií) a medzinárodný rozmer (dovoz ropy). Pre Slovensko ako krajinu závislú na výrobe automobilov aj dovoze ropy a zároveň s vysokými cenami energií a slabo digitalizovanú je dekarbonizovaná doprava strategickou otázkou.

Slovensko

Doprava sa na Slovensku podieľa na tvorbe emisií skleníkových plynov zo 14,5 percenta (2010). Ide o štvrtý najväčší podiel, ktorý nasleduje až po využívaní energie (okrem dopravy), výrobe energie a  priemysle. „Zatiaľ čo podiel emisií vyprodukovaných v stacionárnych zdrojoch (akými sú výroba energie alebo priemysel) klesá, podiel emisií z dopravy sa neustále zvyšuje,“ píše sa v Stratégii rozvoja elektromobility v SR s tým, že medzi rokmi 1990 a 2010 sa emisie z dopravy zvýšili o 43 percent. Množstvo emisií z cestnej dopravy za narástlo medzi rokmi 2000 a 2010 až o 59 percent.

Na medzinárodnej úrovni sa Slovensko zaviazalo k znižovaniu emisií ratifikáciou Parížskej dohody v septembri 2016. Na európskej úrovni sa musí na znižovanie emisií sústrediť s výhľadom na rok 2030. Aktuálne rozhodnutie o zdieľanom úsilí mu umožňuje svoje emisie zvýšiť o 13 percent do roku 2020 (v porovnaní s rokom 2005), navrhnuté nariadenie o zdieľanom úsilí mu však ukladá povinnosť znížiť emisie do roku 2030 o 12 percent. Strop 13 percent už Slovensko využilo, do roku 2030 bude teda musieť svoje emisie zredukovať v sektoroch mimo ETS vrátane dopravy o 25 percent. Aký podiel bude mať doprava na tomto znižovaní, je na rozhodnutí členských štátov.

Čo sa týka podielu obnoviteľných energií v doprave, Slovensko má záväzný cieľ dosiahnuť do roku 2020 podiel 10 percent na celkovom objeme palív. V roku 2014 bol tento podiel, ktorý predstavujú najmä biopalivá, 6,6 percenta.

V marci 2010 schválila slovenská vláda Stratégiu rozvoja dopravy SR do roku 2020. Stratégia konštatuje problém neustáleho zvyšovania emisií z dopravy a jej podiel na emisiách skleníkových plynov. Odporúča realizovať integrovaný prístup k znižovaní emisií, ktorý pozostáva z lepšej infraštruktúry (napr. riadenie dopravy), prevádzky (napr. eco-driving), zvyšovanie energetickej efektívnosti a zvýhodňovanie vozidiel s nižšími emisiami. Biopalivám ani elektromobilite sa stratégia podrobne nevenuje.

Biopalivá však obšírne pokrýva Národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ktorý slovenská vláda schválila v októbri 2010. „V oblasti biopalív sa očakáva významný nárast biopalív II. generácie okolo roku 2020, čo značne prispeje k plneniu cieľa 10 percent v doprave. Aj v prípade postupného uvádzania elektromobilov na trh po roku 2015 je tu predpoklad, že príspevok k dosiahnutiu cieľa bude nižší ako v prípade II. generácie biopalív,“ píše sa v akčnom pláne. Dokument sa vyslovuje za pokračovanie ich dotovania v podobe zníženej spotrebnej dane.

Míľnikom na ceste k nízkoemisnej doprave je Stratégia rozvoja elektromobility v SR, ktorú schválila slovenská vláda v septembri 2015. „Dokument má za cieľ iniciovať systematickú podporu a rozvoj elektromobility ako perspektívneho odvetvia automobilového priemyslu,“ píše sa v stratégii. Počíta s dvoma scenármi vývoja elektromobility na Slovensku. Štandardný scenár uvažuje k roku 2020 na slovenských cestách 10-tisíc plug-in hybridných a elektrických vozidiel spolu. Technologický scenár počíta v rovnakom roku s 25-tisíc takýmito vozidlami. Na Slovensku je podľa údajov z roku 2015 registrovaných 370 elektromobilov, z nich 223 s batériou (čisto elektrické ) a 147 plug-in hybridov (zapojiteľných do elektrickej siete). Zároveň sa na jeho území nachádza 100 nabíjacích staníc, z nich 79 verejných.

Stav vozidlového parku v SR

Stratégia navrhuje použiť nasledovné nástroje pre podporu elektromobility:

  • zahrnúť tému elektromobility do všetkých relevantných stratégií a politík štátu;
  • stimulovať rast predaja elektromobilov a plug in hybridov (prostredníctvom nepriamej podpory, napr. formou odpustenia nákladov);
  • podporiť vedu, výskum, vývoj a inovácie;
  • iniciovať informačnú kampaň pre obyvateľov o výhodách elektromobility
    a osvetu na školách;
  • zaviesť nízkoemisné zóny v mestách;
  • dôsledne uplatňovať princípy zeleného verejného obstarávania pri nákupe motorových vozidiel;
  • zjednodušiť administratívny proces pri výstavbe nabíjacej infraštruktúry;
  • vyhradiť verejné parkovacie miesto pre majiteľa nabíjacej infraštruktúry v mieste bydliska;
  • zaviesť legislatívne podmienky povinného budovania nabíjacích infraštruktúr pri výstavbe parkovacích miest a vybudovať Národnú sieť nabíjacích centier;
  • vyhradiť parkovacie miesto na parkoviskách štátnych inštitúcií a následne budovať verejnú nabíjaciu infraštruktúru;
  • zabezpečiť príspevok pre samosprávu na budovanie verejne dostupnej nabíjacej infraštruktúry;
  • zvýhodniť parkovanie a vjazd do užších centier miest a peších zón pre elektrické vozidlá;
  • prestavba vozidiel na klasický pohon na elektrické vozidlá.

V nadväznosti na Stratégiu rozvoja elektromobility v SR a na európsku smernicu o infraštruktúre pre alternatívne palivá, predložilo ministerstvo hospodárstva v júli 2016 ďalšie dva materiály o rozvoji trhu s alternatívnymi palivami a infraštruktúry pre alternatívne palivá. Za tie sú považované elektrická energia, vodík (palivové články), biopalivá a zemný plyn. Ministerstvo momentálne vyhodnocuje pripomienkové konania k obom materiálom.

Prvý materiál, Národný politický rámec pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami uvádza, že „z hľadiska finančnej náročnosti je uvádzanie biopalív na trh pre štát ekonomicky najvýhodnejšie, nakoľko už dnes sa uvádzajú prostredníctvom rozvinutej distribučnej siete, určenej pre distribúciu motorových palív, na celom území SR.“ V dlhodobom horizonte však dokument počíta aj s nástupom elektromobility. „S prihliadnutím na skúsenosti a prax v iných európskych štátoch a s prihliadnutím na vysokú cenovú senzitívnosť slovenského trhu, sa nedá predpokladať penetrácia trhu vozidlami s alternatívnymi pohonmi bez finančných stimulov trhu,“ konštatuje ministerstvo vo svojom návrhu. Elektrinu spolu s ďalšími alternatívnymi palivami navrhuje stimulovať „priamou podporou“ na „motivačný mechanizmus na nákup nízkoemisných vozidiel a na testovanie procesov pri ich následnom spracovaní“ už od roku 2016, a to počas 10 rokov. V tejto súvislosti avizuje ministerstvo ďalší dokument, „Konkrétne modely podpory predaja elektromobilov a dopravných prostriedkov používajúcich alternatívne palivá“.

Druhým materiálom a odozvou predchádzajúcich dokumentov k alternatívnym palivám je Národná politika zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá. V súvislosti s nabíjacimi stanicami pre elektromobily podotýka, že „dôležitú úlohu vo vzťahu k nabíjacím staniciam zohrávajú prevádzkovatelia distribučných sústav.“ Plány ministerstva počítajú vo všeobecnosti so 750 nabíjacími stanicami v roku 2020.

Jednotlivé opatrenia zo Stratégie rozvoja elektromobility v SR a nadväzujúcich dokumentov ešte len čakajú na uvedenie do praxe. Z konkrétnych opatrení sú v legislatívnom procese návrh vyhlášky o nízkoemisných zónach z dielne ministerstva životného prostredia a návrh na zohľadnenie komponentu CO2 pri stanovovaní výšky registračných poplatkov v novele zákona o správnych poplatkoch vypracovanej ministerstvom financií. Podpredseda vlády pre informatizáciu Peter Pellegrini (Smer-SD) v septembri 2016 ohlásil, že Slovensko projekt testovacej dráhy pre inteligentné autá.

Podobne ako v Bruseli, aj na Slovensku sa verejné inštitúcie hlásia k princípu technologickej neutrality. „Najlepšou je neutrálna cesta. Vytvoriť predpoklady, aby sa rozvíjal každý spôsob dopravy, či už elektromobilita alebo iný. Aby sme víťaza – jednu technológiu – nevybrali dopredu. Mali by sme vytvoriť všeobecne motivujúci rámec, do ktorého sa zmestia všetky technológie. Súčasne bude na spotrebiteľovi, čo si zváži ako lepšie a lacnejšie,“ povedal v rozhovore pre EurActiv.sk štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla.

Diskusia

Dieselgate

Európska komisia už predložila opatrenia, aby zreálnila emisné testy a zlepšila kontrolu národných regulátorov. Je však skeptická v tom, ako sa ešte dajú zlepšiť spaľovacie motory. „V súčasnosti sa asi dostávame na hranicu toho, čo je možné spraviť s dieselovými a benzínovými motormi. Minimálne to nám hovoria nemecké automobilky,“ uviedla Lívia Vašáková, ekonomická radkyňa na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku, na podujatí EU Stakeholder Brunch v máji 2016.

V emisnom škandále sa kritika sústredí na Európsku komisiu a členské štáty a prichádza zo strany europoslancov a mimovládok. Člen vyšetrovacieho výboru a holandský europoslanec Gerben-Jan Gerbrandy (ALDE) v rozhovore pre EurActiv.sk povedal, že „národné vlády veľmi silne kryjú svoj domáci automobilový priemysel,“ pretože „potrebujú chrániť domácich autovýrobcov.“ Túto politiku nazval „v konečnom dôsledku veľmi hlúpou, krátkozrakou“ a obáva sa, že európske automobilky „nakoniec technologicky prekonajú autá odinakadiaľ, ktoré budú oveľa konkurencieschopnejšie.“

Na nedostatok spolupráce členských štátov sa posťažoval aj aj slovenský člen výboru, Ivan Štefanec (KDH, EĽS). „Europoslanci majú informácie, že tento proces spomaľujú a blokujú niektoré členské štáty, ktoré odmietajú dodať potrebné informácie,“ uviedol Štefanec.

Podobné obvinenia vzniesla aj mimovládka Transport & Environment, ktorá zároveň navrhla vytvorenie spoločného európskeho regulátora. Toto opatrenie však Európska komisia nepovažuje za nevyhnutné.

Viacero inštitúcií a expertov sa vyjadrilo v tom zmysle, že dieselgate je veľkým krokom smerom k bezemisným vozidlám. „Dieselgate mení pravidlá hry… Ak má automobilový priemysel rešpektovať odsúhlasené štandardy bez podvádzania, veľmi rýchlo to povedie k elektrickej revolúcii,“ uviedol pre EurActiv.com šéf kancelárie UNEP pri EÚ Ulf Björnholm.

Biopalivá

Diskusiu vzbudilo oznámenie Európskej komisie, že neplánuje zachovať 10-percentný cieľ pre obnoviteľné energie v doprave v budúcej smernici o obnoviteľných energiách s výhľadom do roku 2030. „Čo v texte nebude, je cieľ v sektore dopravy,“ citoval portál EurActiv.com Marie C. Donnellyovej z generálneho riaditeľstva pre energetiku. Komisia si vo svojich dokumentoch všíma pomalý pokrok biopalív k súčasne platnému 10-percentnému cieľu do roku 2020. Pripisuje ho rozširujúcej sa mienke, že využívanie biopalív môže viesť k celkovému zvýšeniu emisií skleníkových plynov. Oficiálne Európska komisia ďalej presadzuje princíp technologickej neutrality. „Pre budúcnosť mobility neexistuje jediné riešenie, ale musíme sa pozrieť, ktoré možnosti sú dostupné dnes a v budúcnosti pre rôzne spôsoby dopravy. Európa má veľa príležitostí stať sa lídrom v nových oblastiach. Obnoviteľná energia, pokročilé biopalivá a biometán patria medzi snubné alternatívy,“ uviedla v rozhovore pre EurActiv.sk eurokomisárka pre dopravu Violeta Bulcová.

Slovenskí biopalivári veľmi rázne zareagovali na Donnelyovej slová. „Vyjadrenie Európskej komisie v zastúpení Marie C. Donnellyovej považujeme len za verejné testovanie nápadov na znenie smernice,“ uviedol Peter Kostík zo Združenia pre výrobu a využitie biopalív (ZVVB). „Tomu nemôžeme prikladať dôležitosť,“ píše sa v stanovisku, ktoré ZVVB zaslal do redakcie EurActiv.sk. Kritizovanie nedokonalých biopalív prvej generácie považuje za začarovaný kruh. Tvrdia, že ak nebude podporovaná táto generácia, sťažuje to rozšírenie druhej, udržateľnejšej generácie biopalív. „Ak nebude jasný regulačný rámec po roku 2020, nemôžeme očakávať, že niekto zainvestuje čo len jedno euro do biopalív druhej generácie,“ búši na poplach ZVVB.

Štátny tajomník na ministerstve životného prostredia Norbert Kurilla na margo biopalív uviedol, že „sú klasickým prípadom toho, že nie je dobré vyberať technologických víťazov vopred.“ Budúcnosť podľa neho majú pokročilé biopalivá druhej alebo tretej generácie. „Je potrebné vytvoriť schému, kde sa budú podiely pokročilých biopalív oveľa viac započítavať do záväzných cieľov,“ uviedol Kurilla v rozhovore pre EurActiv.sk v máji 2016.

Elektromobilita

Hlavnou otázkou v diskusii o elektromobilite nie, či ju podporovať, ale ako na to. Nórsko, Holadnsko aj Nemecko zaviedli priame dotácie na podporu elektromobility. Zvažujú tiež zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi v budúcom desaťročí. Jeden z najambicióznejších plánov v Európe a jednoznačne najambicióznejší vo Vyšehradskej skupine však ohlásilo Poľsko, ktoré chce zvýšiť počet elektromobilov z niekoľkých tísícov na milión za desať rokov.

Nórsky minister životného prostredia Vidar Helgesen pre EurActiv.sk vysvetlil že jeho krajina má vysoké automobilové dane ako poplatky za registráciu či DPH. „Ich zníženie dáva elektromobilom veľkú výhodu,“ povedal. Nórsko ich uprednostňuje aj pri parkovaní, cestných poplatkoch či jazde v autobusových pruhoch. Výsledkom je, že väčšina elektromobilov netvoria hybridy, ale čisto elektrické vozidlá. Za príklad dáva Nórsko, ktoré nie je členom EÚ, aj šéf Európskej environmentálnej agentúry Hans Bruyninckx. Najpokročilejšia krajinu v EÚ, Holandsko, zvolilo podobné opatrenia vrátane fiškálnych stimulov a daňových úľav.

Svoju krajinu však kritizoval holandský europoslanec Gerben-Jan Gerbrandy (ALDE). Fiškálne stimuly „boli nie vždy inteligentné,“ povedal v rozhovore pre EurActiv.sk. Až do roku 2015 boli totiž holandské plug-in hybridné vozidlá rovnako zvýhodnené ako vozidlá s batériou (čisto elektrické). Výsledkom je, že holandskému trhu s elektromobilmi tak dominuje prvý typ áut, ktoré majú aj spaľovacie motory. Zákazníci ich jednoducho uprednostnili ako praktickejšie riešenie – auto môžu nielen nabiť, ale aj natankovať. S tým súvisí aj menšia dostupnosť nabíjacích staníc v Holandsku. Na jednu pripadá až 188 elektromobilov, kým v Nórsku je to približne 100. „Ak nemáte dobíjacie stanice, ľudia nekúpia elektrické autá,“ vystríha europoslanec Gerbrandy.

Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA) sa v auguste 2016 kritizovala dva materiály z dielne ministerstva hospodárstva k trhu s alternatívnymi palivami a k potrebnej infraštruktúre. „Ako predstavitelia spoločností, ktorých sa táto problematika priamo dotýka, a ako aktívni členovia pracovnej skupiny, ktorá pripravovala implementáciu smernice, pociťujeme zásadnú obavu, že pripravované dokumenty v predloženej podobe nedostatočným spôsobom vytvárajú podmienky pre rozvoj dopravy využívajúcej alternatívne palivá,“ píše vo výzve, ktorú podpísali aj ďalšie firmy aktívne v oblasti elektromobility. „Bez jasne definovaných cieľov a opatrení v oblasti alternatívnych palív bude pokračovať zaostávanie Slovenskej republiky v porovnaní s našimi najbližšími susedmi, predovšetkým Rakúskom, Českou a Maďarskou republikou. Tieto krajiny rozoznali príležitosti poskytované alternatívnymi palivami a v súčasnosti aktívne pracujú na implementácii zásadne ambicióznejších a adresnejších opatrení v oblasti ich podpory,“ upozorňujú signatári. Žiadajú

  • uvádzať priamo v Národnom rámci konkrétne ciele, organizačno-technické a finančné špecifikácie pre všetky definované opatrenia a nedelegovať uvedené špecifiká na budúci dokument “Konkrétne modely podpory predaja elektromobilov a dopravných prostriedkov používajúcich alternatívne palivá“;
  • zosúladiť definované prognózy rozvoja nabíjacej infraštruktúry pre elektromobily definované v Národnom rámci s požiadavkou európskej smernice a Národnej politiky zavádzania infraštruktúry tak, aby bola dodržaná požiadavka plánovania minimálne jednej nabíjacej stanice na 10 vozidiel s elektrickým pohonom;
  • zohľadniť vnútornú štruktúru nabíjacej infraštruktúry aj v rovine príslušných podporných opatrení tak, aby sa špecificky zohľadnili potreby rozvoja jednotlivých typov nabíjacej infraštruktúry.

Ďalšie zdroje

Smernica o obnoviteľných zdrojoch energie

Smernica o infraštruktúre pre alternatívne palivá

Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu

Stratégia rozvoja dopravy SR do roku 2020

Národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov

Stratégia rozvoja elektromobility v SR

Národný politický rámec pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami

Národná politika zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá v podmienkach SR

Dieselgate: Who? What? How?

The Renewable Route to Sustainable Transport

Global EV Outlook 2016

Assessing the status of electrification of the road transport passenger vehicles and potential future implications for the environment and European energy system

REKLAMA

REKLAMA