Efektívne využitie vody: záchrana modrého zlata

Európska komisia plánuje opatrenia na riadenie využitia vody, so zvláštnym dôrazom na šetrenie v poľnohospodárstve, budovách a priemyselných procesoch.

Kvapka vody, Flickr: John Schanlaub
https://euractiv.sk

Míľniky

  • 19. júl 2007: štúdia o potenciáli šetrenia vodou v Európe (časť 1 a časť 2)
  • 25. apríl 2009: štúdia o scenároch o riadení dopytu po vode
  • jún 2009: štúdia o výkone vody v budovách
  • júl 2009: štúdia o štandardoch vodnej efektívnosti
  • 5.-11. september 2010: Svetový týždeň vody v Štokholme
  • september 2010: konferencia o ilegálnom odoberaní vody organizovaná belgickým predsedníctvom v Rade EÚ
  • začiatok roku 2011: verejná konzultácia o vodnej efektívnosti v budovách
  • 21.-27. august 2011: Svetový týždeň vody v Štokholme
  • polovica/koniec roku 2011: Komisia navrhne záväzné pravidlá pre propagáciu šetrenia vodou v budovách
  • 2011: spoločná konferencia Komisie a poľského predsedníctva v Rade EÚ
  • koniec roku 2011: náčrt plánov pre konzultáciu
  • koniec roku 2012: Komisia predstaví Náčrt ochrany vody v Európe

Politický prehľad

V rokoch 2006 a 2007 Európska komisia podrobne zisťovala okolnosti nedostatku vodu a suchu v Európskej únii.

Rozsiahla štúdia (viď časť 1 a časť 2) odhaduje, že len samotným zdokonalením technológie by sa zlepšila efektívnosť využívania vody o takmer 40%. K ďalším úsporám by prispeli zmeny v ľudskom správaní a výrobných postupoch.

Exekutíva EÚ predstavila súbor možností, ako zvýšiť šetrenie vodou, pričom zdôraznila potrebu vylepšiť financovanie v rámci existujúcich sektorových politík.

Medzi navrhnutými myšlienkami bolo zlepšenie plánovania využitia pôdy v súvislosti s problémami využitia vody, zavedenie širších technológií cenovej politiky a merania objemu vody – v domácnostiach a poľnohospodárstve – rovnako ako propagácia zariadení na efektívne využitie vody. Vzdelávania a komunikačné kampane tiež pomôžu zvýšiť povedomie verejnosti o problémoch zužitkovania vody.

Nadväzujúca správa a pracovný dokument, zverejnené v decembri 2008, rekapitulujú dosiahnutý pokrok a vymenúvajú sériu potenciálnych iniciatív na úrovni EÚ pre podporu technológií a postupov efektívneho využitia vody, ktoré by mohli viesť k väčšiemu šetreniu s vodou v Európe.

Otázky

Očakáva sa, že v roku 2012 Komisia predloží „Náčrt zabezpečenia vody v Európe.“

Náčrt bude vychádzať z revízie rôznych legislatívnych aktov a iniciatív ohľadom vody:

  • Smernica 2000/60/ES ktorá stanovuje rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (skrátenie často WFD)
  • stratégia pre nedostatok vody a suchá (2007)
  • opatrenia na riešenie zraniteľnosti vodných zdrojov voči klimatickým zmenám a ďalším vplyvom ľudskej činnosti (2009)

Cieľom revízie politík Komisie je zaviesť „kultúru šetriacu vodou“ v Európe a vytvoriť „spoločnosť odolnú suchám“ v kontexte klimatických zmien.

Dokument sa sústredí na zvýšenie šetrenia vodou vo všetkých oblastiach, so zvláštnym dôrazom na poľnohospodárstvo a zlepšenie retencie vody, a to prostredníctvom zmien využitia pôdy a jej manažmentu. Tiež sa očakáva zvýšenie efektívnosti v infraštruktúre dodávok vody a budovách.

Zabezpečenie dostatku vody pre všetky základné potreby by sa malo dosiahnuť „riadením dopytu“ vody, vrátane politík cenotvorby.

Dôraz na riadenie dopytu

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o riešení nedostatku vody (júl 2007) prišlo s hierarchiou, v rámci ktorej je riadenie dopytu po vode na prvom mieste. Až po „vyčerpaní ostatných možností, vrátane efektívnej cenovej politiky v súvislosti s vodou a rentabilných alternatív, by sa ako jedna z možností mala zvážiť nová infraštruktúra na zásobovanie vodou.“

Bývalý európsky komisár pre životné prostredie Janez Potočnik Komisár pre vedu a výskum (2004 – 2009) zastával rovnaký názor, keď pred časom vyhlásil, že EÚ sa stále nedostatočne zameriava na dopytové opatrenia, ako sú cenotvorba vody a efektívnosť.

Rámcová smernica o vode (WFD) už dnes vyžaduje od členských štátov, aby zaviedli politiky cenotvorby vody za zvýhodnenia efektívnosti pri jej využívaní, ale iným spôsobom už otázky riadenia dopytu nerieši.

V štúdii Európskej environmentálnej agentúry EEA z roku 2009 sa píše, že Európa sa oveľa viac zameriava na zvyšovanie dodávok vody namiesto toho, aby skúmala spôsoby zníženia jej dopytu. Agentúra vyzýva európske vlády, aby prijali politiky, ktoré budú kontrolovať dopyt po vode v období, kedy zvyšujúce sa životné štandardy posúvajú využívanie vodných zdrojov za hranicu udržateľnosti.

Štúdia vymenúva množstvo osvedčených postupov, ktoré prispievajú k znižovaniu spotreby vody. Jednou z nich je to, že ľudia budú platiť za jednoznačný objem spotrebovanej vody. Ďalšie zahŕňajú zvýšenie povedomia a zmenu životného štýlu, inštalovanie vodných meračov v domovoch, investovanie do lepšieho systému detekcie presakovania, náležité penalizovanie nelegálnych činností a vzdelávanie farmárov o správnych metódach pestovania a zavlažovania plodín.

Zníženie presakovania

Komisia v rámci svojej prípravy náčrtu do roku 2012 skúma možnosti pre vybudovanie efektívnejšieho systému distribúcie vody, ktorý by znížil vodné a s tým spojené hospodárske straty.

Približne 21% pitnej vody EÚ sa získava z verejných dodávok vody. Štúdie Komisie ale ukazujú, že presakovanie súčasnej siete dosahuje v niektorých častiach Európy až 50%.

Podľa neziskovej organizácie Európske vodné partnerstvo (EWP) sú miery presakovania napríklad v Nemecku veľmi malé, zatiaľ čo niektoré talianske mestá strácajú až 70%  vody a Londýn až 35%.

Výkon vody v budovách

Problematika šetrenia s vodou zahŕňa aj šetrenie v budovách.

Podľa exekutívy EÚ by mohli budovy v niektorých regiónoch ušetriť až 30% spotrebovanej vody. Štúdia, zadaná Európskou komisiou, ďalej tvrdí, že množstvo špecifických technických zmien pri vodovodoch, toaletách, sprchách a zariadeniach, ktoré využívajú vodu (ako umývačky riadu) by mohlo znížiť dopyt po vode a v konečnom dôsledku prispieť k úsporám až 80%.

Pritom štandardy šetrenia vodou zahrnulo do svojej národnej legislatívy len niekoľko členských štátov.

Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2010 uviedla, že „by mohla predstaviť záväzné pravidlá pre propagáciu úspor vody vo verejných a súkromných budovách.“ Zvažuje aj navrhnutie novej smernice o efektívnom využívaní vody v budovách podobne, ako je už prijatá smernica o energetickej hospodárnosti budov.

Európska exekutíva sa nechala inšpirovať legislatívou o požiadavkách ekodizajnu pre výrobky využívajúce energiu a plánuje navrhnúť štandardy efektívnosti pre zariadenia využívajúce vodu.

Štúdia o štandardoch efektívnosti produktov, ktoré využívajú vodu, bola uskutočnená v minulom roku. Exekutíva EÚ však ešte stále zvažuje rôzne politiky týkajúce sa vodnej efektívnosti v budovách a potrebuje vykonať analýzu nákladov jednotlivých návrhov pred tým, než predstaví predloží.

Proces by mohol viesť k vzniku špecifickej schémy EÚ pre označovanie vodnej efektívnosti (WELS).

Sivá voda

Efektívnosť využitia vody v budovách znamená aj opätovné využitie sivej alebo dažďovej vody na splachovanie toaliet alebo zalievanie záhrad.

Podľa štúdie z roku 2009 by sa vďaka kumulácii dažďovej vody mohlo pokryť až 80% priemernej spotreby vody v domácnosti v typickom rodinnom dome na juhu Francúzska.

Sivá voda je termín pre odpadovú vodu z kúpeľní, spŕch, vaní, umývadiel, pračiek, umývačiek riadu, drvičov odpadu (okrem vody z toaliet, ktorá sa nazýva čiernou vodou).

Avšak inštalácia systémov na využívanie sivej vody „vyžaduje určitú úroveň zmeny správania a adaptáciu na tieto nové systémy,“ poznamenala Komisia. Takisto si uvedomuje, že aj keď v nových konštrukciách je inštalácia sivých vodných systémov jednoduchá, náklady a ťažkosti spojené s dodatočnými úpravami v existujúcich stavbách môžu mnohých odradiť.

Opätovné používanie odpadových vôd vyžaduje vysoké investície, čo „môže brzdiť rozvoju priameho využitia v domácnostiach,“ píše sa v štúdii o výkone vody v budovách.

Poľnohospodárstvo

Podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA), na chladenie v energetickej výrobe sa spotrebúva 44% spotrebovanej vody v Európe, zatiaľ čo poľnohospodárstvo využíva 24 %. V niektorých južných členských štátoch je tento podiel až 80 %.

Vplyv poľnohospodárstva na rezervy vody je v ale konečnom dôsledku oveľa vyšší, pretože chladiaca voda sa takmer úplne vracia do systému vôd, kým v poľnohospodárstve je to len približne tretina využitej vody.

Preto Komisia identifikovala poľnohospodárstvo ako prioritný sektor, v ktorom sa musia zvážiť kroky pre boj s nedostatkom vody. EEA odporúča vzdelávanie farmárov o správnych voľbách plodín a metódach zavlažovania.

Európska komisia chce integrovať manažment vodných zdrojov do environmentálnych opatrení v kontexte spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2013 a na špeciálnej konferencii v Poľsku v roku 2011 sa plánuje venovať oceňovaniu vody v poľnohospodárstve.

Priemysel

Asi 11% pitnej vody v EÚ sa využíva v priemyselnej výrobe, z toho polovica na chladenie a polovica počas spracovania výroby.

Chemické závody a rafinérie využívajú približne polovicu všetkej vody, ktorú odoberá priemyselná výroba. Väčšinu druhej polovice spotrebúvajú sektory hutníctva a kovovýroby, papierenský a potravinársky priemysel.

Podľa Komisie by podniky mohli znížiť svoju spotrebu vody najmä recykláciou, opätovným použitím vody, zmenou výrobných procesov, využitám efektívnejších technológií, znížením úniku a rozvojom spracovania vody na mieste.

Pozície

Janez Potočnik, eurokomisár pre životné prostredie, podčiarkol, že stratégia EÚ pre nedostatok vody a suchá zdôrazňuje dôležitosť hierarchie v oblasti vody: „Riadenie dopytu po vode by malo byť prvé a až po vyčerpaní potenciálu šetrenia vodou a efektívnosti sa môže uvažovať o alternatívnych možnostiach dodávok.“

Dodal, že „integrovaný manažment vodnej politiky prelína Európske politiky v širšom zmysle. V rámci vlajkovej iniciatívy Európskej komisie o efektívnosti využívania zdrojov, ktorá sa rozvíja v rámci Stratégie EÚ 2020, sú opatrenie na úspory vody a vyššia efektívnosť vody prioritou.“

Berúc do úvahy ekonomickú stránku problému, Karl Falkenberg, generálny riaditeľ Komisie pre životné prostredie, poznamenal, že celkové náklady období sucha, ktoré sa vyskytli v posledných troch desaťročiach, činili približne 100 miliárd eur.

Falkenberg povedal, že množstvo vody, ktorá sa „stratí“ vo verejných systémoch dodávky vody naprieč Európou, zodpovedal takmer hodnote 50%. To opísal ako „jednoducho finančne katastrofálne.“ Vyzdvihol potrebu redukcie spotreby vody a súvisiace opatrenia, ako sú opravy presakujúcich potrubí a verejných systémov dodávok.

Jacqueline McGlade, výkonná riaditeľka Európskej environmentálnej agentúry, uviedla: „krátkodobým riešením nedostatku vody bolo získavať stále väčšie množstvo vody z povrchu i podzemných zásob. Drancovanie nie je udržateľné. Má ťažké dôsledky pre kvalitu a kvantitu zvyšnej vody, rovnako ako na ekosystém, ktorý na nej závisí. Musíme znížiť dopyt, minimalizovať množstvo vody, ktoré berieme a zvýšiť efektívnosť jej využitia.“

Peter Gammeltoft, vedúci oddelenia vody pri Európskej komisii, poznamenal, že EÚ ešte musí riešiť využívanie pôdy, manažment pôdy a následky pre dostupnosť vody. Zameral pozornosť na neefektívnu cenovú politiku v oblasti vody, plytvanie vodou a len čiastočnú integráciu týchto záležitostí do všetkých sektorových politík. Tiež kritizoval nedostatok komparatívnych dát v Európe.

Derk Kuiper, výkonný riaditeľ mimovládnej organizácie Water Footprint Network, tiež verí, že presné údaje o využívaní vody pomôžu farmárom i politikom pri lepšom rozhodovaní o tom, kde pestovať jednotlivé plodiny.

Podľa Kuipera metodológia vodnej stopy (water footprinting methodology) pomôže politikom lepšie navrhnúť politiku pre rôzne povodia riek, pretože lepšie informácie využitia vody im pomôžu porozumieť spotrebe vody všetkých ekonomických sektorov v okolí určitej rieky alebo jazera.

Vysvetlil tiež, že táto metóda umožní porovnať „akú socio-ekonomickú hodnotu prinášajú spoločnosti rozličné sektory“ a pomôže rozvinúť stratégie na riešenie nedostatku vody a jej znečistenia.

Verejno-súkromná organizácia Európske vodné partnerstvo (EWP) testuje štandardy pre udržateľné hospodárenie s vodou v procesoch priemyselnej výroby.

Friedrich Barth, podpredseda EWP, dúfa, že Komisia bude pri svojom náčrte ochrany vody (2012) brať do úvahy Program vodného dozoru, ktorý vytvorila EWP, pretože obsahuje konkrétne nástroje, ktoré by mohol aplikovať sektor priemyslu na zvýšenie svojej vodnej efektívnosti.

Podľa Bartha ale vodná efektívnosť nestačí. „Musíte pozerať na vodnú udržateľnosť,“ uviedol. Aj keď farmári využívajú vodu efektívne, stále to môže byť neudržateľné, vysvetlil. Navrhol napríklad, aby sa druhy zeleniny, ktoré potrebujú vyššie množstvo vody, pestovali v iných oblastiach ako je juh Španielska, kde vyžadujú umelé zavlažovanie.

„Pozorné sledovanie plánovaného využívania pôdy“ zaradil medzi najdôležitejšie budúce otázky hospodárenia s vodou.

Vízia EWP pre vodu v Európe v roku 2030 zdôrazňuje rolu cenotvorby pri dosahovaní vodnej efektívnosti. Píše sa v nej: „Platíme za služby a užívanie a naše cenové politiky sa riadia transparentnosťou, udržateľnosťou a efektívnosťou, rovnako ako sociálnym a environmentálnym prístupom. Používame cenotvorbu vody a ďalšie ekonomické nástroje na dosiahnutie udržateľného využívania vody.“

Peter Erik Ywema, z Iniciatívy pre udržateľné poľnohospodárstvo (SAI), platforma potravinárskeho priemyslu, verí, že udržateľné využívanie vody v poľnohospodárstve spadá priamo pod strategickú tému bezpečnosť budúcej dodávky. Uviedol, že spoločnosti sa zaujímajú o vodnú efektívnosť, pretože „tiež chcú v budúcnosti kupovať poľnohospodárske výrobky.“

Spoločnosti, ktoré sú členmi platformy usmernili svoje rozličné požiadavky udržateľnosti pre farmárov a v súčasnosti sledujú, ktoré indikátory by farmári mohli používať na preukázanie pokroku v šetrení vodou.

Podľa Ywemu je najväčším problémom udržateľnosti využívania vody v poľnohospodárstve to, že neexistuje žiadna okamžitá snaha budovať na veľmi sľubných výsledkoch získaných z rôznych pilotných projektov, vrátane využitia kvapkového zavlažovania, a to napriek rýchlej návratnosti investícii

Eureau, Európsky zväz národných asociácií poskytovateľov služieb pre dodávky vody a a odpadové vody uvádza, že jedným z kľúčových elementov, ktorý treba brať do úvahy je „čo najčastejšia recyklácia vody a jej opätovné použitie: tento spôsob častejšieho použitia toho istého množstva vody sa musí dôkladne preštudovať a implementovať všade, kde je to možné.“

Antoine Frérot, výkonný riaditeľ Veolia Environnement, globálny súkromný poskytovateľ vodných služieb, navrhuje ako riešenie nedostatku vody potrebu, „dehydratovať“ hospodárstvo, bojovať proti odpadu a lepšie využívať alternatívne zdroje ako je odpadová voda.

Zdôraznil potrebu kompletne aplikovať rámcovú smernicu EÚ, ktorá hovorí, že všetci príjemcovia dobrej vodnej politiky majú proporčne prispieť k jej úžitku. Tiež dodal, že financovanie a cenotvorba manažmentu vody a služieb by mohli byť založené na indikátoroch efektívnosti výkonu využívania vody.

Podľa Frérota je tiež možné oddeliť odčerpávanie a spotrebu vody: „Napríklad, ak opätovne použijeme vodu, ide o spotrebu vodu, pitnej vody, ale nie o odber, takže pravdepodobne potrebujeme platiť viac za odčerpávanie vody, než len za jej konzumáciu.“

Ekologická organizácia WWF, tiež vyzdvihuje úlohu recyklácie: „Inovatívne procesy pre recykláciu a rekultiváciu odpadovej vody bude hrať vitálnu rolu pri uvoľnení nárokov na zdroje pitnej vody ako sú rieky a vodonosné kolektory. Napríklad, mesto Singapur napĺňa 30% svojho dopytu po pitnej vode prostredníctvom rekultivácie odpadovej vody. Tento postup zároveň spotrebúva menej energie, pretože voda sa čistí len raz.“

Európsky výbor pre životné prostredie (EEB) žiada povinnú cenotvorbu vody, ktorá by pomohla úsiliu dosiahnuť vodnú efektívnosť. Tiež verí, že spotreba vody by mala byť v súlade s environmentálnymi limitmi: nemali by sa vždy automaticky zvyšovať dodávky, ale treba spravovať dopyt a riešiť presakovanie.

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA