Emisná politika: Ohrozuje európsky priemysel?

Z obavy, že prísnejšie emisné pravidlá prinútia ťažký priemysel presunúť sa mimo EÚ, schválila Únia široké výnimky pre vybrané sektory. Hlinikárne, železiarne a oceliarne, či cementárne tak získajú emisné povolenky zadarmo.

emisie - komíny továrne
https://euractiv.sk

Zhrnutie

Európska komisia navrhla 23. januára 2008 revíziu Systému obchodovania s emisiami (EU ETS) pre obdobie 2013-2020. Do konca tohto obdobia by mala Únia znížiť emisie skleníkových plynov o 20% v porovnaní s rokom 1990.

Návrh bol súčasťou širšieho energeticko-klimatického legislatívneho balíka. Emisie limitoval na 21% pod úrovňou roku 2005 a schému EU ETS navrhol rozšíriť na nové sektory.

Producenti elektrickej energie by do roku 2020 mali kupovať všetky emisné povolenky na aukciách. Výnimky získali krajiny závislé od uhoľných elektrární. Podľa Komisie sa úprava prejaví 10-15% zvýšením cien elektriny.

Ťažký priemysel – cementárne, železiarne e oceliarne, hlinikárne, chemický sektor a pod. – už v procese prípravy legislatívy tvrdil, že sprísnenie ETS zvýši výrazne náklady. Nie len že spotrebováva veľa energie, ktorá bude drahšia, ale aj sám produkuje emisie, na ktoré si bude musieť kupovať povolenky, doteraz prideľované zadarmo. Firmy hrozili, že výrobu prenesú mimo EÚ. Únia by tak prišla o priemyselnú bázu, pracovné miesta, a environmentálny efekt by bol nulový – emisie by sa produkovali v iných krajinách. Tento proces je nazývaný „uhlíkový únik“, resp. „carbon leakage“.

Tieto obavy zaznievali najmä v Nemecku, ktoré má najsilnejšiu priemyselnú bázu v Európe. Krajiny ako Poľsko, ktoré vo výrobe elektriny silno závisí od uhlia, zas tvrdili, že s novou EU ETS bude musieť uhoľné elektrárne zavrieť a cena elektriny narastie o 100%.

Otázky

Na summite v Bruseli v decembri 2008 bol nakoniec prijatý miernejší kompromisný návrh. Parlament ho potvrdil na plenárnom zasadnutí 17. decembra.

  • Výnimky z obchodovania s emisiami

Európski lídri prijali kritériá, na základe ktorých majú byť vybrané sektory, v ktorých hrozí „uhlíkový únik“ a tak budú môcť získavať emisné povolenky bezplatne aj po roku 2013. Sú definované v dodatku k záverom Rady.

Sektory s významným rizikom získajú bezplatne 100% povoleniek na emisie CO2. Nebude sa to však týkať všetkých tovární v rámci sektoru, ale len najčistejších. Bezplatné povolenky totiž budú rozdeľované „na úrovni kritéria najčistejšej dostupnej technológie“. Továrne, ktoré kritérium nesplnia, budú musieť povolenky kupovať. Tým sa majú penalizovať zariadenia s najvyššími emisiami.

Komisia povie, o ktoré sektory ide, až po júni 2010. Rozhodne sa okrem iného na základe výsledku globálnych klimatických rokovaní v Kodani (december 2009). No prezradila už, o ktorých sektoroch uvažuje. V neoficiálnom dokumente z jesene 2008 píše: „…primárna výroba hliníka, za horúca valcovaná oceľ a pláty… a slinky budú pravdepodobne silno zasiahnuté, a preto budú s najvyššou pravdepodobnosťou benefitovať z čiastočne či úplne bezplatných alokácií“. Komisia však trvá na tom, že si tieto sektory vybrala len na „indikatívne účely na základe dostupných údajov, a nemali by byť brané ako predpovedanie konečného výsledku (rozhodovania)“.

Ak však bude konečné rozhodnutie predsa podobné, výrazne tým získa napríklad nemecký ťažký priemysel. Na Slovensku by to potešilo najmä košický US Steel, či železiarne v Podbrezovej.

  • Kritériá „významného rizika“

Európski lídri sa dohodli na kritériách, na základe ktorých možno rozhodnúť, či je sektor vystavený „významnému riziku“ uhlíkového úniku:

  • suma priamych a nepriamych dodatočných nákladov, ktoré vyvstanú z implementácie smernice ETS, by viedla k nárastu výrobných nákladov o viac ako 5% hrubej pridanej hodnoty, a
  • celková hodnota vývozu a dovozu, delená celkovou hodnotou obratu a importu, je vyššia ako 10%.

Okrem toho, sektor je považovaný za vystavený „vysokému riziku“ uhlíkovým únikom, ak:

  • suma priamych a nepriamych dodatočných nákladov, ktoré vyvstanú z implementácie smernice ETS, by viedla k nárastu výrobných nákladov o viac ako 30% hrubej pridanej hodnoty, alebo
  • celková hodnota vývozu a dovozu, delená celkovou hodnotou obratu a importu, je vyššia ako 30%.
  • Smrteľná rana ETS?

Kritici tvrdia, že priznanie výnimiek príliš veľkému počtu sektorov vezme Systému obchodovania s emisiami zmysel, pretože ťažký priemysel potom nebude nútený znižovať emisie.

Podľa obhajcov však systém povedie k výraznému zníženiu emisií aj s výnimkami, pretože celkový európsky emisný limit ostáva nedotknutý. Okrem toho, ak sa budú chcieť prevádzky uchádzať o bezplatné emisie, budú musieť plniť kritérium najlepšej dostupnej technológie.

  • Globálna klimatická dohoda môže urobiť výnimky zbytočnými

Ak sa podarí dosiahnuť dostatočne prísnu globálnu klimatickú dohodu, a to aj voči krajinám, do ktorým by mohli firmy prenášať výrobu, výnimky budú zbytočné. Európske firmy by sa tak mohli spoľahnúť na to, že ich konkurenti musia plniť rovnaké kritériá. Rokovania OSN vyvrcholia v decembri 2009 v Kodani.

No rýchlo sa rozvíjajúce krajiny ako IndiaČína pozorne sledujú, ako sa k svojmu ťažkému, energeticky intenzívnemu priemyslu postaví EÚ. Existujú obavy, že po príklade Únie vytvoria pre vlastný ťažký priemysel sériu výnimiek a snahy o obmedzenie emisií vyjdú naprázdno.

Pochybuje sa tiež o tom, že z Kodane nejaká dohoda vôbec vzíde. Nástup novej americkej administratívy situáciu uľahčil, podmienkou však stále je, aby krajiny ako India a Čína prijali vlastné záväzky. Nedoriešené sú aj niektoré podstatné detaily. Nie je jasné, ako presne bude v medzinárodnom meradle monitorované a presadzované znižovanie emisií. OSN nemá „globálny emisnú políciu“, ktorá by dokázala zabezpečiť, že priemyselné podniky budú naozaj prijaté záväzky plniť, a ak nie, že ich domáce vlády naozaj potrestajú.

  • Alternatíva v sektorových dohodách?

Ak sa nepodarí prijať globálnu dohodu, alternatívou sú separátne sektorové medzinárodné zmluvy. Energeticky intenzívne sektory by tam mali iný emisný režim, iné pravidlá, ako ostatné. Pri tvorbe takýchto rámcov by zohrávali dôležitú úlohu aj firmy. Aj v tomto prípade by však bolo dôležité, aby dohodu ratifikovali všetky krajiny, ktoré sú v danom sektore dôležitými hráčmi.

Myšlienka už získala podporu medzi podnikateľskými lídrami z EÚ a komisármi, ktorí tvoria Skupinu na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť, energetiku a životné prostredie. V záverečnej správe (8. november 2007) uprednostňuje prístup, v ktorom by sektorové emisné ciele boli „iniciované podnikateľmi v spolupráci s verejnými inštitúciami“.

Svetová podnikateľská rada pre trvalo udržateľný rozvoj (WBCSD) načrtla pred časom možné prepojenia medzi globálnym emisným režimom a sektorovými dohodami. Globálny emisný trh môže byť podľa nej budovaný „postupne z miestnych, národných, sektorových či regionálnych programov, z ktorých bude každý prispievať k dlhodobému cieľu“.

Problémom sektorových dohôd je však ich zložitosť. Špecifické ciele a regulačné rámce pre každý sektor môžu vytvoriť neprehľadnú situáciu pre verejné inštitúcie, i firmy. „Vlády, vyjednávači a ostatní aktéri sa ich stále iba snažia pochopiť“, píše sa v správe think-tanku CEPS.

Pozície

Reakcie na schválenie energeticko klimatického balíka v decembri 2008:

Európsky chemický priemysel reagoval pozitívne na výsledok summitu a bol „povzbudený“ jeho tónom. „Uhlíkový únik bol na Európskej rade uznaný ako skutočné riziko“, povedal Alain Perroy, generálny riaditeľ Cefic, európskeho zväzu chemického priemyslu. tento záväzok však bude musieť byť potvrdený, „právne i politicky“, zdôraznil. „Teraz potrebujeme presné podmienky pre ohrozené sektory, aby sme povzbudili efektívnych výrobcov.“

Presnejšie bude musieť byť definovaná najmä „obchodná intenzita“ jednotlivých sektorov. Za „zásadné“ považuje zvážiť užívateľov chemických látok nižšie v reťazci, ako je textilný priemysel, automobilový, stavebníctvo, či počítačový sektor.

BusinessEurope tvrdí, že hoci je balík kompromisný, stále predstavuje pre malé a stredné firmy zvýšené náklady vo forme vyšších cien energií a povinnosti nakupovať emisné povolenky aukčným spôsobom. Súčasne predstavuje zvýšenú administratívnu záťaž.

Európskych zelených výsledok nahneval. Vlády obvinili, že konali ako „lobisti svojich znečisťujúcich priemyselných sektorov“ a „vážne poškodili túto kľúčovú legislatívu“. „Značné výnimky z obchodovania s emisnými povolenkami… pre priemysel (a dokonca aj pre elektrárne) vytvárajú riziko, že sa schéma obchodovania s emisiami zmení na stroj na tvorbu ziskov pre priemysel – a nie na reálny tlak na modernizáciu ekonomiky“, vyhlásila Skupina Zelení / EFA v Európskom parlamente.

Ochranárska organizácia WWF si myslí, že schválený text nemožno považovať za taký, ktorý by sa mohol ponúknuť svetu ako príklad hodný nasledovania. WWF tvrdí, že balík je „otrávený veľkým podielom uhlíkových kreditov,“ ktoré možno získať prostredníctvom investovania do environmentálnych projektov v zahraničí. Vyslovila poľutovanie nad tým, že sa tak udialo „bez silného dôkazu, že by takéto požiadavky vplývali na medzinárodnú konkurencieschopnosť týchto priemyselných sektorov.“

Greenpeace varuje, že klimatický a energetický balíček sa nemôže pokladať za základnú pozíciu pre klimatické rokovania UNFCCC v Kodani (december 2009). Legislatíva si podľa organizácie sama protirečí, ak stanovuje cieľ do roku 2020 znížiť mieru tvorby emisií CO2 o 20% a súčasne uznáva, že ak má mať európske úsilie želaný efekt, je potrebné emisie znížiť minimálne o 30%. „Parlament sa sám marginalizoval, ak nemal odvahu vniesť čo i len malé zmeny do kompromisu, ktorý sa dohodol na summite EÚ uplynulý piatok. Európa sľúbila, že bude lídrom v oblasti klímy, ale mala zámer len previesť nás po [krásnej] záhrade,“ hovorí Joris de Blanken, riaditeľ Greenpeace pre sekciu klimatickej a energetickej politiku EÚ.

Ďalšie kroky

  • december 2009: globálne klimatické rokovania v Kodani
  • jún 2010: na základe výsledku rokovaní Komisia rozhodne, ktoré sektory čelia "významnému riziku" uhlíkového úniku
  • 2011: na základe tejto analýzy môže Komisia navrhnúť ochranné opatrenia

Ďalšie zdroje

REKLAMA

REKLAMA