Klimatický summit COP15 v Kodani deň po dni

Portál EurActiv.sk prináša stručný prehľad kodanskej klimatickej konferencie COP15 deň po dni.

CO2
https://euractiv.sk

Všeobecné súvislosti

Vyjednávania v Kodani o budúcej podobe klimatického režimu prebiehajú v dvoch vyjednávacích líniách – v línii Kjótskeho protokolu a línii UNFCCC (Rámcovej konvencie OSN k klimatických zmenách). Druhá spomenutá sa tiež pomenúva ako tzv. skupina LCA, Long term Cooperative Action, skupina pre dlhodobú kooperatívnu akciu. Každá z línií obsahuje niekoľko pracovných podskupín – napríklad LCA obsahuje podskupiny pre zmierovanie, adaptáciu, financie a technológie.

Okrem toho tu rokujú aj dva podporné orgány – SBI a SBSTA. Ide o Podporný orgán pre implementáciu a Podporný orgán pre vedu a technológie – tie prerokúvajú skôr technické než politické záležitosti. Konečné rozhodnutia na summite v Kodani zaznejú v rámci tzv. Konferencie strán Dohody (Conference of Parties, CoP) a Konferencie strán Kjótskeho protokolu (CMP, Conference of Parties serving as a meeting to Kyoto Protocol).

Na rokovania sa zaregistrovalo vyše 34 tis. účastníkov (delegácií štátov, mimovládnych a medzinárodných organizácií) a 5 tis. zástupcov médií. Bella centrum, kde sa akcie konajú, je tak plná ľudí.

  • Prvý deň, pondelok 7.12.

Došlo k oficiálnemu otvoreniu vyjednávaní. Medzi najdôležitejšie prítomné osoby patrili dánsky premiér Rasmussen, predsedníčka COP15 Connie Hedegaard a predseda Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC) Rajendra Pachauri.

V reakcii na nedávne hackerské útoky a únik e-mailovej komunikácie britských vedcov, Pachauri prítomných ubezpečil o kvalite a precíznosti klimatologického výskumu. Postupne sa otvorili všetky línie vyjednávania. V súčasnosti prebiehajú rokovania v uzavretých neformálnych pracovných skupinách, kam majú prístup len vyjednávači jednotlivých štátov (média ani pozorovatelia nie).

Vonku i vo vnútri konferenčného centra sa konala rada demonštrácií a "happeningov". Prvý den čelilo navyše konferenčné centrum problémom s registráciou a vybavením veľkého množstva účastníkov.

  • Druhý deň, utorok 8.12.

Pokračovali úvodné plenárne zasadnutia, otvorili sa SBI a SBSTA. Naďalej prebiehala diskusia o záväzkoch rozvinutých krajín v rámci Kjótskeho protokolu. Súčasné záväzky vyspelých štátov sú jednoznačne nedostatočné. Dosahujú len 13 – 19 percentné zníženie skleníkových plynov do roku 2020 (oproti roku 1990), pričom podľa najnovších vedeckých správ je potrebné dosiahnuť zníženie minimálne o 40 percent (napr. správa "Kodanská diagnóza"). Aktuálne ponuky znižovania emisií znázorňuje stránka http://www.climateactiontracker.org.

Po obede unikol do britského Guardianu dánsky návrh pracovnej verzie kodanskej dohody. Pobúril najmä rozvojové krajiny, a to z dvoch dôvodov:

  • Po prvé, procesne sa jedná o jednostrannú iniciatívu dánskej vlády a nie o text, ktorý vznikol v rámci procesu OSN, kde sa už dva roky vyjednáva a kam majú všetky rozvojové krajiny prístup.
  • Po druhé, text obsahoval sadu opatrení, s ktorými rozvojové krajiny vyslovene nesúhlasia – záväzné znižovanie emisií v rozvojových krajinách, Svetová banka ako správca klimatických financií, trvanie na uzatvorenom duševnom vlastníctve a ďalšie.

Dánska strana poprela, že by šlo o správny text a zrejme pripravuje niekoľko jeho verzií. Nie je jasné, či nešlo o provokáciu. Celý škandál však postupne začal miznúť do stratena. Dánske predsedníctvo chystá núdzový plán v prípade, že sa hlavné vyjednávacie línie nepodarí urýchliť a ku koncu COP15 zlúčiť.

Na stretnutí mimovládnych organizácií so švédskym predsedníctvom zazneli nasledujúce dôležité body: EÚ zvažuje posunutie emisného cieľa na 30 percent, ale zatiaľ to nemôže potvrdiť. Na otázku, či budú na klimatické zmeny dodatočné a nové peniaze nad rámec nadchádzajúcej rozvojovej spolupráce, nedokáže dať Európa jasnú odpoveď. Európska únia má zároveň nejasnú pozíciu v tom, koľko off-setových emisných kreditov (zo znižovania tvorby emisií v rozvojových krajinách) uvoľní pre naplnenie aktuálneho 20-percentného európskeho záväzku.

Niektoré medzivládne organizácie presadzujú, aby EÚ napĺňala svoj záväzok len pomocou svojich interných iniciatív, nie v rámci CMD (Mechanizmu čistého rozvoja). Na druhej strane, EÚ už podporila toľko zahraničných projektov, že pomocou kreditov z CDM by mohla splniť polovicu svojho 20-percentného cieľa. Ak sa započíta dôsledok hospodárskej krízy a pokles tvorby emisií v priemysle, pričom by 20-percentný cieľ zostal v platnosti, EÚ by už nemusela do roku 2020 znižovať viac emisií, čo je v rozpore s duchom Kodane a klimatického hnutia.

  • Tretí deň, streda 9.12.

Popoludňajšia Konferencia strán sa prerušila kvôli tomu, že Tuvalu predložilo svoj návrh nového záväzného „kodanského“ protokolu a požadovalo, aby sa vyjednávania pozastavili, kým sa tento návrh neprejedná. Tuvalu sa ako jeden z mála štátov stále drží pôvodnej úlohy (ktorú už ostatné štáty opustili), že COP15 by mala skončiť úpravou Kjótskeho protokolu a novou, právne záväznou dohodou, ktoré by zahŕňala aj Spojené štáty. Na podporu Tuvalu sa konala hlasná demonštrácia pred vyjednávacou sálou. Tuvalu podporili aj Aliancia malých ostrovných štátov, Latinská Amerika a Afrika. Iniciatíva ale zároveň prináša rozkol v skupine rozvojových krajín G77, keďže niektoré z nich s postupom Tuvalu nesúhlasia a presadzujú naopak rozhodnutia Konferencie strán (Čína a India).

Pri pokročení vyjednávaní a vzhľadom k pozícii malých ostrovných štátov a celkovej atmosfére na vyjednávaniach sa dá očakávať, že takéto konfliktné situácie sa budú opakovať či stupňovať. Rozvojové krajiny, najmä ostrovné a najmenej vyspelé, si ale uvedomujú, že nátlaková taktika na jednaniach sa musí používať opatrne, lebo ide o jednu z mála zbraní, ktorú majú k dispozícii.

  • Štvrtý deň, štvrtok 10.12.

Jednania sú viac – menej zablokované, riešia sa procesné otázky. Tuvalu požaduje prejednanie svojho návrhu na zmenu Kjótskeho protokolu v rámci skupiny KP. EÚ a Japonsko trvajú na jednotnom výstupnom protokole ako výsledku z kodanských rokovaní. Tuvalu pohrozilo, že pokiaľ sa nedosiahne konsenzus, Konferencia strán by nakoniec mohla o návrhu Tuvalu rozhodnúť hlasovaním trojštvrtinovou väčšinou (kde by rozvojové krajiny mali prevahu). Neformálne konzultácie sa neuzavreli. 

  • Piaty deň, piatok 11.12.

Zverejnili sa závery Európskej rady, ktorá jednala vo štvrtok a v piatok v Bruseli. Jediným novým elementom oproti záverom z októbra bola ponuka predbežných financií pre rozvojové krajiny pred rokom 2012. Európska rada z taktických dôvodov neschválila navýšenie európskeho redukčného záväzku v objeme 30 percent do roku 2020 a neposilnila účtovné pravidlá započítavania zmien v zalesnení jednotlivých štátov (tzv. téma LULUCF), ktoré môžu podstatne ovplyvniť európsky cieľ. Neposkytla ani žiadnu záruku dlhodobých financií a neosvetlila pozíciu na prevod tzv. horúceho vzduchu (t.j. jednotiek AAU, ktoré boli v Kjótskom protokole pridelené väčšine postkomunistických krajín), ktorých prevod do ďalšieho obchodovacieho obdobia po roku 2012 by mohol významne ohroziť enviromentálnu integritu nového klimatického režimu.

Mimovládne organizácie to kritizujú v zmysle, že EÚ zmarila šancu oživiť zablokované kodanské vyjednávania. Tvrdia, že sprísnenie emisného cieľa na 30 percent je ekonomicky i enviromentálne výhodnejšie. Ďalšie zasadanie Európskej rady sa pravdepodobne odohrá už tento štvrtok v Kodani a je možné, že EÚ posilní svoj cieľ alebo predstaví svoju dlhodobú finančnú ponuku – všetko záleží od pokroku vyjednávaní v Kodani.

Európsku ponuku 2,4 mld. eur v rokoch 2010, 2011 a 2012 označil vyjednávač Lumumba Li-Amping za „zanedbateľnú“.  Li-Amping reprezentuje skupinu krajín G77. Uviedol, že EÚ si tým, že nedáva na stôl nové peniaze, asi myslí, že žiadny problém klimatických zmien neexistuje. V skutočnosti prisľúbilo nové peniaze len málo krajín, medzi nimi napríklad Holandsko (110 mil. eur). Ostatné štáty iba premenúvajú existujúce prostriedky na rozvojovú spoluprácu na novú klimatickú pomoc.

Slovenský príspevok 9 mil. eur je z dvoch tretín dodatočný (viac o pozícii Slovenska v rozhovore s Helenou Princovou – EurActiv 15/12/09). Yvo de Boer označil spoločnú ponuku EÚ za veľmi povzbudivú. Predbežné financie sú veľmi dôležitým krokom k postupnému dlhodobému navyšovaniu prostriedkov pre klimatickú pomoc, ktorá reflektuje dôsledky meniaceho sa podnebia. Tiež je dôležitý transfer čistých technológií a opatrenia v oblasti prispôsobenia sa. Hlavnou úlohou predbežných financií by malo byť krytie kapacít v rozvíjajúcich sa krajinách a príprava plánov pre prispôsobenie sa, poprípade financovanie prvých konkrétnych opatrení.

  • Šiesty deň, sobota 12.12.

Sobota bola hlavným dňom, kedy sa nechala počuť a vidieť najmä verejnosť – uskutočnili sa najväčšie demonštrácie za podporu dosiahnutia dohody o novom klimatickom režime. Odhad dánskeho denníka Politiken hovorí až o 100 tis. účastníkoch, pričom kľúčová skupina (cca 30 tis. ľudí) došla až k centrálnej konferenčnej budove. Demonštrácie boli historicky najväčším prejavom verejnosti v prospech klimatickej politiky. Ich hlavným cieľom bolo vyjadrenie záujmu občanov a ich požiadaviek smerom k vyjednávačom.

Dav žiadal prijať účinnú, spravodlivú a záväznú dohodu, ktorá by zamedzila nebezpečnému zvýšeniu priemernej globálnej teploty atmosféry. Až na malé výnimky boli demonštrácie pokojné, polícia zadržala rádovo niekoľko desiatok demonštrantov. Na pochodoch sa zúčastnili ako obyvatelia Kodane a Dánska, tak i rad obyvateľov rôznych členských krajín EÚ a rozvíjajúcich sa štátov sveta. Demonštrujúci dav niesol transparenty s nápismi ako: Príroda nepozná kompromisy, Nemáme druhú planétu, Spravodlivosť v klíme, okamžite! a podobne. Na podporu klimatickej konferencie sa demonštrovalo aj v uliciach ďalších miest sveta, napríklad v Pekingu, Manile, Taipej a v rôznych mestách v Austrálii. Zábery z demonštrácií sa v priamom prenose vysielali v konferenčných sálach a delegáti im venovali pozornosť.

Tiež sa zverejnili nové texty, ktoré obsahovali zhrnutie jednotlivých vyjednávacích línií, ako ich predstavili šéfovia delegácií. Texty očividne vo väčšej miere odrážajú preferencie menej rozvinutých krajín, než ako tomu bolo v prípade uniknutého pracovného dokumentu na začiatku konferencie. Niektoré otázky zostali naďalej otvorené. Šéfovia skupín začali so zberom aktuálnych pozícií jednotlivých krajín.

Skupina LCA, ktorá zahŕňa i USA, predstavila text v rozsahu 7 strán. Rovnako však ponecháva niektoré otázky nezodpovedané. Hlavnými spornými bodmi sú otázky, aký má byť strop pre nárast globálnej teploty (či 1,5 alebo 2 Celziové stupne), aký má byť redukčný cieľ pre obdobie do roku 2050 (50, 85 alebo 95 percent) a o koľko majú v horizontoch do roku 2020 a 2050 znížiť produkciu emisií skleníkových plynov bohaté krajiny. V texte chýba rozpracovanie návrhu o dlhodobom financovaní.

Vyjednávania poznačil emotívny prejav vedúceho delegácie z Tuvalu, ktorý so slzami v očiach apeloval na ostatné štáty, že fyzické prežitie jeho krajiny závisí od vôle ostatných krajín.

Na druhom zasadnutí, na ktorom sa diskutovalo o definovaní tzv. druhého obdobia Kjótskeho protokolu (po roku 2012), sa prejavila snaha niektorých krajín, najmä EÚ, Japonska a Ruska, vyhnúť sa mu a uzavrieť jednania formou jediného globálneho záväzku. Rusko sa tiež vyjadrilo, že trvá na plnom prenose kjótskych emisných povoleniek (AAU) do nového systému. Na druhej strane, takýto krok sa považuje za potenciálne ohrozenie environmentálnej integrity celého systému. Navrhnutý text Kjótskeho protokolu tento problém odkladá na neskoršie rozhodnutie, čo odmietajú mimovládne organizácie. Text tiež obsahuje niektoré návrhy na reformu Mechanizmu čistého rozvoja (CDM) a predkladá návrh pravidiel na započítanie zmien emisií v oblasti lesníctva. Rozvojové krajiny, resp. hlavný vyjednávač skupiny G77 a Číny, spochybnil existenciu tézy, že všetci vyjednávajú v dobrej viere. Zdôraznil riziká, ktoré pre Afriku predstavuje globálne oteplenie o 2 Celziové stupne.

Ostrá výmena názorov prebehla medzi USA a Čínou. Americký vyjednávač Todd Stern vyhlásil, že Peking nemôže očakávať žiadnu podporu z amerických verejných zdrojov a že USA svetu nič nedlžia, aj napriek historickej tvorbe emisií. Čínsky vyjednávač označil amerického za „nevzdelaného a nezodpovedného“ a doplnil, že je šokovaný. Čína následne odmietla verifikovať svoje emisie za svoje peniaze, ako to požaduje americký Senát.

  • Siedmy deň, nedeľa 13.12.

V nedeľu sa oficiálne nejednalo. Objavili sa však správy, že niektoré demonštrácie nabrali násilnejší charakter. Polícia zadržala viac ako 800 ľudí. Objavili sa podozrenia z neprimeranosti zásahov dánskej polície. Niektorí zadržaní vyhlásili, že sa voči postupu policajtov odvolajú na súde.

  • Ôsmy deň, pondelok 14.12.

V pondelok delegáti pokračovali vo vyjasňovaní si procesných otázok. Africká skupina odišla z miestnosti na protest proti pokusom zničiť Kjótsky protokol. Popoludní sa diskusie obnovili. Mnohí, vrátane dánskej ministerky životného prostredia a predsednícky COP15 Connie Hedegaard (dezignovanej eurokomisárky pre životné prostredie), upozornili, že vyjednávania treba usmerniť tak, aby sa Kjótsky protokol zachoval, resp. aby sa akákoľvek iná dohoda zakladala na rozdelení krajín na chudobnejšie a bohaté. Obávajú sa totiž, že pokiaľ by mal byť výsledkom konferencie COP15 jednotný záväzok, v praxi by to znamenalo zníženie existujúcich záväzkov bohatých krajín, pretože všetky ustanovenia Kjótskeho protokolu by sa opäť otvorili pre vyjednávanie. Nové záväzky by sa totiž odvíjali od najnižších existujúcich ambícií, teda napríklad od pozície USA. Naviac, ak by sa zotrelo delenie na bohatých a chudobných, všetci by museli prispieť rovným podielom, čo by zvýhodnilo bohaté krajiny a znevýhodnilo chudobné. Vzhľadom na historickú zodpovednosť rozvinutých krajín však takýto mechanizmus chudobnejšie regióny sveta odmietajú. Nedôvera pramení i z toho, že západ má problém s plnením klimatických sľubov, ktoré sám dal.

Connie Hedegaard vyhlásila, že v Kodani sa musí dosiahnuť dohoda. Takýto výsledok predurčuje politický tlak, želanie občianskej spoločnosti, ale i očakávania iných strán. Všeobecný tlak kulminuje, uviedla ministerka.

Na začiatku týždňa Dánsko posilnilo bezpečnostné opatrenia, najmä zabezpečenie, aby sa do konferenčného centra nedostali neregistrované osoby a ľudia bez akreditácie. Predpokladá sa, že v piatok, v posledný deň konferencie, by sa mal vstup do centra povoliť len samotným delegátom a diplomatom jednotlivých krajín.

  • Desiaty deň, streda 16.12

V stredu boli vyjednávanie prerušené, pracovná skupina LCA rokovala do rána do siedmej hodiny, aby dokončila text. V stredu oficiálne začali i rokovania na najvyššej úrovni, v rámci ktorých zazneli prejavy všetkých ministrov, ktorí do Kodane prišli. Väčšinou zopakovali pozície svojich krajín a prístup národných delegácií k vyjednávaniam.

Plenárne zasadanie začalo až o desiatej hodine večer a bolo odročené o cca hodinu a pol s tým, že diskusia sa točila stále dokola o procese rokovaní. Viacerí vyjednávači avizovali nedostatok spánku.

Vo vnútri Bella Centra sa konala demonštrácia Climate Justice Action, ktorú polícia pomerne brutálne potlačila – niektorí sa snažili prekonať zátarasy a dostať sa na summit. Plenárne zasadnutia v stredu narušili tiež pokriky „climate justice now“ niektorých aktivistov, ktorí sa dostali na pódium. Mladí prívrženci hnutia 350.org si zasa sadli na podlahu centra a odmietali sa pohnúť z miesta. Držali nápisy, že chcú spravodlivú, účinnú a záväznú dohodu a postupne čítali mená 11 miliónov ľudí, ktorí sa podpísali za rovnakú vec.

  • Jedenásty deň, štvrtok 17.12.

Vo štvrtok pokračovali vyjednávania oficiálnymi prejavmi štátnikov. Mnohé hlavy štátov, ktoré už dorazili, viedli bilaterálne a ďalšie jednania. Mnohé z nich sa uskutočnili medzi lídrami rozvojových krajín (Čína, India). Zúčastnili sa na nich aj Japonsko, USA a ďalší. Mimovládne organizácie sa schádzali mimo konferenčného centra, kam malo vstup povolený len niekoľko z pôvodne desiatok tisíc registrovaných.

Do britského denníka Guadrian unikol tajný text Sekretariátu, ktorý upozorňuje na to, že súčasné sľuby, najmä vyspelých krajín, nie sú kompatibilné s cieľom  2°C, a že pre jeho dosiahnutie chýba niekoľko gigaton ušetrených emisií. Pri súčasných záväzkoch smeruje svet k otepleniu o 3°C. Nešlo o prevratný fakt, na túto skutočnosť upozorňujú mimovládne organizácie od začiatku konferencie. Zverejnením dokumentu OSN získala táto záležitosť len na pozornosti a na váhe. Rozvojové krajiny samozrejme odsúdili akýkoľvek scenár nad 2°C či dokonca 1,5°C.

Francúzsko a Etiópia sa dohodli na pláne dlhodobého 100-miliardového dolárového fondu, čo presne zodpovedá návrhom USA a Veľkej Británie. Etiópsky prezident Zenawi zároveň súhlasil s 10 miliardami na prioritné potreby do roku 2012. Zenawi to prehlásil ako vyjednávač za africkú skupinu. Jedná sa o zreteľný ústup z pôvodnej pozície (kedy požadoval spolu s ostatnými rozvojovými krajinami 600 mil. USD ročne). Zenawi si ale vydobil, že 50 percent z fondu bude pre Afriku.

Ľady sa pohli aj medzi Čínou a USA keď sa Čína mierne priblížila k požiadavkám Spojených štátov na transparentné monitorovanie emisií a ich znižovanie v Číne. Aj Indonézia sa pridala s tým, že je flexibilná v monitorovaní emisií.

Francúzsky prezident Sarkozy a austrálsky premiér Rudd zasa urobili pozitívny krok smerom k požiadavkám rozvojových krajín zachrániť Kjótsky protokol. Podmienili to ale politickou dohodou v ostatných oblastiach, ktorá bola pretvorená na právne záväznú dohodu na budúci rok.

Americká ministerka zahraničia Hilary Clinton ponúkla fond v objeme 100 mld. dolárov do roku 2020 pre rozvojové krajiny, do ktorého by prispievali aj ďalšie vyspelé štáty. Detaily o fungovaní fondu zostávajú naďalej nejasné. Mnohé rozvojové krajiny navyše neboli z ponuky príliš nadšené, pretože USA požadovali možnosť overovania, ako sa bude s peniazmi na pomoc nakladať.

  • Dvanásty deň, piatok 18.12.

V piatok prebehli prejavy svetových štátnikov (EÚ, USA, Čína, India, Japonsko, Brazília a ďalšie). Reč amerického prezidenta bola veľkým sklamaním. Neponúkol žiadne navýšenie amerického záväzku ani nezatlačil na Senát. Rétoricky bol prejav dobrý (USA si berie svoju zodpovednosť, je čas konať a nie hovoriť – „time to act, not to talk“), ale neprináša praktické a okamžité zmeny v americkom postoji. Japonsko naopak ponúklo predbežné financovanie z verejného rozpočtu vo výške 11 miliárd do roku 2012, čo zatiaľ predčilo ako ponuku USA, tak i EÚ. Japonsku sa preto dostalo veľkého potlesku.

Európska únia, okrem výnimiek prezidenta Sarkozyho a premiéra Browna, sa veľmi neprejavila – bola zablokovaná vo vlastnej koordinácii a nedokázala prísť so žiadnou lepšou ponukou.

Mnohé rozvojové krajiny ako India, latinskoamerické štáty či malé ostrovné štáty trvajú na spravodlivom prístupe, odčinení historickej zodpovednosti vyspelých krajín a zmene životného štýlu v rozvinutých krajinách. Poukazujú na priepasť medzi životnou úrovňou v rozvojovom a rozvinutom svete. Niektorí uvádzajú ako príklad nedávnu záchranu bánk a finančného sektora v USA a v iných krajinách, proti ktorým je záchrana života budúcich generácií len malou čiastkou.

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun požiadal svetových lídrov o predĺženie rokovaní a pobytu v Kodani minimálne o jednu noc. Summit skončil v noci z piatka na sobotu uzatvorením „Kodanskej zmluvy“.

(Prehľad sme pripravili v spolupráci s Kateřinou Husovou, mimoriadnou spolupracovníčkou portálu EurActiv.sk, vyslanou v Kodani)

  • Zhodnotenie: Kodaň skončila. Prehrala OSN

Výsledkom klimatickej konferencie COP15 v Kodani je „Kodanská zmluva“. Ide o dokument, ktorého cieľom je takpovediac zachovanie si tváre, tvrdia viaceré hlasy. Tak ju komentovali napríklad i viacerí európski lídri, ktorí od Kodane očakávali záväznú dohodu o miere znižovanie emisií CO2.

Text, ktorý delegáti schválili v sobotu nad ránom, hovorí, že „sa bude vyžadovať“ výrazné zníženie tvorby globálnych emisií. Podľa neho majú tiež krajiny prijať také kroky, aby sa rast globálnej teploty udržal pod hranicou 2 Celziových stupňov.

Dohoda nehovorí o emisných cieľoch do roku 2020 a nedefinuje ani dlhodobú víziu pre obdobie do roku 2050.

Sklamaní sú najmä Európania

Kodanská dohoda je „jasne nižšie“ od toho, čo očakávala od COP15 Európska únia, vyhlásil predseda Komisie José M. Barroso. „Nebudem skrývať svoje sklamanie,“ doplnil.

„Cesta smerom k novej dohode je stále veľmi dlhá,“ doplnila nemecká kancelárka Angela Merkelová. Podľa nej takáto dohoda nie je dosť ambiciózna, aby na jej základe mohla EÚ sprísniť svoje emisný cieľ zo súčasnej 20-percentnej redukcie tvorby CO2 na 30 percent.

Trochu iný názor má generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, ktorý dohodu označil za „nevyhnutný začiatok“. Pred delegátmi doplnil: „Mnohí povedia, že jej chýbajú ambície. Predsa ste však dosiahli mnoho.“

Úspech americkej diplomacie

Kodanská dohoda vychádza z návrhu, ktorý predstavila skupina piatich krajín pod vedením USA – India, Čína, Brazília, Juhoafrická republika, USA). Prezident Barack Obama nazval text „zmysluplnou dohodou“.

Niektoré národné delegácie opustili Kodaň predčasne s odôvodnením, že sa cítia vylúčené z procesu a nesúhlasia so znením amerického návrhu. Podľa nich Kodanská dohoda v dostatočnej miere neznižuje emisie CO2 a stáva sa tak dôvodom samotného globálneho oteplenia.

Emisné ciele – okrajová téma

Krajiny sa držali svojich pôvodných pozícií až do posledných hodín záverečného piatkového rokovania. Napríklad India a Čína do posledného okamihu nechceli súhlasiť s emisným cieľom 50 percent do roku 2050, najzraniteľnejšie a ostrovné krajiny zasa s teplotným limitom 2 stupňov (presadzovali 1,5 stupňa). Dokonca ani Barack Obama neprišiel do Kodane predstaviť vyššiu klimatickú pomoc než 100 mld. dolárov ročne do roku 2020, ako oznámila americká ministerka zahraničia Hilary Clinton pred jeho príchodom. Obama tiež pre legislatívny proces v Kongrese nemohol sľúbiť viac ako 4-percentnú redukciu tvorby CO2 do roku 2020 (v porovnaní s rokom 1990).

„Najväčšiu zodpovednosť za slabý výsledok kodanskej konferencie nesú Čína a USA. USA nedokázali prispôsobiť svoj redukčný cieľ globálnej potrebe. Čína odmietla podpísať dohodu o medzinárodných záväzkoch,“ vyhlásil Jo Leinen, vedúci delegácie Európskeho parlamentu na COP15.

Dohoda o finančnej klimatickej pomoci

Kodanská dohoda zabezpečila dodatočnú finančnú pomoc na klimatické projekty v období 2010 – 2012. Bohatšie krajiny by mali vyskladať spoločne minimálne 30 mld. dolárov.

Ide o peniaze na tzv. „rýchlo začínajúce“ projekty, ktoré sa budú realizovať v najchudobnejších krajinách a ich cieľom bude pomoc v prispôsobovaní sa zmenenému podnebiu. Druhoradým cieľom bude znižovanie produkcie emisií, resp. nízkouhlíková transformácia ekonomiky. Toto krátkodobé financovanie by malo sčasti obmedziť i ťažbu dreva, ktorá je príčinou deforestrácie.

Rozvinuté krajiny sa tiež dohodli na „stanovení cieľa spoločne mobilizovať 100 mld. dolárov ročne do roku 2020 na pokrytie potrieb rozvíjajúcich sa krajín“. Čiastková dohoda je reakciou na jednostranné oznámenie USA, že ročne môžu poskytovať 100 mld. dolárov (69,8 mld. eur) v horizonte do roku 2020 ako pomoc chudobnejším krajinám bojovať proti zmenám podnebia a inštalovať čisté zdroje energie.

Otázka overovania

USA trvajú na tom, že poskytnú klimatickú pomoc len tým krajinám, ktoré umožnia medzinárodnej komisii overiť, ako sa s nimi nakladá. Najväčší odpor prejavila Čína, keď vyhlásila, že takýto mechanizmus by bol hrubým zásahom do jej štátnej suverenity.

Záverečný kodanský dokument toto napätie reflektuje. Hovorí, že overovanie bude vo všeobecnosti vecou domácich opatrení a mechanizmov s výnimkou, ak sa projekt bude realizovať v rámci medzinárodnej finančnej schémy; v takom prípade bude kontrolórom medzinárodná komisia.

Boj proti deforestrácii dostal zelenú

Ak existuje bod, na ktorom sa krajiny bez väčších problémov dohodli, je to otázka úlohy lesa a snaha o zastavenie deforestrácie. Až 15 percent nárastu koncentrácie CO2 v atmosfére sa pokladá za priamy dôsledok znižovania rozlohy dažďových pralesov a iných lesov.

V rámci rokovaní sa navrhlo vytvorenie Kodanského zeleného klimatického fondu. Okrem toho, že by cezeň mali putovať peniaze na projekty prispôsobovania sa, rozvoja technológií a podobne, mal by sa cezeň financovať i technologický transfer, ktorý je jedným z nástrojov na obmedzenie/zastavenie deforestrácie.

V Kodani prehrala najmä OSN

„Kodanská konferencia ukázala vysoko nepostačujúcu a neefektívnu metodiku [organizovania] konferencií OSN. Nevyhnutnosťou je hlboká reforma rozhodovania v rámci OSN,“ vyhlásil líder delegácie EP Jo Leinen.

Rámcová konvencia OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) sa považuje za vlajkovú loď medzi dohodami o klíme. Na druhej strane, Kodanská zmluva sa prijala spôsobom „ber alebo nechaj tak“ a takto ju ponúkla malá skupina silných hráčov a niekoľkých svetových lídrov. Otázkou preto zostáva, či to bude v budúcnosti UNFCCC, kto bude reálne zastrešovať svetové klimatické rokovania.

Ako ďalej?

Kodanská dohoda ukladá národným delegátom povinnosť do konca januára 2010 predstaviť národné plány na boj s emisiami a predložiť ich OSN. Separátny text hovorí o konci roka 2010 (konferencia COP16) ako o vypracovaní ďalších návrhov, no v dokumente sa nepíše, že by to mal byť návrh právne záväznej dohody.

REKLAMA

REKLAMA