Podiel pracujúcich ohrozených chudobou je na Slovensku pod európskym priemerom, od roku 2006 je na úrovni okolo 6 percent. Najvyšší podiel je v krajinách južnej Európy a Luxembursku.
Podpora rodín a detí tvorí v niektorých krajinách veľkú časť sociálnych výdavkov, v Luxembursku viac ako 15 percent. V iných len ich zlomok: v Grécku, Holandsku či Portugalsku menej ako 5 percent výdavkov na sociálnu oblasť.
Materiálna deprivácia - neschopnosť dovoliť si tovary a služby nevyhnutné pre normálny život - na Slovensku po vstupe do EÚ klesala. Dnes ňou trpí asi 7 percent ľudí.
Slovensko dáva na sociálne výdavky 14,5 percenta HDP, približne 4 percentá pod európskym priemerom. Viac ako polovica z nich je určená na starobné dôchodky.
Počet patentových prihlášok zo Slovenska postupne rastie, v porovnaní s inými krajinami Európskej únie je však stále nízky. V celkovom hodnotení inovačnej výkonnosti patríme medzi miernych inovátorov.
V posledných rokoch uzavrela EÚ obchodné dohody s viacerými dôležitými obchodnými partnermi. V slovenskom zahraničnom obchode dominujú členské krajiny Únie.
Takmer 80 percent ekonomicky aktívneho obyvateľstva na Slovensku tvoria zamestnanci, podobne ako v EÚ. Oproti európskemu priemeru však máme menší podiel ľudí pracujúcich na čiastočné úväzky.
Severoatlantická aliancia sa po udalostiach na Ukrajine zaviazala posilňovať vlastnú východnú hranicu. Kým počet vojenských jednotiek už presiahol 7 000, nové základne, či výcvikové centrá zatiaľ nepribudli.
Počet mladých ľudí bez práce a mimo formálneho vzdelávania (NEETs) v Európe klesá. Na Slovensku sa nevzdeláva ani nepracuje viac ako 10 percent mladých vo veku 15-24 rokov.
Vďaka programu Erasmus+ mohlo študovať či stážovať v zahraničí asi 25 000 Slovákov. Najčastejšie v Českej republike, Španielsku, či Nemecku. Na Slovensko sa cez tento program dostalo 12 500 mladých ľudí z európskych krajín.
Slovensko patrí medzi šesť krajín Európskej únie, ktoré neumožňujú žiadne partnerské zväzky osôb rovnakého pohlavia. Jedenásť krajín im umožňuje uzavrieť manželstvo, ďalších osem registrované partnerstvo alebo podobný zväzok.
Počet slovenských vysokoškolských študentov v zahraničí sa od nášho vstupu do EÚ zdvojnásobil, na viac ako 30 000. Až 70 percent z nich študuje na českých univerzitách. Populárne sú aj Spojené kráľovstvo, Nemecko, Dánsko, či susedné krajiny.
Najviac utečencov je v mimoeurópskych krajinách: v subsaharskej Afrike, na Blízkom východe, či v Kolumbii. V EÚ sú najpohostinnejšími krajinami Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Švédsko - na rozdiel od strednej a východnej Európy.
Dominantná časť slovenského exportu smeruje na jednotný európsky trh. Do členských krajín EÚ vyvážame viac ako 85 % tovarov. Z krajín EÚ pochádza približne 80% dovážaných tovarov.
Počet slovenských domácností napojených na kanalizáciu oproti začiatku 90. rokov stúpol o takmer 15 percent. V porovnaní s vyspelými krajinami je však stále nízky - len 66,4 %.
Podiel výdavkov slovenských domácností na iné, ako nevyhnutné tovary a služby, rastie. Na kultúru
a oddych dávame pomerne viac, ako pred pätnástimi rokmi. Na vzdelanie však nie.
Od roku 1990 klesla na Slovensku úmrtnosť v dôsledku vystavenia znečisteniu pevnými časticami (PM2.5) o viac než 67%.
V rokoch 2014-2020 je v eurofondoch na tento cieľ vyčlenených viac ako 200 miliónov eur.
Náklady zo znečistenia ovzdušia na Slovensku od roku 1990 klesli o takmer 62 percent. Znečistenie ovzdušia poškodzuje ľudské zdravie a životné prostredie.
Podiel dopravy na celkových emisiách skleníkových plynov v EÚ rastie. Asi tretinu emisií z dopravy vyprodukuje nákladná a autobusová doprava. Na Slovensku je to 45 percent.
