Rozmiestnenie obyvateľstva na Slovensku sa do roku 2050 zmení. Vo väčšine krajov ich počet klesle. Jedinou výnimkou je bratislavský. Populácia naopak zostarne. Najviac na strednom Slovensku.
Osobné dáta, ktoré majú v súčasnosti najmä digitálnu podobu, podliehajú špecifickému dohľadu. Ich ochranu a spracovanie ovplyvňujú na rôznych úrovniach rozličné inštitúcie aj legislatíva.
Programové obdobie čerpania eurofondov 2014-2020 sa skončilo. Peniaze sa môžu vďaka pravidlu N+3 dočerpávať ešte dalšie tri roky. Najviac európskych peňazí smerovalo z celkového balíka určeného pre Slovensko do dopravy. V rámci tejto oblasti zase do ciest a železníc.
Európske inštitúcie diskutujú o návrhu smernice o primeraných minimálnych mzdách v EÚ. Spravodajcovia z europarlamentu navrhujú prijať záväzný dvojitý parameter, ktorý väčšina členských štátov dnes nespĺňa. Krajiny by tiež mali zvýšiť pokrytie pracovníkov kolektívnymi zmluvami.
Slovensko z eurofondov na roky 2021 až 2027 získa 12,8 miliardy eur. Najviac sa znižuje alokácia z Kohézneho fondu, z ktorého je možné financovať dostavbu diaľnic. Úplne novým fondom je Fond spravodlivej transformácie, z ktorého Slovensko získa 459 miliónov eur.
Dohovor primátorov a starostov je najväčším celosvetovým hnutím miestnych samospráv, ktoré sa zaviazali dobrovoľne implementovať prísnejšie klimatické a energetické ciele. Na Slovensku má 40 signatárov. Nejde pritom iba o väčšie mestá, ale aj malé obce s niekoľkými stovkami obyvateľov.
Zo 14 slovenských europoslancov sú iba dvaja z vládnych politických strán. Ide o Petra Polláka z OĽaNO (EPP) a Eugena Jurzycu zo strany SaS (ECR). Slovensko je v tejto metrike na úplnom chvoste Európskej únie.
Aké iniciatívy pripravuje Európska komisia v ďalšej časti roka 2021? V júni predstaví veľký legislatívny balík „Fit for 55“ ako aj nové iniciatívy pre biodiverzitu, obehové hospodárstvo a dopravu.
V roku 2010 slovenské železnice prepravili približne 46 tisíc ľudí. V roku 2019 ich už bolo 80 tisíc. Podiel železničnej dopravy na celkovej verejnej doprave rastie aj vo zvyšku Európy.
Aké sú najnovšie trendy vývoja pandémie a očkovania v krajinách Vyšehradskej štvorky? Ochota ľudí nechať sa zaočkovať je v priemere okolo 50 percent. Zatiaľ čo v Maďarsku sa dvíha, v ostatných krajinách V4 sa od januára príliš nezmenila.
Pri rozhodovaní o budúcnosti Európskej únie by sa mal brať väčší ohľad na hlas občanov. Slovensko s týmto výrokom súhlasí ešte viac, než priemerná členská krajina. Prieskumy Eurobarometra pred začatím Konferencie o budúcnosti Slovenska naznačujú záujem o účasť na diskusiách.
Európa bude mať v nasledujúcich rokoch čoraz menšiu spotrebu fosílnych palív. To výrazne ovplyvní vzťahy Únie s dôležitými susedmi ako je Rusko, ako aj s globálnymi hráčmi ako sú Spojené štáty americké, Čína a Saudská Arábia.
V prvej desiatke európskych znečisťovateľov stále dominujú uhoľné elektrárne. Je ich však čoraz menej, čo významne prispieva k poklesu celkových emisií v energetike. Naopak, rastú emisie z medzinárodnej leteckej a lodnej dopravy ako aj zo spaľovania biomasy.
Aby Slovensko splnilo cieľ potravinovej stratégie EÚ Z farmy na stôl, muselo by rozlohu ekofariem zvýšiť o takmer 300 tisíc hektárov. Dnes sa ekologickým spôsobom hospodári na 197 tisíc hektároch, čo je asi 10 percent ornej pôdy.
Krajiny V4 benefitujú z Nástroja EÚ pre budúce generácie (750 miliardový post-pandemický plán obnovy) a jeho jednotlivých programov. Nasledovná infografika ponúka prehľad národných alokácií aj niekoľko dát o tom, ako obyvatelia krajín V4 oceňujú úsilie a reakciu EÚ na pandémiu.
Slovenské delegácie patria v svojich politických rodinách medzi najaktívnejšie a najviac prepojené. Ukazujú to dáta mapujúce prácu na pozmeňovacích návrhoch. Najprepojenejším poslancom z 705 členného Európskeho parlamentu je Slovák Martin Hojsík.
Rok 2020 bol z pohľadu práce Európskej komisie predovšetkým rokom stratégií v hlavných politických prioritách, rok 2021 by ich mal ďalej rozmeniť na konkrétnosti.
Aké sú hlavné potreby a problémy slovenského agrosektora? Na čo by sa Slovensko malo sústrediť pri tvorbe nových agrodotačných pravidiel? Európska komisia pripravila zoznam odporúčaní, ako zlepšiť poľnohospodárstvo a potravinárstvo na Slovensku.
Obyvatelia krajín V4 si uvedomujú riziká spojené s klimatickou zmenou. Väčšina z nich podporuje cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Už menej ich je pripravených zmeniť svoje spotrebiteľské správanie.
Digitálna aktivita na internete v posledných rokoch rastie a pandémia tieto trendy ešte posilňuje. O bezpečnosti na internete však stále nevie dosť ľudí.
Bratislavčania aj Košičania sú podľa prieskumu eurokomisie so životom vo svojich mestách spokojní. Ide o súčasť trendu, v ktorom sa východeurópske mestá kvalitou života doťahujú na tie severoeurópske.
Bratislavský región vyniká v EÚ pôrodnosťou, vzdelanosťou a výškou HDP na hlavu. Východné Slovensko má najmenej starších rodičiek a menej detí v materských školách.
Európska únia je závislá od dovozu kritických nerastných surovín. Väčšina z nich sa dováža z Číny, či Juhoafrickej republiky. V septembri predstavila Európska komisia stratégiu, závislosť od dovozu navrhuje znižovať využívaním domácich zásob, recykláciou a diverzifikáciou.
