Vďaka programu Erasmus+ mohlo študovať či stážovať v zahraničí asi 25 000 Slovákov. Najčastejšie v Českej republike, Španielsku, či Nemecku. Na Slovensko sa cez tento program dostalo 12 500 mladých ľudí z európskych krajín.
Slovensko patrí medzi šesť krajín Európskej únie, ktoré neumožňujú žiadne partnerské zväzky osôb rovnakého pohlavia. Jedenásť krajín im umožňuje uzavrieť manželstvo, ďalších osem registrované partnerstvo alebo podobný zväzok.
Počet slovenských vysokoškolských študentov v zahraničí sa od nášho vstupu do EÚ zdvojnásobil, na viac ako 30 000. Až 70 percent z nich študuje na českých univerzitách. Populárne sú aj Spojené kráľovstvo, Nemecko, Dánsko, či susedné krajiny.
Najviac utečencov je v mimoeurópskych krajinách: v subsaharskej Afrike, na Blízkom východe, či v Kolumbii. V EÚ sú najpohostinnejšími krajinami Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Švédsko - na rozdiel od strednej a východnej Európy.
Dominantná časť slovenského exportu smeruje na jednotný európsky trh. Do členských krajín EÚ vyvážame viac ako 85 % tovarov. Z krajín EÚ pochádza približne 80% dovážaných tovarov.
Počet slovenských domácností napojených na kanalizáciu oproti začiatku 90. rokov stúpol o takmer 15 percent. V porovnaní s vyspelými krajinami je však stále nízky - len 66,4 %.
Podiel výdavkov slovenských domácností na iné, ako nevyhnutné tovary a služby, rastie. Na kultúru
a oddych dávame pomerne viac, ako pred pätnástimi rokmi. Na vzdelanie však nie.
Od roku 1990 klesla na Slovensku úmrtnosť v dôsledku vystavenia znečisteniu pevnými časticami (PM2.5) o viac než 67%.
V rokoch 2014-2020 je v eurofondoch na tento cieľ vyčlenených viac ako 200 miliónov eur.
Náklady zo znečistenia ovzdušia na Slovensku od roku 1990 klesli o takmer 62 percent. Znečistenie ovzdušia poškodzuje ľudské zdravie a životné prostredie.
Podiel dopravy na celkových emisiách skleníkových plynov v EÚ rastie. Asi tretinu emisií z dopravy vyprodukuje nákladná a autobusová doprava. Na Slovensku je to 45 percent.
Oficiálne výsledky potvrdili víťazstvo koalície PS/Spolu aj to, že sa do europarlamentu zo Slovenska dostalo len 6 strán. Štrnásty mandát dočasne volebná matematika odobrala KDH.
Čo si myslia kandidujúce strany o posilňovaní kompetencií EÚ, ďalšom rozširovaní Únie či vzťahoch s Ruskom? Čo by chceli riešiť v sociálnej či environmentálnej oblasti? Pozície hlavných strán zhŕňa infografika.
Slovensko patrí medzi krajiny EÚ s najvyšším podielom verejnej dopravy - vlakov, autobusov a trolejbusov. Aj tak však tri štvrtiny dopravy osôb zabezpečujú osobné autá.
Zo všetkých kandidátov na post europoslanca má v Bratislave trvalé bydlisko každý štvrtý. Na čelo eurokandidátky Bratislavčana umiestnilo dvanásť z 31 kandidujúcich strán a koalícií.
Priemerný vek kandidátov do Európskeho parlamentu sa oproti posledným eurovoľbám zvýšil. Strany a koalície na prvé miesta tiež zaradili menej mladých kandidátov. Šanca, že sa europoslancom stane niektorý z mladších kandidátov je napriek tomu vyššia.
Podiel žien na kandidátnych listinách do zákonodarných orgánov na národnej ale aj európskej úrovni na Slovensku dlhodobo stagnuje. V nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu ženy tvoria iba štvrtinu zo všetkých uchádzačov o post europoslanca.
Miera zamestnanosti žien na Slovensku rastie, no pomalšie, ako v krajinách EÚ-15. V roku 2018 bola na úrovni 70,4%, čo je pod priemerom európskej pätnástky.
Miera zamestnanosti na Slovensku sa od konca 90. rokov miere zvýšila. V krajinách EÚ-15 však rástla rýchlejšie, a dnes zaostávame nie len za najúspešnejšími, ako je Dánsko, ale aj za priemerom európskej pätnástky.
Podiel Slovákov, neschopných čeliť nečakaným finančným výdavkom, klesol od roku 2005 takmer na polovicu - zo 60 na 35%. Dnes je porovnateľný s priemerom EÚ-15.
Slovensko vyprodukuje na obyvateľa menej odpadu, ako priemer EÚ. Jeho množstvo však od roku 2000 rastie - zatiaľ čo v EÚ klesá. Priveľa odpadu stále končí na skládkach.
