Najviac osobných áut na hlavu je registrovaných v Luxembursku, po roku 2004 ich najviac pribudlo v Poľsku. Na Slovensku počet osobných áut v tom istom období narástol o viac ako milión.
V poznatkovo intenzívnych sektoroch pracuje na Slovensku viac ako tretina zamestnancov. Rastie počet vedecko-výskumných pracovníkov v súkromnom sektore.
Vo väčšine európskych regiónov pracuje najviac ľudí v sektoroch služieb. Západné Slovensko patrí medzi tie európske regióny, kde je najväčším zamestnávateľom priemysel.
Akceptácia osôb rovnakého pohlavia rastie na Slovensku, je to aj celoeurópsky trend. Priznávanie rovnakých práv homosexuálnym párom však má u nás jednu z najnižších podpôr v celej EÚ.
Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším podielom ľudí pracujúcich na čiastočný úväzok. Najčastejším definovaným dôvodom je neschopnosť nájsť si prácu na plný úväzok.
Podľa čiastkových štatistík počet vegánov a vegetariánov v Európe rastie. Vegánska diéta je priaznivejšia ku klíme: hlavným zdrojom CO2 z poľnohospodárstva je živočíšna výroba.
Obehová ekonomika je ekonomickým modelom, ktorý sa snaží o efektívne využívanie zdrojov ich opätovným použitím. Holandsko recykluje takmer 30, Francúzsko a Belgicko takmer 20 percent materiálov. Na Slovensku miera recyklácie posledné desaťročie stagnuje. Medzi rokmi 2010 a 2016 klesla o...
Podľa odhadu Pew Research Center, moslimovia tvorili v roku 2016 asi 4,6 percenta európskej populácie. Ich akceptácia väčšinovou populáciou je vyššia v krajinách, kde sú početnejší.
Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším podielom ľudí zúčastňujúcich sa na celoživotnom vzdelávaní. Posledných 15 rokov ich podiel na populácii vo veku 25-64 rokov stagnuje okolo 4 percent
Deväť krajín, ktoré tvoria východnú hranicu NATO, za ostatných päť rokov navýšili výdavky na obranu v priemere o 61 percent. Len dve z nich už dosiahli dvojpercentnú úroveň HDP na obranu, ktorú Aliancia od svojich členov vyžaduje.
Podiel pracujúcich ohrozených chudobou je na Slovensku pod európskym priemerom, od roku 2006 je na úrovni okolo 6 percent. Najvyšší podiel je v krajinách južnej Európy a Luxembursku.
Podpora rodín a detí tvorí v niektorých krajinách veľkú časť sociálnych výdavkov, v Luxembursku viac ako 15 percent. V iných len ich zlomok: v Grécku, Holandsku či Portugalsku menej ako 5 percent výdavkov na sociálnu oblasť.
Materiálna deprivácia - neschopnosť dovoliť si tovary a služby nevyhnutné pre normálny život - na Slovensku po vstupe do EÚ klesala. Dnes ňou trpí asi 7 percent ľudí.
Slovensko dáva na sociálne výdavky 14,5 percenta HDP, približne 4 percentá pod európskym priemerom. Viac ako polovica z nich je určená na starobné dôchodky.
