Infografiky

Aké sú najnovšie trendy vývoja pandémie a očkovania v krajinách Vyšehradskej štvorky? Ochota ľudí nechať sa zaočkovať je v priemere okolo 50 percent. Zatiaľ čo v Maďarsku sa dvíha, v ostatných krajinách V4 sa od januára príliš nezmenila.

Pri rozhodovaní o budúcnosti Európskej únie by sa mal brať väčší ohľad na hlas občanov. Slovensko s týmto výrokom súhlasí ešte viac, než priemerná členská krajina. Prieskumy Eurobarometra pred začatím Konferencie o budúcnosti Slovenska naznačujú záujem o účasť na diskusiách.

Európa bude mať v nasledujúcich rokoch čoraz menšiu spotrebu fosílnych palív. To výrazne ovplyvní vzťahy Únie s dôležitými susedmi ako je Rusko, ako aj s globálnymi hráčmi ako sú Spojené štáty americké, Čína a Saudská Arábia. 

V prvej desiatke európskych znečisťovateľov stále dominujú uhoľné elektrárne. Je ich však čoraz menej, čo významne prispieva k poklesu celkových emisií v energetike. Naopak, rastú emisie z medzinárodnej leteckej a lodnej dopravy ako aj zo spaľovania biomasy.

Aby Slovensko splnilo cieľ potravinovej stratégie EÚ Z farmy na stôl, muselo by rozlohu ekofariem zvýšiť o takmer 300 tisíc hektárov. Dnes sa ekologickým spôsobom hospodári na 197 tisíc hektároch, čo je asi 10 percent ornej pôdy.

Krajiny V4 benefitujú z Nástroja EÚ pre budúce generácie (750 miliardový post-pandemický plán obnovy) a jeho jednotlivých programov. Nasledovná infografika ponúka prehľad národných alokácií aj niekoľko dát o tom, ako obyvatelia krajín V4 oceňujú úsilie a reakciu EÚ na pandémiu.

Slovenské delegácie patria v svojich politických rodinách medzi najaktívnejšie a najviac prepojené. Ukazujú to dáta mapujúce prácu na pozmeňovacích návrhoch. Najprepojenejším poslancom z 705 členného Európskeho parlamentu je Slovák Martin Hojsík.

Rok 2020 bol z pohľadu práce Európskej komisie predovšetkým rokom stratégií v hlavných politických prioritách, rok 2021 by ich mal ďalej rozmeniť na konkrétnosti.

Aké sú hlavné potreby a problémy slovenského agrosektora? Na čo by sa Slovensko malo sústrediť pri tvorbe nových agrodotačných pravidiel? Európska komisia pripravila zoznam odporúčaní, ako zlepšiť poľnohospodárstvo a potravinárstvo na Slovensku. 

Obyvatelia krajín V4 si uvedomujú riziká spojené s klimatickou zmenou. Väčšina z nich podporuje cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Už menej ich je pripravených zmeniť svoje spotrebiteľské správanie.

Košický samosprávny kraj, mesto Prešov a Bratislavský samosprávny kraj ukazujú na európskej mape svoje „zelené projekty“.  

Digitálna aktivita na internete v posledných rokoch rastie a pandémia tieto trendy ešte posilňuje. O bezpečnosti na internete však stále nevie dosť ľudí.

Bratislavčania aj Košičania sú podľa prieskumu eurokomisie so životom vo svojich mestách spokojní. Ide o súčasť trendu, v ktorom sa východeurópske mestá kvalitou života doťahujú na tie severoeurópske.

Bratislavský región vyniká v EÚ pôrodnosťou, vzdelanosťou a výškou HDP na hlavu. Východné Slovensko má najmenej starších rodičiek a menej detí v materských školách.

Európska únia je závislá od dovozu kritických nerastných surovín. Väčšina z nich sa dováža z Číny, či Juhoafrickej republiky. V septembri predstavila Európska komisia stratégiu, závislosť od dovozu navrhuje znižovať využívaním domácich zásob, recykláciou a diverzifikáciou.

Slovenská štátna pomoc pre poľnohospodárstvo je v porovnaní s európskym priemerom tretinová. Slovenské farmy sú veľmi závislé od agrodotácií z EÚ. Podiel priamych platieb na pridanej hodnote a zisku fariem je jeden z najvyšších v Únii.

Priemerný vek farmárov od revolúcie stúpol takmer o 10 rokov. Generačná obmena v poľnohospodárstve pritom môže zbrzdiť vyľudňovanie vidieka a zmodernizovať celý agrosektor. 

Viac energie z obnoviteľných zdrojov, menej pesticídov, a lepšia ochrana biodiverzity v poľnohospodárskej krajine. Zelená reforma agropolitiky EÚ sľubuje viac peňazí na ochranu prírody a klímy, ako aj nové pravidlá, ktoré motivujú farmárov na pôde hospodáriť šetrnejšie. 

Slovensko môže po koronakríze z rozpočtu EÚ čerpať desiatky miliárd eur. Najväčší balík peňazí bude mať k dispozícii z Kohéznej politiky EÚ, teda eurofondov - súčasných, či budúcich. Infografika prináša prehľad nástrojov finančnej pomoci EÚ v najbližších siedmich rokoch. 

Do krajín V4 prúdi po Nemecku najviac tovarov z Číny, výnimkou je len Slovensko. Hoci najviac s Čínou v porovnaní s inými mimoeurópskymi krajinami vo Vyšehrade obchoduje Praha, Česi ostávajú voči Pekingu najnegatívnejšie naladení.

Potravinová stratégia Z farmy na stôl má určiť štandard udržateľnej výroby a spotreby potravín pre celý svet. Európska komisia chce, aby európske potraviny boli zdravé, cenovo dostupné a aby ich produkcia zanechávala čo najmenšie stopy na životnom prostredí a klíme.

Nová slovenská vláda zatiaľ nedeklarovala, že by chcela meniť politiku voči Turecku, ktorého integračné snahy do EÚ stále podporuje. Obe krajiny prízvukujú najmä bilaterálny investičný potenciál a obchod. 

Kým Slováci vnímajú Rusko najpriaznivejšie, takmer 80 percent Poliakov nedôveruje jeho prezidentovi, Vladimírovi Putinovi. Najživší obchod však má Moskva práve s Varšavou.

Verejné výdavky Slovenska na ochranu životného prostredia sú porovnateľné s krajinami EÚ. Viac ako dve tretiny výdavkov Ministerstva životného prostredia pochádza z fondov EÚ. Z nich väčšina ide na environmentálne projekty v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.