Infografiky

V EÚ sa každoročne medzi krajinami prepraví viac ako 780 miliónov živých sliepok, 35 miliónov prasiat a viac ako štyri milióny kusov hovädzieho dobytka. Na Slovensku sa v klietkach chová až 83 percent sliepok, čo je tretí najvyšší podiel v celej EÚ.

Celoeurópsky prieskum názorov komunálnych politikov na budúcnosť ukazuje, že samosprávy nemajú dostatočný hlas pri rozhodovaní o budúcnosti Únie. Na Slovensku chcú politici hlavne lepší prístup k európskym peniazom. 

Slovensko zaznamenalo najvyššiu percentuálnu mieru ľudí dochádzajúcich za prácou do zamestnania v Únii. Z celkového počtu zamestnaných dochádza takmer päť percent do zahraničia aspoň raz za týždeň, uvádza štatistika Eurostatu.  

Iba 53 percent obyvateľov Slovenska už počulo o projekte financovanom z fondov EÚ v ich meste či regióne, ukázal najnovší prieskum. Veľká väčšina respondentov, ktorí už o eurofondových projektoch počuli, ich však považuje za prínosné pre svoje mesto alebo región.

Slovensko bude mať v budúcom programovom období agropolitiky EÚ jedno z najvyšších podielov Programu rozvoja vidieka na celkových agrodotáciách z Únie. Štátny rozpočet doteraz spolufinancoval poľnohospodárske eurofondy minimálnou mierou, no od roku 2023 bude príspevok štátu vyšší. 

Slovákom sa zvyčajne darí riešiť zákaznícke sťažnosti priamo s obchodníkmi. Ak ale ten nespolupracuje, vysúdiť si odškodné nebýva ľahké. Zmeniť to môžu kolektívne žaloby, ktoré na Slovensko prídu už o dva roky. 

Európska komisia v polovici júla predstavila Novú stratégiu lesného hospodárstva do roku 2030. Jej hlavným úmyslom je zosúladiť socioekonomické funkcie lesa s novými klimatickými a environmentálnymi cieľmi Európskej únie.

S príchodom Joea Bidena do úradu amerického prezidenta sa mnoho mení aj v Severoatlantickej aliancii. Tá iniciuje množstvo nových projektov a aktivít. Na budúcoročnom summite ich chcú Spojenci pretaviť do novej stratégie.

Eurofondy slovenskej ekonomike počas pandémie poskytli miliardovú injekciu. Ďalších 780 miliónov eur získa Slovensko z fondov EÚ v rámci iniciatívy REACT-EU. Ide o dodatočné eurofondy, ktoré majú pomôcť preklenúť obdobie od krízy k rastu podporenému z plánu obnovy. 

Slovensko po sedem a pol roku programového obdobia stále nevyužilo ani polovicu z vyše 15-miliardového balíka eurofondov. Až 53 percent alokácie, teda takmer deväť miliárd eur, tak musí dočerpať za dva a pol roka. 

Podľa minuloročného Eurobarometra o Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ si to myslia až tri štvrtiny slovenských respondentov. Agrodotácie tvoria najväčšiu časť rozpočtu EÚ, no výdavky na poľnohospodárstvo nemajú hodnotu ani pol percenta únijného HDP.

Rozmiestnenie obyvateľstva na Slovensku sa do roku 2050 zmení. Vo väčšine krajov ich počet klesle. Jedinou výnimkou je bratislavský. Populácia naopak zostarne. Najviac na strednom Slovensku.

Osobné dáta, ktoré majú v súčasnosti najmä digitálnu podobu, podliehajú špecifickému dohľadu. Ich ochranu a spracovanie ovplyvňujú na rôznych úrovniach rozličné inštitúcie aj legislatíva.

Programové obdobie čerpania eurofondov 2014-2020 sa skončilo. Peniaze sa môžu vďaka pravidlu N+3 dočerpávať ešte dalšie tri roky. Najviac európskych peňazí smerovalo z celkového balíka určeného pre Slovensko do dopravy. V rámci tejto oblasti zase do ciest a železníc. 

Európske inštitúcie diskutujú o návrhu smernice o primeraných minimálnych mzdách v EÚ. Spravodajcovia z europarlamentu navrhujú prijať záväzný dvojitý parameter, ktorý väčšina členských štátov dnes nespĺňa. Krajiny by tiež mali zvýšiť pokrytie pracovníkov kolektívnymi zmluvami.

Slovensko z eurofondov na roky 2021 až 2027 získa 12,8 miliardy eur. Najviac sa znižuje alokácia z Kohézneho fondu, z ktorého je možné financovať dostavbu diaľnic. Úplne novým fondom je Fond spravodlivej transformácie, z ktorého Slovensko získa 459 miliónov eur.

Dohovor primátorov a starostov je najväčším celosvetovým hnutím miestnych samospráv, ktoré sa zaviazali dobrovoľne implementovať prísnejšie klimatické a energetické ciele. Na Slovensku má 40 signatárov. Nejde pritom iba o väčšie mestá, ale aj malé obce s niekoľkými stovkami obyvateľov. 

Zo 14 slovenských europoslancov sú iba dvaja z vládnych politických strán. Ide o Petra Polláka z OĽaNO (EPP) a Eugena Jurzycu zo strany SaS (ECR). Slovensko je v tejto metrike na úplnom chvoste Európskej únie.

Aké iniciatívy pripravuje Európska komisia v ďalšej časti roka 2021? V júni predstaví veľký legislatívny balík „Fit for 55“ ako aj nové iniciatívy pre biodiverzitu, obehové hospodárstvo a dopravu. 

V roku 2010 slovenské železnice prepravili približne 46 tisíc ľudí. V roku 2019 ich už bolo 80 tisíc. Podiel železničnej dopravy na celkovej verejnej doprave rastie aj vo zvyšku Európy.

Aké sú najnovšie trendy vývoja pandémie a očkovania v krajinách Vyšehradskej štvorky? Ochota ľudí nechať sa zaočkovať je v priemere okolo 50 percent. Zatiaľ čo v Maďarsku sa dvíha, v ostatných krajinách V4 sa od januára príliš nezmenila.

Pri rozhodovaní o budúcnosti Európskej únie by sa mal brať väčší ohľad na hlas občanov. Slovensko s týmto výrokom súhlasí ešte viac, než priemerná členská krajina. Prieskumy Eurobarometra pred začatím Konferencie o budúcnosti Slovenska naznačujú záujem o účasť na diskusiách.

Európa bude mať v nasledujúcich rokoch čoraz menšiu spotrebu fosílnych palív. To výrazne ovplyvní vzťahy Únie s dôležitými susedmi ako je Rusko, ako aj s globálnymi hráčmi ako sú Spojené štáty americké, Čína a Saudská Arábia. 

V prvej desiatke európskych znečisťovateľov stále dominujú uhoľné elektrárne. Je ich však čoraz menej, čo významne prispieva k poklesu celkových emisií v energetike. Naopak, rastú emisie z medzinárodnej leteckej a lodnej dopravy ako aj zo spaľovania biomasy.