Infografiky

Podľa odhadu Pew Research Center, moslimovia tvorili v roku 2016 asi 4,6 percenta európskej populácie. Ich akceptácia väčšinovou populáciou je vyššia v krajinách, kde sú početnejší.

Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším podielom ľudí zúčastňujúcich sa na celoživotnom vzdelávaní. Posledných 15 rokov ich podiel na populácii vo veku 25-64 rokov stagnuje okolo 4 percent

Vo vnímanej nezávislosti súdnictva bolo Slovensko v 2018 na predposlednom mieste. Situácia sa za merané obdobie, od roku 2016, veľmi nezmenila.

Deväť krajín, ktoré tvoria východnú hranicu NATO, za ostatných päť rokov navýšili výdavky na obranu v priemere o 61 percent. Len dve z nich už dosiahli dvojpercentnú úroveň HDP na obranu, ktorú Aliancia od svojich členov vyžaduje.

Už niekoľko rokov sa vnímaná miera korupcie na Slovensku nemení. Patríme medzi krajiny EÚ s jej najhorším indexom.

Podiel pracujúcich ohrozených chudobou je na Slovensku pod európskym priemerom, od roku 2006 je na úrovni okolo 6 percent. Najvyšší podiel je v krajinách južnej Európy a Luxembursku.

Podpora rodín a detí tvorí v niektorých krajinách veľkú časť sociálnych výdavkov, v Luxembursku viac ako 15 percent. V iných len ich zlomok: v Grécku, Holandsku či Portugalsku menej ako 5 percent výdavkov na sociálnu oblasť.

Materiálna deprivácia - neschopnosť dovoliť si tovary a služby nevyhnutné pre normálny život - na Slovensku po vstupe do EÚ klesala. Dnes ňou trpí asi 7 percent ľudí.

Slovensko dáva na sociálne výdavky 14,5 percenta HDP, približne 4 percentá pod európskym priemerom. Viac ako polovica z nich je určená na starobné dôchodky.

Podiel ľudí ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením na Slovensku prudko klesol po našom vstupe do EÚ, dnes je na úrovni 16,3 percenta.

Počet patentových prihlášok zo Slovenska postupne rastie, v porovnaní s inými krajinami Európskej únie je však stále nízky. V celkovom hodnotení inovačnej výkonnosti patríme medzi miernych inovátorov.

Európska únia je najväčším donorom rozvojovej pomoci. Väčšia krajín, vrátane Slovenska, si však záväzky neplní.

V posledných rokoch uzavrela EÚ obchodné dohody s viacerými dôležitými obchodnými partnermi. V slovenskom zahraničnom obchode dominujú členské krajiny Únie.

Takmer 80 percent ekonomicky aktívneho obyvateľstva na Slovensku tvoria zamestnanci, podobne ako v EÚ. Oproti európskemu priemeru však máme menší podiel ľudí pracujúcich na čiastočné úväzky.

Severoatlantická aliancia sa po udalostiach na Ukrajine zaviazala posilňovať vlastnú východnú hranicu. Kým počet vojenských jednotiek už presiahol 7 000, nové základne, či výcvikové centrá zatiaľ nepribudli. 

Počet mladých ľudí bez práce a mimo formálneho vzdelávania (NEETs) v Európe klesá. Na Slovensku sa nevzdeláva ani nepracuje viac ako 10 percent mladých vo veku 15-24 rokov.

Investície do slovenského výskumu a vývoja postupne rastú. Problémom je však priveľká závislosť na zahraničných zdrojoch - najmä európskych fondoch.

Vďaka programu Erasmus+ mohlo študovať či stážovať v zahraničí asi 25 000 Slovákov. Najčastejšie v Českej republike, Španielsku, či Nemecku. Na Slovensko sa cez tento program dostalo 12 500 mladých ľudí z európskych krajín.

Slovensko patrí medzi šesť krajín Európskej únie, ktoré neumožňujú žiadne partnerské zväzky osôb rovnakého pohlavia. Jedenásť krajín im umožňuje uzavrieť manželstvo, ďalších osem registrované partnerstvo alebo podobný zväzok.

Počet slovenských vysokoškolských študentov v zahraničí sa od nášho vstupu do EÚ zdvojnásobil, na viac ako 30 000. Až 70 percent z nich študuje na českých univerzitách. Populárne sú aj Spojené kráľovstvo, Nemecko, Dánsko, či susedné krajiny.

Najviac utečencov je v mimoeurópskych krajinách: v subsaharskej Afrike, na Blízkom východe, či v Kolumbii. V EÚ sú najpohostinnejšími krajinami Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Švédsko - na rozdiel od strednej a východnej Európy.

Dominantná časť slovenského exportu smeruje na jednotný európsky trh. Do členských krajín EÚ vyvážame viac ako 85 % tovarov. Z krajín EÚ pochádza približne 80% dovážaných tovarov.

V roku 2017 bolo na Slovensku postihnutých znečistením 10,7 % domácností, čo je pod priemerom európskej pätnástky.

Počet slovenských domácností napojených na kanalizáciu oproti začiatku 90. rokov stúpol o takmer 15 percent. V porovnaní s vyspelými krajinami je však stále nízky - len 66,4 %.