Rozhovory

Keďže na vrcholové posty nemáme nomináciu, ktorá by zabezpečila geografickú rovnováhu, je dôležité, aby boli v programe Európskej komisie zohľadnené politické priority nášho regiónu, hovorí novozvolený europoslanec VLADIMÍR BILČÍK.

Voľby do Európskeho parlamentu ukázali, že euroskeptická karta stále nie je silnou motiváciou pre podporu strany. Keby Marián Kotleba voličom spolu s protieurópskym postojom ponúkol aj ďalšie témy, mohol získať  viac hlasov, hovorí sociologička OĽGA GYÁRFÁŠOVÁ. 

MICHAL WIEZIK veľmi nepremýšľal o Viktorovi Orbánovi ani Manfredovi Weberovi. Ako europoslanec sa sústredí na zelené lesníctvo a poľnohospodárstvo. Sto percent elektriny by podľa neho malo pochádzať z obnoviteľných zdrojov, dnešné pestovanie energetických surovín však nazýva biologickou púšťou.

Európska únia ešte nikdy nevstúpila do českej politiky tak silno ako teraz. Záverečný audit Európskej komisie môže Andrejovi Babišovi narobiť problémy, no v Česku dnes neexistuje sila, ktorá by ho donútila stiahnuť sa z premiérskej stoličky, hovorí novinár JINDŘICH ŠÍDLO.

Hranice brzdia hospodársky rozvoj regiónov, ktoré na nich ležia. Európska územná spolupráca (Interreg) pomáha aj periférne regióny meniť na lepšie miesto pre život. Ide o najeurópskejší zo všetkých fondov Európskej únie, hovorí PAVEL BRANDA. 

Krajná pravica nemá v Európskom parlamente žiaden vplyv, môže však narušovať chod Rady EÚ a Európskej komisie. A ak sa euro dostane do krízy, Marine Le Penová sa môže dostať k moci aj v roku 2022, varuje politológ DOMINIQUE REYNIÉ.

Bojím sa, že Paríž a Berlín stratili schopnosť dohodnúť sa, hovorí bývalý francúzsky veľvyslanec PIERRE VIMONT. Tvrdí tiež, že v Bruseli sa hovorí viac o Lajčákovi ako o Šefčovičovi a Macron by si mal nájsť spojencov aj vo východnej Európe. 

Moldavsko je v politickej kríze. Ďalšie udalosti sa budú odvíjať od toho, či sa líder doterajšej vládnej strany vzdá moci dobrovoľne alebo nie, hovorí v rozhovore SAMUEL GODA zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Na Slovensku máme problém s európskou identitou, ktorý je aj výsledkom nacionalistického tlaku zo strany politikov, médií a školstva. Predstava, že keď niekto nadobudne európsku identitu, nevyhnutne musí stratiť tú slovenskú, je úplne infantilná, hovorí v rozhovore sociológ MICHAL VAŠEČKA.

Mobilizácia občanov okolo environmentálnych otázok naprieč Európou prinútila strany zaujať silnejší postoj k životnému prostrediu. Celoeurópske iniciatívy budú silnieť, tvrdí ALBERTO ALEMANNO.

Slovenská spoločnosť ukazuje schopnosť mobilizovať sa v časoch, keď je ohrozená demokracia. To vám dáva dôvod na optimizmus, hovorí CHRISTIAN LEQUESNE z parížskej Sciences Po.

Ako bude vyzerať budúca európska spolupráca v obrane a akú úlohu v nej zohrajú krajiny Vyšehradskej štvorky? Ako sa Nemci pozerajú na súčasný vývoj u svojich východných susedov? Redakcia EURACTIV.cz vyspovedala nemeckého experta na medzinárodné vzťahy HARALDA MÜLLERA.

Nie je to o zaujatosti voči žiadnej krajine, ale o nezávislosti európskych súdnych systémov, hovorí nemecký europoslanec JENS GEIER o podmienenosti právneho štátu v súvislosti s budúcim rozpočtom EÚ, ktorá sa nepozdáva najmä krajinám V4.

Slovensko inovácie v automobilovom priemysle len predstiera, ostatné krajiny V4 nás predbehli, varuje PATRIK KRIŽANSKÝ, ktorého firma Danubia Nanotech zvíťazila v súťaži startu-pov a ktorý vedie aj Slovenskú asociáciu pre elektromobilitu.

Boli časy, kedy sa Kyjev spoliehal na Vyšehrad ako na advokátov Ukrajiny v Únii. Dnes sa snaží rokovať skôr na bilaterálnej úrovni, hovorí JURIJ PANČENKO, expert ukrajinského portálu Európska pravda.

Únia by mala rozhodovať rýchlejšie a lepšie reagovať na krízy, hovorí MICHAL ŠIPOŠ (OĽaNO). Nepodporuje však prechod z rozhodovania jednomyseľnosťou na väčšinové hlasovanie. 

Očakávali sme, že nové členské krajiny prijmú nielen európske právo, ale aj spoločné vízie smerovania EÚ. Nasledoval však pocit, že nemôžu splniť to, čo od nich Západ očakáva, spomína na veľké rozširovanie Únie spred 15 rokov politický analytik ERIC MAURICE.

Sme v otázke vytvárania nových inštitúcií EÚ skeptickí, ale vieme si predstaviť "európske FBI", hovorí IVAN ŠTEFANEC z KDH. Hovorí aj o tom, ako ho pôsobenie v europarlamente a prípady zo Slovenska presvedčili o nutnosti európskej prokuratúry. 

"Otázkou je, či by mala Únia reagovať na všetko, čo sa vo svete udeje," hovorí na margo anexie kandidát na europoslanca PETER PČOLINSKÝ z hnutia Sme rodina. Sankcie voči Rusku sú podľa neho prázdne gesto, ktoré Slovensku nič neprinieslo.

V dodržiavaní ľudských práv musí byť Únia nekompromisná, to ale neznamená, že by Slovensku niekto nanucoval kultúrnu revolúciu, hovorí kandidát PS/Spolu do Európskeho parlamentu MICHAL ŠIMEČKA.

Záujem EÚ o situáciu po vražde Jána Kuciaka hodnotí pozitívne. "Myslím, že aj v budúcnosti si podobné situácie, ktoré sami vyriešiť nevieme, budú vyžadovať zásah zvonku," hovorí kandidát na europoslanca za SaS EUGEN JURZYCA.

Odmietam v kampani hovoriť o kultúrno-etických otázkach, na ktoré europoslanci nemajú vplyv, hovorí v rozhovore europoslankyňa MONIKA BEŇOVÁ. Chce sa vyhnúť zopakovaniu scenára z  prezidentských volieb.

Európska komisia chce vidieť pokrok v celom cykle životu plastov. Vyžadovať si to bude viac obnoviteľných zdrojov, nové podnikateľské modely aj nové technológie, hovorí eurokomisár pre životné prostredie KARMENU VELLA pre EURACTIV.sk.

Zálohovanie aj bioplasty sú dobrými myšlienkami, ale samé osebe nestačia, hovorí odborníčka na svojpomocnú recykláciu TIRSA VAN DER LAANOVÁ z holandskej nadácie Precious Plastic.