Brexit oslabí EÚ nielen ekonomicky

Európska únia bude bez Británie finančne chudobnejšia, ekonomicky menej slobodná, z hľadiska obchodnej výmeny menej liberálna, menej "atlantická" a menej otvorená ďalšiemu rozšíreniu, hovorí najnovšia štúdia londýnskeho centra pre európske reformy (CER).

zdroj: TASR

Briti v referende 23. júna rozhodnú o odchode alebo zotrvaní krajiny v EÚ.

Prípadné vystúpenie z bloku, tzv. brexit, uštedrí tvrdú ranu “sebadôvere” a medzinárodnému postaveniu EÚ. Zároveň pripraví úniu o jednu z jej najväčších ekonomík a vojenských mocností.

Diera v rozpočte

Podľa štúdie CER Brexit vyhĺbi dieru v spoločnom rozpočte EÚ a prinesie odklon európskeho bloku od otvorenej konkurenčnej ekonomiky, ktorú uprednostňujú Holandsko, Švédsko, Írsko a štáty strednej Európy, smerom k väčšiemu ochranárstvu a reguláciám.

Británia je tretím najväčším čistým prispievateľom do rozpočtu EÚ po Nemecku a Francúzsku. V období 2010-2014 ročne zaplatila do európskej pokladnice v priemere o 9,23 miliardy eur viac, ako z nej dostala. Londýn však bude posielať príspevky ešte dva roky, kým definitívne vystúpi z EÚ.

Aj zarytí európski federalisti pripúšťajú, že Británia výraznou mierou prispela k otvoreniu vnútorného trhu, podporovala otvorenú zahraničnú politiku a účelnú administratívu.

Stop integrácii

Stúpenci tesnejšej integrácie, najmä z 19-člennej eurozóny, nebudú mať po brexite dôvod na radosť, keďže euroskeptici v celej EÚ začnú po odchode Británie vyvíjať tlak na otvorenie európskych zmlúv a vypísanie referenda vo svojich štátoch. Najviac sa preto obávajú, že brexit môže spustiť vlnu “dezintegrácie”.

Okrem toho, ak Briti odmietnu zostať v únii, Brusel bude musieť v nasledujúcich rokoch venovať veľa času zdĺhavým a komplikovaným rokovaniam o podmienkach vystúpenia a budúcich vzťahoch Británie s EÚ.

Možné zmeny na čele Únie

To môže podľa CER oslabiť doterajšiu “francúzsko-nemeckú os” pri presadzovaní tesnejšej integrácie eurozóny aj preto, že sa obe krajiny pripravujú na voľby v roku 2017.

Nepopulárny francúzsky prezident Francois Hollande má pred sebou posledný rok funkčného obdobia, zatiaľ čo nemecká kancelárka Angela Merkelová čelí vlne kritiky za zvýšený prílev migrantov.

Ak Briti zahlasujú za brexit, zmení sa aj mocenská štruktúra v EÚ. Nemecko stratí spojenca v boji proti francúzskemu spôsobu štátom riadeného hospodárstva a Francúzsko príde o najväčšieho partnera, ktorý mu pomáhal pri presadzovaní vojenských misií EÚ v Afrike a inde vo svete.

Je tiež možné, že Európa bude menej inklinovať k spolupráci s USA či k tvrdšiemu postoju voči Rusku.

EÚ dvoch táborov

Podľa štúdie EÚ zostane po brexite rozdelená na dva tábory: väčšinu štátov, ktoré zaviedli spoločnú menu, a menšinu, ktorá zatiaľ eurom neplatí.

Štáty mimo eurozóny – Švédsko, Dánsko, Poľsko, Česko, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko – budú slabšie pri presadzovaní svojich záujmov bez Británie ako hlavného finančného centra Európy.

Krajiny stratia spojenca

Viaceré štáty stratia po brexite mocného spojenca pri presadzovaní dôležitých bodov, ako je voľný trh a neobmedzená konkurencia a zároveň obmedzenie štátnej pomoci priemyselným podnikom, odmietavý postoj k harmonizácii daní a ďalšie.

Londýn bol tiež najväčším podporovateľom rozšírenia EÚ smerom na východ v rokoch 2004 a 2007. Čiastočne aj preto, lebo veril, že sa tým spomalí centralizácia EÚ.

Žiadna z krajín bloku nebojovala tak tvrdo za ambiciózne dohody o voľnom obchode s USA, Kanadou, Japonskom a ďalšími významnými ekonomikami. Bez energickej podpory Británie je menej pravdepodobné, že rokovania s USA prinesú ovocie.

REKLAMA

REKLAMA