ANALÝZA: Euro voči doláru v 1. polroku oslabilo o 8 % aj pre grécku krízu

Bratislava 9. júla (TASR)- Oslabenie eura voči doláru, výkyvy na finančných trhoch a obozretnosť investorov pri investovaní do rizikovejších aktív - to je podľa analytikov výsledok nedohody Grécka s medzinárodnými veriteľmi. Oslabovanie spoločnej meny sa začalo ešte v máji minulého roka a pokračovalo aj v tomto roku. "V januári tohto roka padla európska mena pod hranicu 1,20 EUR/USD, ktorú ...

Bratislava 9. júla (TASR)- Oslabenie eura voči doláru, výkyvy na finančných trhoch a obozretnosť investorov pri investovaní do rizikovejších aktív – to je podľa analytikov výsledok nedohody Grécka s medzinárodnými veriteľmi.

Oslabovanie spoločnej meny sa začalo ešte v máji minulého roka a pokračovalo aj v tomto roku. “V januári tohto roka padla európska mena pod hranicu 1,20 EUR/USD, ktorú naposledy testovala v roku 2006. V marci malo euro dokonca na dohľad paritu s dolárom. V tomto období totiž testovalo voči americkej mene 12-ročné minimum a pohybovalo sa pod úrovňou 1,05 EUR/USD,” konštatovala analytička Poštovej banky Dominika Ondrová.

Slabnúca ekonomika eurozóny a neustále spomaľovanie inflácie tak viedli Európsku centrálnu banku (ECB) k spusteniu kvantitatívneho uvoľňovania. V USA sa však éra nízkych úrokových sadzieb pomaly blíži ku koncu. Tieto faktory spolu s gréckou krízou spôsobili, že euro voči doláru ku koncu júna tohto roka oslabilo približne o 8 %. “Spoločnú menu na slabších úrovniach budú aj naďalej udržiavať grécka kríza, kvantitatívne uvoľňovanie, ale aj rozchádzanie sa menových politík v únii a USA,” očakáva Ondrová s tým, že ak Grécko nedosiahne dohodu s veriteľmi, je pravdepodobné, že sa euro opäť posunie k hodnotám z marca tohto roka.

Vývoj situácie v Grécku má vplyv aj na finančné trhy. “Pocítila to aj akciová burza v Aténach. Jej index sa z januárovej hodnoty 826,18 bodu prepadol v polovici júna až k úrovni 680 bodov. Na tejto hranici bol pritom index naposledy v roku 2012,” priblížila Ondrová.

Nezhody Grécka s veriteľmi a nezaplatenie splátky Medzinárodnému menovému fondu (MMF) podľa analytikov zvýšilo obavy investorov, že krajina zbankrotuje a môže odísť z eurozóny. “Tento stav sa premietol aj do rastu už i tak vysokých výnosov z gréckych dlhopisov. Tie sa napríklad v prípade 10-ročných gréckych dlhopisov v posledných júnových dňoch zvýšili z januárových 10 % na 15 %,” vyčíslila Ondrová.

Aj podľa investičnej strategičky KBC Asset Management Slovensko Silvie Čechovičovej výsledky gréckeho referenda sa môžu podpísať pod zvýšenú volatilitu na finančných trhoch. “Najviac postihnuté budú rizikové aktíva, ako sú akcie, pri ktorých sa dá očakávať ich pokles. Takisto by malo prísť k rozšíreniu rizikových prémií pri dlhopisoch periférnych krajín, ako sú Taliansko, Španielsko či Portugalsko,” myslí si Čechovičová.

Zároveň ale uviedla, že periférne krajiny eurozóny sú v súčasnosti menej zraniteľné ako v minulosti. “Investori dajú prednosť bezpečným dlhopisom ako nemecké či americké, takže ich ceny stúpnu. Investori v podielových fondoch by aj pri zvýšenej neistote na trhoch nemali podliehať panike, ale mali by dodržiavať zvolenú dlhodobú investičnú stratégiu a svoj investičný horizont,” konštatovala Čechovičová.

mst gl

REKLAMA

REKLAMA