Dánsko prevzalo od Poľska predsedníctvo Európskej únie

Kodaň 1. januára (TASR) – Dánsko dúfa, že poslúži ako "most" medzi členmi eurozóny a krajinami mimo ňu počas svojho polročného pôsobenia vo funkcii predsedníckej krajiny Európskej únie, ktorú dnes prevzalo. Rovnako ako predchádzajúca predsednícka krajina EÚ Poľsko, Dánsko tiež nie je členom eurozóny a povedie EÚ v období napätia, ktoré vyvolala dlhová kríza jednotnej meny.

Dánsko je členom EÚ od roku 1973, ale jeho voliči už dvakrát odmietli prijať euro namiesto dánskej koruny. Dánsko a Británia sú jediné dve krajiny EÚ, ktoré nemajú povinnosť prijať v budúcnosti euro, pretože si túto výnimku vybavili v zmluve.

Nedávny prieskum centrálnej banky ukázal, že dánska verejnosť je naďalej proti vstupu do eurozóny – 71 percent opýtaných sa vyjadrilo proti alebo pravdepodobne proti prijatiu eura.

"Je to dôsledok pokračujúcej dlhovej krízy. V súčasnosti je Dánsko dokonca schopné mať nižšiu úrokovú sadzbu ako Nemecko," citovala agentúra DPA hlavného ekonóma Danske Bank Steena Bociana.

V EÚ pokračujú snahy posilniť integráciu 17-člennej eurozóny, aby sa zabránilo budúcim krízam. Krajiny bloku, ktoré nemajú euro, dostali pozvanie, aby sa pripojili k novej fiskálnej dohode.

Británia v Bruseli ihneď vylúčila možnosť svojej účasti. Dánsko sa pripojilo ku krajinám, ktoré nemajú euro a povedali, že sa touto záležitosťou musia zaoberať ich parlamenty.

Diplomati poznamenali, že hoci Dánsko nepoužíva spoločnú menu, jeho ekonomika je s eurom úzko zviazaná. Kodaň "nemá ilúzie" o tom, že by Dánsko bolo "úplne nezávislé", povedal v Bruseli jeden z diplomatov.

Počas svojho predsedníctva EÚ chce Dánsko poslúžiť ako "most" medzi členmi eurozóny a tými, ktorí nimi nie sú, povedal v Bruseli dánsky minister pre záležitosti EÚ Nicolai Wammen.

Je však otázne, aký veľký vplyv na blok bude Dánsko mať. Britský denník Financial Times citoval francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, ktorý na poslednom summite EÚ odbil dánsku premiérku Helle Thorningovú-Schmidtovú so slovami: "Stojíte mimo (eurozónu), ste malí (malá krajina) a vy ste (vo funkcii) nová. Nechceme od vás nič počuť."

Stredoľavá koalícia dánskej premiérky, ktorá stojí na čele vlády od októbra, chce predovšetkým zabrániť vypísaniu referenda v Dánsku. Vládnuca koalícia je totiž vnútorne rozdelená. Na jednej strane sú proeurópski sociálni demokrati premiérky a sociálni liberáli s mierne skeptickou Socialistickou ľudovou stranou, zatiaľ čo ľavicová Jednotná kandidátka, ktorá v parlamente Červenú koalíciu podporuje, požaduje, aby o pristúpení Dánska k fiskálnej dohode rozhodli voliči v referende.

Podľa dánskej ústavy sa musí uskutočniť referendum, ak právnici dospejú k záveru, že Dánsko prenáša svoju zvrchovanosť na EÚ.

Výnimky, ktoré si Dánsko zabezpečilo v zmluve s EÚ a ktoré pokrývajú aj oblasti obrany, spravodlivosti a vnútorných záležitostí, by mohli pomôcť Dánsku zostať "neutrálne", domnieva sa profesor politických vied na Kodanskej univerzite Peter Nedergaard.

Dánsko už predsedalo EÚ šesťkrát, naposledy v roku 2002. Pod jeho vtedajším predsedníctvom sa blok rozšíril o 10 členských krajín na súčasných 27.

EÚ odvtedy výrazne zmenila Lisabonská zmluva z roku 2009, ktorá vytvorila nové inštitúcie, vrátane Európskej rady a funkcie jej stáleho predsedu, ktorým je v súčasnosti Herman Van Rompuy. Zobrala tým niektoré právomoci predsedníckej krajine EÚ.

Profesor Nedergaard očakáva, že súčasné dánske predsedníctvo EÚ bude "normálnejšie" ako v roku 2002, keďže teraz sa nebudú prijímať "skutočne veľké rozhodnutia" o rozšírení ako vtedy.

Helle Thorningová-Schmidtová povedala, že Dánsko chce "posilniť EÚ v zložitom období… Teraz viac ako kedykoľvek predtým musíme v EÚ spolupracovať," uviedla v privítacom posolstve na webovej stránke dánskeho predsedníctva. "Musíme obnoviť dôveru, bezpečnosť a optimizmus."

Zdroj: DPA

3 žab

REKLAMA

REKLAMA