EK: Jesenná prognóza: Ekonomický rast bude nevýrazný ešte aj v roku 2013

Brusel 10. novembra (TASR) - Prvotná verzia jesennej prognózy Európskej komisie (EK) ekonomického rastu na roky 2011 - 2013 uvádza, že oživovanie hospodárstva sa v súčasnosti zastavilo, pričom aj v nasledujúcich kvartáloch sa očakáva stagnácia hrubého domáceho produktu (HDP). Dnešná správa EK sa podrobnejšie venuje jednotlivým ekonomickým kategóriám. V súvislosti s hospodárskym rastom správa ...

Brusel 10. novembra (TASR) – Prvotná verzia jesennej prognózy Európskej komisie (EK) ekonomického rastu na roky 2011 – 2013 uvádza, že oživovanie hospodárstva sa v súčasnosti zastavilo, pričom aj v nasledujúcich kvartáloch sa očakáva stagnácia hrubého domáceho produktu (HDP). Dnešná správa EK sa podrobnejšie venuje jednotlivým ekonomickým kategóriám.

V súvislosti s hospodárskym rastom správa EK uvádza, že od leta tohto roku sa vyhliadky zmenili z pozitívnych na negatívne. Kríza štátnych dlhopisov v členských štátoch eurozóny sa rozšírila, investori na celom svete sa začali sústreďovať na udržateľnosť dlhu v rozvinutých hospodárstvach mimo EÚ a globálnemu hospodárstvu došiel dych. Očakáva sa, že firmy budú vzhľadom na zhoršené vyhliadky v oblasti rastu a rastúcu neistotu odkladať alebo rušiť investície. Predpokladá sa zároveň, že spotreba domácností bude opatrná, pričom v niektorých členských štátoch bude zároveň pokračovať znižovanie vysokej miery zadlženia. Banky budú navyše pravdepodobne obmedzovať pôžičky, čím ešte viac znížia vyhliadky v oblasti investícií a spotreby.

Fiškálna konsolidácia je o to naliehavejšia, že obavy o udržateľnosť sa zintenzívnili a rozšírili do zatiaľ nepostihnutých krajín. Zdá sa, že oslabujúce sa reálne hospodárstvo, krehké verejné financie a zraniteľný finančný sektor majú na seba vzájomný vplyv, a posilňujú tak tento bludný kruh. Dôvera a rast sa vrátia až vtedy, keď sa túto negatívnu súhru faktorov podarí prerušiť, uvádza správa EK.

Popritom sa očakáva, že politické opatrenia, o ktorých sa rozhodlo v ostatných mesiacoch, znížia približne do polovice roku 2012 neistotu súvisiacu s krízou štátneho dlhu a krízou finančných trhov, čím sa postupne začnú uvoľňovať odložené investície a spotreba.

Ročný rast HDP v EÚ v roku 2012 sa očakáva na úrovni 0,6 % a v eurozóne na úrovni 0,5 %. Očakáva sa, že aj v roku 2013 rast v EÚ zostane nevýrazný na úrovni 1,5 % a v eurozóne na úrovni 1,3 %. Žiadnej skupine členských štátov sa nepodarí uniknúť očakávanému spomaleniu, no rozdiely v miere rastu budú aj naďalej pretrvávať.

Aj v prípade rastu zamestnanosti sú očakávania viac pesimistické. Tvorba nových pracovných miest sa podľa očakávaní v roku 2012 zastaví. Predpokladané zotavenie rastu HDP počínajúc 2. polrokom 2012 bude príliš mierne na to, aby prinieslo silnejší vplyv na trh práce. Nezamestnanosť by v tomto prognózovanom období nemala rásť, ale ani klesať, pričom aj naďalej sa situácia na trhu práce jednotlivých členských štátov únie bude výrazne líšiť.

Podľa prognóz komisie rok 2011 je rokom zmeny od stabilizácie smerom ku konsolidácii verejných financií. Očakáva sa, že výsledky fiškálneho deficitu za rok 2011 dosiahnu 4,7 % HDP v EÚ a 4,1 % v eurozóne. Na rok 2012 sa predpokladá, že deficit dosiahne 3,9 % v EÚ a 3,4 % v eurozóne. V tejto prognóze sa nepočíta s ďalšími konsolidačnými opatreniami, ktoré sú pravdepodobné, no zatiaľ neschválené. Zvyčajný predpoklad nezmenenej politiky môže mať v tejto prognóze väčší dosah ako obvykle. V rámci tohto predpokladu sa očakáva, že celkový pomer dlhu k HDP dosiahne v EÚ vrchol na úrovni 85 % v roku 2012 a stabilizuje sa až v roku 2013. Očakáva sa, že v eurozóne sa bude pomer dlhu naďalej mierne zvyšovať počas celého prognózovaného obdobia a v roku 2012 presiahne úroveň 90 %.

EK vo svojej prognóze uvádza, že hlavnou hnacou silou inflácie v roku 2011 boli ceny energií. Keďže sa predpokladá, že tieto ceny sa budú postupne znižovať, očakáva sa, že hlavná inflácia sa v roku 2012 zníži späť pod hranicu 2 %. Pretrvávajúci útlm v hospodárstve bude naďalej zmierňovať súvisiace cenové tlaky, pričom mzdy podľa očakávaní narastú iba nepatrne.

S ohľadom na krehký rast HDP, s ktorým sa počíta v základnom scenári, nie je riziko recesie zanedbateľné. Hlavné riziká poklesu vyplývajú z obáv o štátne dlhopisy, z finančného odvetvia a celosvetového obchodu. Existuje potenciál negatívnej dynamickej súhry okolností: pomalší rast ovplyvňuje emitentov štátnych dlhopisov, ktorých zlá situácia ďalej ovplyvňuje zdravie finančného odvetvia.

Dobrou správou je, že dôvera sa môže obnoviť rýchlejšie, ako sa v súčasnosti očakáva, čím by sa oživil potenciál rýchlejšieho obnovenia investícií a súkromnej spotreby. Globálny rast by sa mohol ukázať ako odolnejší, než sa predpokladalo v základnom scenári týchto prognóz, a mohol by poskytnúť podporu čistému vývozu EÚ. Reálne príjmy a spotreba by sa napokon mohli zvýšiť vďaka rozsiahlejšiemu znižovaniu cien komodít. Avšak výhľadové riziká v oblasti inflácie sa zdajú byť vo veľkej miere vyvážené.

(spravodajca TASR Jaromír Novak) pop

REKLAMA

REKLAMA