EKONÓMOVIA: Slovensku prinieslo prijatie eura viaceré pozitíva

Bratislava 22. novembra (TASR) – Euro sa Slovensku oplatilo prijať. Zhodli sa na tom viacerí ekonómovia, ktorých oslovil Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (Ineko). "Až 16 z 21 slovenských aj zahraničných ekonómov, ktorých oslovil inštitút Ineko, si myslí, že po takmer päťročnej skúsenosti Slovenska s novou menou euro prevažujú pozitíva nad negatívami. Štyria si myslia, že pozitíva sú zhruba rovnaké ako negatíva a jeden na otázku nevedel odpovedať. Ani jeden z oslovených ekonómov si nemyslí, že negatíva prevažujú nad pozitívami," priblížil výsledky ankety medzi ekonómami riaditeľ inštitútu Peter Goliaš. Anketa bola zameraná na identifikovanie možných východísk zo súčasnej dlhovej krízy.

Medzi hlavné pozitíva respondenti v ankete zaradili zníženie transakčných nákladov a vyššiu kurzovú stabilitu v zahraničnom obchode, ale tiež lepšie podmienky na financovanie verejného dlhu. „Podľa analýz výhody prevažujú nad nevýhodami. Viac sme z prijatia eura profitovali, pretože sme sa napríklad vyhli veľkým volatilitám vo vývoji kurzov. Keby sme sa dnes rozhodovali, či vstúpiť do eurozóny, tak, samozrejme, že áno," povedal počas workshopu, na ktorom Ineko odprezentoval výsledky ankety, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko.

O tom, že pre Slovensko bolo dobré prijať euro, je presvedčený aj bývalý minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). "Táto diskusia potvrdila prieskum, že pozitíva prevažujú nad negatívami. Každá minca má však dve strany. S prijatím eura sú spojené riziká v podobe nákladov na záchranné balíky, ale v zásade prevažujú pozitíva. Najmä v tom, že sme znížili transakčné náklady pri vývoze, dovoze či v turistike," povedal Mikloš. Podľa jeho slov najväčším pozitívom prijatia eura je však to, že na Slovensko je vyvíjaný väčší tlak na to, aby vláda ozdravovala verejné financie, posilňovala ich dlhodobú udržateľnosť a aby robila štrukturálne reformy. "Tlak je väčší, ako by bol, keby sme v eurozóne neboli," dodal Mikloš.

Za hlavné negatíva ekonómovia v ankete označili náklady vyplývajúce z účasti Slovenska na záchranných finančných mechanizmoch eurozóny a tiež neistotu ohľadom jej budúceho inštitucionálneho usporiadania. "Takmer všetci respondenti ankety odporúčajú iným postkomunistickým štátom, aby euro prijali čím skôr alebo po niekoľkých rokoch," doplnil Goliaš. V prípade Poľska taký názor prejavilo 17 z 21 ekonómov, v prípade Českej republiky 18 ekonómov, v prípade Maďarska 20 ekonómov a v prípade Bulharska a Rumunska zhodne 14 ekonómov.

mst gl

REKLAMA

REKLAMA