Chorvátsko bude zo vstupu do EÚ profitovať menej než kedysi SR

Viedeň/Záhreb 17. júna (TASR) – Chorvátsko bude zo vstupu do Európskej únie (EÚ) profitovať menej ako členské štáty, ktoré sa stali členmi únie v roku 2004, myslí si hlavný ekonóm Erste Bank Croatia Alen Kovac. Informovala o tom agentúra APA.

Hlavným dôvodom je zlá ekonomická situácia. Krajina sa už piaty rok nachádza v recesii a aj prognózy pre tento rok počítajú s poklesom ekonomiky. Navyše problémy má aj EÚ. Kovac si myslí, že Chorvátsko nebude môcť plne využiť všetky prorastové impulzy spojené so vstupom do EÚ.

Záhreb by sa mal sústrediť predovšetkým na štrukturálne reformy. Už roky totiž Chorvátsko trápi relatívne slabá konkurencieschopnosť, uviedol Kovac dnes na tlačovej konferencii vo Viedni.

Vstup do únie však podľa Kovaca zvýši tlak na realizáciu reforiem, napríklad v oblastiach verejnej správy a práva. Členstvo v EÚ otvára Chorvátsku nové možnosti na pritiahnutie investorov, myslí si analytik Erste.

Do roka 2020 je pre krajinu z európskych fondov rezervovaných 11,7 miliardy eur. To podľa Erste Group zodpovedá približne štvrtine chorvátskeho rozpočtu pre tento rok. Analytička banky Birgit Niessner predpokladá, že vstup do únie zrýchli tempo rastu chorvátskej ekonomiky až o jeden percentuálny bod.

Chorvátsko na rozdiel od Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska neprilákalo investície do priemyslu. Väčšina smerovala do sektora služieb, napríklad do finančného sektora alebo turizmu, upozornil Kovac. Krajina preto z pohľadu štruktúry priamych zahraničných investícií zaostáva za porovnateľnými štátmi zo strednej a východnej Európy. Investície síce podporili robustný bankový sektor, ale vývoj produkcie, tvorba pracovných miest a export zostávajú potlačené.

Dôvodom toho, že Chorvátsko podobne ako ďalšie oblasti južnej Európy v súčasnosti výraznejšie zaostáva za strednou a východnou Európou, je medzi iným aj to, že región je viac závislý od Talianska, ktoré sa nachádza v recesii, než od Nemecka. Z desiatich najväčších obchodných partnerov Chorvátska v rokoch 2008 až 2012 celkovo vzrástli len ekonomiky Nemecka (2,6 %), Rakúska (1,7 %) a Ruska (0,3 %), pričom zvyšných sedem kleslo, najviac ekonomiky Slovinska (-8,3 %) a Talianska (-5,8 %).

5 lom pop

REKLAMA

REKLAMA