EÚ má štyri scenáre budúcnosti jednocentových a dvojcentových euromincí

Brusel 14. mája (TASR) – Európska komisia (EK) dnes navrhla štyri scenáre budúcnosti jednocentových a dvojcentových euromincí. Udialo sa tak na základe žiadosti Európskeho parlamentu (EP) a Rady EÚ o preskúmanie skutočnosti, či používanie najmenších euromincí je v súlade s nákladmi na ich výrobu a akceptáciou širokej verejnosti.

Komisár EÚ pre ekonomické a finančné záležitosti Olli Rehn v tejto súvislosti uviedol, že EK uskutočnila sériu konzultácií so združeniami zamestnávateľov a spotrebiteľov, štátnymi pokladnicami a centrálnymi bankami, pričom snahou bolo zistiť výhody a nevýhody stiahnutia euromincí s najmenšou nominálnou hodnotou z obehu.

"Posunieme teraz tieto diskusie na ďalšiu úroveň, s členskými štátmi a zainteresovanými stranami, aby sme zistili, či existuje jasná vôľa pre príslušný legislatívny návrh," konštatoval Rehn.

Komisia v tejto súvislosti dospela k štyrom možným scenárom. Prvým je udržanie súčasného status quo, čiže vydávanie najmenších euromincí za dnešných podmienok a bez akýchkoľvek zmien ich podoby či materiálu.

Druhým scenárom je ich vydávanie pri znížených nákladoch na výrobu, čo znamená použitie lacnejších zliatin alebo zefektívnenie procesov výroby, alebo oba návrhy spolu.

Treťou možnosťou je ich rýchle stiahnutie z obehu. Znamenalo by to okamžité ukončenie ich výroby a sťahovanie z obehu prostredníctvom bankovej a obchodnej siete v konkrétnom časovom období. Po ukončení tohto obdobia by mince prestali plniť svoju finančnú hodnotu.

Posledným scenárom je postupné pomalé sťahovanie uvedených eurocentov z obehu. Aj po ukončení ich vydávania by stále boli platným obeživom, najmä pri vydávaní a zaokrúhľovaní konečných cien. Pri tomto scenári sa očakáva ich postupné aj keď zdĺhavejšie stiahnutie z finančného trhu.

Komisia konštatovala, že od roku 2002 výroba euromincí s najnižšou nominálnou hodnotou je stratovou záležitosťou pre krajiny eurozóny, ktoré ich vydávajú. Rozdiely medzi nákladmi na ich výrobu a snahami štátov udržať ich v obehu možno vyčísliť stratou vo výške 1,4 miliardy eur.

Čo sa týka nálad verejnosti, prieskumy ukázali, že mnohí ľudia majú vzťah k najdrobnejším eurominciam a boja sa, že ich stiahnutie z obehu by viedlo k zvýšeniu inflácie. Na druhej strane ich považujú za mince bez významnej peňažnej hodnoty a nepomáhajú pri ich znovu zavádzaní do obehu.

Od januára 2002 členské štáty eurozóny vyrobili vyše 45,8 miliardy kusov jednocentových a dvojcentových euromincí, čo je zhruba 137 mincí na jedného obyvateľa eurozóny.

(spravodajca TASR Jaromír Novak) gl

REKLAMA

REKLAMA