EÚ sa obáva, že separatistické nálady spôsobia vážnu inštitucionálnu krízu

Brusel 1. júla (TASR) - Najvyšší predstavitelia EÚ sa obávajú, že prípadné úspechy separatistických regiónov - dnes súčastí členských krajín únie - môžu viesť k inštitucionálnej kríze. Úspech referenda v Škótsku alebo Katalánsku by postavil EÚ pred dilemu, ako tejto situácii čeliť. Európska únia bola doteraz o rozširovaní sa a spájaní štátov do jedného celku, založenom na spoločnom dodržiavaní...

Brusel 1. júla (TASR) – Najvyšší predstavitelia EÚ sa obávajú, že prípadné úspechy separatistických regiónov – dnes súčastí členských krajín únie – môžu viesť k inštitucionálnej kríze. Úspech referenda v Škótsku alebo Katalánsku by postavil EÚ pred dilemu, ako tejto situácii čeliť.

Európska únia bola doteraz o rozširovaní sa a spájaní štátov do jedného celku, založenom na spoločnom dodržiavaní zákonov, pravidiel a hodnôt. Legislatíva EÚ nemá jasne zadefinované možnosti vystúpenia členských štátov alebo častí svojho územia.

Volanie Škótska a Katalánska po samostatnosti v rámci demokratického procesu všeľudového hlasovania nastoľuje pre Brusel legitímne otázky, aký bude štatút novovytvorených krajín.

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso viackrát za posledný rok zopakoval, že nové samostatné krajiny nepreberú automaticky členstvo v EÚ, ale budú musieť oň znova požiadať. Znamená to náročný prístupový proces, aj keď zrejme kratší než v prípade kandidátskych krajín z Balkánu či východu Európy, pretože legislatíva separatistických regiónov je už zhodná s európskou.

Európske ambície nových štátov však môžu v prípade úspešného referenda blokovať vlády štátov, ktoré predtým mali nad nimi kontrolu. Každá členská krajina musí totiž ratifikovať vstup nového člena do EÚ a je viac ako pravdepodobné, že napríklad Madrid by váhal s ratifikáciou pre Katalánsko, kým sa nevyrieši obrovské množstvo problémov, ktoré odtrhnutie tejto časti územia môže spôsobiť.

Podobným spôsobom uvažuje aj Londýn, ktorý Škótov upozornil, že budú musieť zaviesť vlastnú menu, obnovia sa kontroly na hraniciach a dôjde k prehodnoteniu ekonomických väzieb.

Pre Brusel sú separatistické nálady vnútri únie problémom nielen inštitucionálnym – otvorenie zmlúv, výmena europoslancov, narušenie politických skupín v europarlamente -, ale aj rozpočtovým – dotácie pre poľnohospodárov, účasť na rôznych programoch a projektoch, výmena študentov, platnosť spoločnej meny – a politickým, pretože sú reálne obavy, že úspech Škótska môže povzbudiť ďalšie regióny v EÚ.

A tých je nemálo: Korzika vo Francúzsku, flámske predstavy o rozbití Belgicka, Benátsko či Sardínia v Taliansku, Baskicko v Španielsku či Maďari zo Sedmohradska v Rumunsku.

Rovnako by sa to mohlo preniesť aj na krajiny ašpirujúce na členstvo v EÚ, čo by mohlo sťažiť ich prístupový proces. Bosna a Hercegovina čelí separatistickým snahám Republiky Srbskej, Macedónsko robí ústupky početnej albánskej menšine, Srbsko sa nevyrovnalo s Kosovom a má podobné problémy s Albáncami v ďalších regiónoch na juhu krajiny, Moldavsko vlečie so sebou “zamrznutý” konflikt s Podnesterskom a najnovšie aj separatistické nálady Gagauzska, a Turecko má historický nevyrovnaný spor s Kurdistanom.

Niektoré zdroje z prostredia EÚ v tomto kontexte tvrdia, že ak sa únii podarí konečne sa vyrovnať s hlbokou ekonomickou a finančnou krízou, na obzore sa črtá kríza nová – spojená s legitímnou túžbou národov po sebaurčení na jednej strane a na druhej strane s neschopnosťou EÚ sa s touto situáciou bezbolestne vyrovnať.

(spravodajca TASR Jaromír Novak) dem

REKLAMA

REKLAMA