EÚ vydala správu o možných scenároch v prípade zastavenia dodávok ruského plynu

Brusel 16. októbra (TASR) - Európska komisia dnes vydala správu založenú na záťažových testoch európskych krajín o odolnosti európskeho plynového systému pred nadchádzajúcou zimou vo svetle vzťahov s Ruskou federáciou. Komisia pripomenula, že Európania si oprávnene kladú otázky, čo sa stane, ak budú dodávky ruského plynu prerušené, či budú mať domácnosti a podniky dostatok energie, a čo môže ...

Brusel 16. októbra (TASR) – Európska komisia dnes vydala správu založenú na záťažových testoch európskych krajín o odolnosti európskeho plynového systému pred nadchádzajúcou zimou vo svetle vzťahov s Ruskou federáciou.

Komisia pripomenula, že Európania si oprávnene kladú otázky, čo sa stane, ak budú dodávky ruského plynu prerušené, či budú mať domácnosti a podniky dostatok energie, a čo môže EÚ a jej členské štáty v tejto záležitosti robiť.

Odpoveď komisie je taká, že väčšie množstvo zemného plyn bude doručené do domácností a podnikov, ak členské štáty budú spolupracovať a umožnia naplno sa prejaviť trhovým silám v tomto rezorte. Vládne intervencie musia byť starostlivo pripravené na regionálnej úrovni, aby ich v prípade potreby stačilo len “nakopnúť”.

Správa zahŕňa konkrétne krátkodobé odporúčania pre najzraniteľnejšie členské štáty EÚ a susedné krajiny únie.

Eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger v tejto súvislosti uviedol, že EÚ nečaká so založenými rukami, ale urobí všetko, aby jej členské štáty boli pripravené.

“Po prvýkrát máme úplný obraz rizík a možných riešení. Ak budeme pracovať spoločne, prejavíme solidaritu a splníme odporúčania tejto správy, ani jedna domácnosť v EÚ nezostane počas zimy bez tepla,” uviedol Oettinger.

Súčasný rusko-ukrajinský spor o dodávky plynu stavia EÚ znova do ohrozenia, tak ako v roku 2009. S blížiacou sa zimou chce mať komisia jasnú predstavu o tom, kde by mohli vzniknúť najväčšie nedostatky a ako by mohli byť zmiernené.

Správa komisie uvádza výsledky modelových situácií v 38 európskych krajinách – členských štátov EÚ a ich susedných krajín. Analyzuje rôzne scenáre, najmä úplné zastavenie ruských dodávok plynu do EÚ počas šiestich mesiacov.

Dlhotrvajúce narušenie dodávok by malo jasný dosah na EÚ. Najzraniteľnejšie sú Bosna a Hercegovina, Estónsko, Fínsko, Macedónsko a Srbsko, ktorým by v tomto prípade chýbalo až 60 % plynu, ktorý potrebujú. To znamená, že by utrpeli aj domácnosti, nielen podniky. Komisia zdôrazňuje, že pri užšej spolupráci krajín, namiesto prijímania čisto vnútroštátnych opatrení, by spotrebitelia nemuseli byť odrezaní od dodávok plynu.

Národné správy ukázali, že krajiny EÚ a ich susedia predvídajú širokú škálu opatrení na zmiernenie vplyvov prerušenia dodávok plynu – od diverzifikácií svojich dodávok, cez použitie rezerv a strategické zásoby, až po znižovanie spotreby a náhradu iných druhov palív tam, kde je to možné. Všeobecne sú tieto plány príliš obmedzené na vnútroštátny trh a príliš rýchle intervenčné opatrenia. Podľa Bruselu trhový prístup by mal byť vedúcim princípom a netrhové opatrenia (uvoľnenie strategických zásob, zmena paliva, krátenie dodávok) použité len vtedy, ak trh zlyhá.

Správa o záťažových testoch je prvým konkrétnym krokom v krátkodobom horizonte bezpečnostných opatrení. Odporúčania obsiahnuté v správe budú sprevádzať opatrenia s cieľom zlepšiť bezpečnosť energetických dodávok do EÚ: dobudovanie vnútorného trhu s energiou, zvýšenie energetickej účinnosti, diverzifikáciu vonkajších zdrojov dodávok a využitie domácich zdrojov (fosílnych i nefosílnych).

V súčasnosti EÚ dováža 53 % energie, ktorú spotrebuje. Energetická závislosť sa vzťahuje len na surovú ropu (takmer 90 %), na zemný plyn (66 %), v menšej miere na tuhé palivá (42 %) a jadrové palivo (40 %). Približne polovica spotreby primárnej energie v EÚ (48 %) sa používa na vykurovanie a ohrev vody.

(spravodajca TASR Jaromír Novak) zll

REKLAMA

REKLAMA