Európske právo vraj ponecháva istý priestor na reštrukturalizáciu gréckeho dlhu

Berlín 9. júla (TASR) - Nemecká kancelárka Angela Merkelová vylúčila "klasický haircut", teda zostrihanie či skôr zoškrtanie gréckeho dlhu. Ale podľa niektorých expertov európske právo ponecháva dostatočný priestor na určité formy jeho reštrukturalizácie, pravda, ak na to bude politická vôľa. Informovala o tom agentúra Reuters.

Berlín 9. júla (TASR) – Nemecká kancelárka Angela Merkelová vylúčila “klasický haircut”, teda zostrihanie či skôr zoškrtanie gréckeho dlhu. Ale podľa niektorých expertov európske právo ponecháva dostatočný priestor na určité formy jeho reštrukturalizácie, pravda, ak na to bude politická vôľa. Informovala o tom agentúra Reuters.

Merkelová sa ocitla medzi dvoma mlynskými kameňmi: na jednej strane zúrivý domáci odpor voči zníženiu gréckeho dlhu a na druhej rastúci medzinárodný tlak na jeho reštrukturalizáciu, ak vláda v Aténach predloží veriteľom seriózne a presvedčivé návrhy reforiem.

Aj Christine Lagardeová, šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF), ktorému Grécko v termíne (do 30.6.) ako prvý vyspelý štát neuhradilo splátku z úveru, už vyhlásila, že prípadná dohoda s Gréckom musí zahŕňať aj reštrukturalizáciu jeho dlhu.

Podľa Lagardeovej na to, aby sa grécku krízu podarilo definitívne vyriešiť, musí dohoda o jeho záchrane “stáť na dvoch nohách”. Jednou sú štrukturálne reformy a fiškálna konsolidácia a druhou reštrukturalizácia dlhu, ktorá ho stlačí na udržateľnú úroveň.

Ale Nemecko, najväčší veriteľ Grécka argumentuje, že prípadné odpísanie časti z peňazí, ktoré Grécko dlhuje Európe, by bolo nelegálne a v rozpore so zmluvou o Európskej únii (EÚ). Dokonca aj Francúzsko, ktoré bolo dlho najväčším zástancom Grécka, to odmieta.

Merkelová to zopakovala aj dnes počas návštevy v Bosne. V takzvanej Lisabonskej zmluve sa totiž uvádza, že EÚ by nemala byť zodpovedná či preberať záväzky vlád členských štátov. Z tohto pohľadu je haircut, teda prevzatie dlhu jedného zo štátov inými, protiprávne.

Avšak Grécko dlhuje peniaze celej škále veriteľov s rôznym právnym postavením: od MMF, cez Európsku centrálnu banku (ECB) a dočasný euroval – Európsky fond finančnej stability (EFSF) po trvalý záchranný fond Európsky mechanizmus pre stabilitu (EMS)).

ECB má zakázané financovať vlády v eurozóne, preto nemôže Grécku odpustiť časť dlhu. Ale právni experti tvrdia, že EMS, ktorý Aténam doteraz požičal 141,8 miliardy eur, je iný prípad. Podľa nich žiadne právne obmedzenia nebránia EMS “oslobodiť” Grécko od časti jeho dlhu. Pri podpise Lisabonskej zmluvy totiž EMS neexistoval, preto sa v nej nespomína.

Otázkou však je, ako ďaleko sú ochotní grécki veritelia zájsť v otázke reštrukturalizácie jeho dlhu. Kritici tejto myšlienky sa totiž najviac obávajú, že by si potom mohli nárokovať odpustenie časti z dlhu aj ostaté štáty eurozóny, ktorým fond poskytol záchranné úvery: Írsko, Portugalsko, Španielsko a Cyprus.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble v tejto súvislosti vyhlásil, že MMF má síce pravdu, ak tvrdí, že bez zoškrtania nie je grécky dlh udržateľný, ale veritelia z EÚ majú v tomto smere len malý manévrovací priestor. Inými slovami, Berlín odmieta odpustenie dlhu. Kľúčom k zmierneniu dlhovej záťaže Grécka tak zostáva len predĺženie termínu splatnosti jeho pohľadávok.

1 bal vs

REKLAMA

REKLAMA