Blundell-Wignall vyzýva na zvýšenie úverovej kapacity eurovalu

Paríž 3. februára (TASR) – Európa potrebuje zdvojnásobiť objem prostriedkov v záchrannom fonde na 1 bilión eur, ak chce pomôcť bankovému systému a zastaviť šírenie dlhovej krízy. Uvádza sa v správe, ktorú vypracoval Adrian Blundell-Wignall, poradca generálneho riaditeľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Ponúka zároveň zoznam opatrení, ktoré by mala Európa zaviesť, ak chce zabrániť štiepeniu eurozóny. Mala by sa napríklad presvedčiť, či banky majú dostatok financií, aby odolali "búrke" na finančnom trhu a prinútiť ich, aby znížili množstvo riskantných aktív v portfóliu. Okrem toho by sa mala postarať o zvýšenie bezpečnosti bankového sektora, čo sa dosiahne oddelením retailového bankovníctva, ktoré poskytuje úvery klientom, od riskantného investičného bankovníctva.

Európa by tiež mala prinútiť súkromných investorov, aby akceptovali minimálne 50-% straty z gréckeho dlhu a zvýšiť úverovú kapacitu trvalého záchranného fondu, ktorý v polovici roka nahradí dočasný euroval, z plánovaných 500 miliárd eur na dvojnásobok.

Tento zoznam nie je nový, mnohí analytici tiež navrhovali podobné opatrenia, ale tentoraz ich predkladá uznávaný odborník. To zvyšuje tlak na európske vlády, aby začali konať. Európa už v rámci snahy o ochranu bankového systému prikázala finančným ústavom, aby zvýšili svoje kapitálové rezervy. A hoci politici dlho odmietali výzvy na zvýšenie úverovej kapacity záchranného fondu, ich postoj sa – ako sa zdá – začína meniť.

Dočasný euroval, tzv. Európsky fond finančnej stability (EFSF), má úverovú kapacitu 440 miliárd eur, z ktorej doteraz poskytol časť peňazí na pomoc Írsku a Portugalsku. V júli ho nahradí trvalý Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) s kapacitou 500 miliárd eur.

Blundell-Wignall navrhuje, aby oba fondy fungovali paralelne, vďaka čomu by Európa mala viac prostriedkov na boj s krízou. Európski lídri by o tomto návrhu mali rozhodovať v marci.

Podľa Blundella-Wignalla záchranný fond by mal poskytovať úvery vládam, pomáhať bankám zvýšiť finančné rezervy a eventuálne by mohol kúpiť aj dlhopisy krajín eurozóny od Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá takýto spôsobom pomáha štátom udržať náklady na obsluhu dlhov na prijateľnej úrovni.

Navrhuje tiež, aby EFSF dostal bankovú licenciu a mohol tak čerpať financie z ECB. Európska centrálna banka by tiež mohla požičiavať peniaze Medzinárodnému menovému fondu, aby mal na úvery pre zadlžené krajiny eurozóny, keďže ECB im nemôže priamo požičať.

Informovala o tom agentúra AP.

2 bal pop

REKLAMA

REKLAMA