Britská libra prekonala už veľa kríz, euro možno neprežije ani prvú

Frankfurt nad Mohanom 22. novembra (TASR) – Svojou poznámkou, že britská libra už onedlho nebude existovať, vyvolal pred časom nemecký spolkový minister financií Wolfgang Schäuble na Britských ostrovoch búrku hnevu. Mnohí Briti ju hodnotili ako útok na svoju menovú suverenitu. Kríza eurozóny však výrazne znižuje nádej, že starý kontinent, po čom túži Schäuble, bude mať skutočnú paneurópsku menu.

Nemecký denník Die Welt v komentári ironicky uvádza, že spolkový minister by sa mal trochu pozornejšie začítať do učebníc dejín. Získal by z nich dva dôležité poznatky. Prvý – libra je jednou z najdlhšie funkčných platobných prostriedkov na svete. A na rozdiel od krajín kontinentu nemala Británia už niekoľko storočí nijakú menovú reformu. Druhý – menové únie neboli nikdy úspešným príbehom. Mincových únií, ako sa v minulosti tieto spojenectvá nazývali, bolo už niekoľko, ale dlho netrvala ani jedna. Eurozóna je ďalším krízovým prípadom. "Zažijeme koniec eura v podobe, v akej ho poznáme," uviedol stratég švajčiarskej Credit Suisse Jonathan Wilmot.

Súčasnou mierou inflácie okolo 5 % sa znehodnocuje mena Spojeného kráľovstva rýchlejšie než meny iných tradičných priemyselných krajín. V Spojených štátoch rastú spotrebiteľské ceny ročne o 3,5 % a v Europe o 3 %.

Britská mena si však udržuje celkom dobrý výmenný kurz. V posledných dvoch rokoch sa zhodnotila voči euru o 4,6 % a voči doláru o 6 %. Na svetových devízových rezervách dosahuje jej podiel skromné 4 %; ten však stúpa. Euro v tejto oblasti dosahuje oveľa lepšiu pozíciu. Pred desiatimi rokmi malo podiel na devízových rezervách 17,9 % a v roku 2009 stúpol na 27,6 %. Zostrenie dlhovej krízy však postavenie eura vo svete podlomilo. Jeho budúcnosť je hmlistá. Niektorí, ako správca hodnôt Roland Leuschel, dokonca vidia nebezpečenstvo menovej reformy.

Je to síce extrémny scenár, a k hyperinflácii by musela eurozóna prejsť ešte veľmi dlhú cestu. Menové reformy sú v Európe pomerne častým javom. V Nemecku ich za posledných 100 rokov zažili štyri. Jednu malo počas funkčného obdobia prezidenta Charlesa de Gaulla aj Francúzsko a krátko pred vstupom do eurozóny sa jej nevyhlo ani Taliansko.

Aj keď miera inflácie je v posledných rokoch podstate nižšia než v 70. rokoch minulého storočia, papierové peniaze strácajú voči zlatu hodnotu. V posledných dvoch rokoch japonský jen, ktorý je z hlavných svetových mien najstálejším, oslabil voči žltému kovu o 21 %, dolár o 32 %, libra o 36 a euro o 38 %.

Informoval o tom nemecký denník Die Welt.

12 jns pop

REKLAMA

REKLAMA