Eurozóna by mala podniknúť ďalšie kroky v rámci boja s krízou

Washington 22. apríla (TASR) – Dlhová kríza eurozóny trvá už takmer tri roky a ekonomika bloku sa medzitým prepadla do recesie v dôsledku úsporných opatrení, ktoré museli vlády zaviesť, aby ozdravili verejné financie a získali späť dôveru trhov. Ministri financií a centrálni bankári z najvýznamnejších svetových ekonomík preto počas jarného zasadania Medzinárodného menového fondu (MMF) vyzvali eurozónu, aby podnikla ďalšie kroky v rámci boja s krízou a jej dôsledkami. Informovala o tom agentúra DPA.

Účastníci zasadania na záver vypracovali dlhý zoznam odporúčaní pre eurozónu, ktorý si miestami protirečí. Vyzvali napríklad členov bloku, aby zmiernili tempo uťahovania opaskov, musia však pokračovať v znižovaní rozpočtových deficitov, mali by uvoľniť menovú politiku, ozdraviť problematický bankový sektor, pokračovať v štrukturálnych reformách a naštartovať hospodársky rast.

MMF predpovedá, že hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny v tomto roku klesne o 0,3 %. Podľa fondu pribúdajú signály, že hlboká recesia najzadlženejších štátov eurozóny už zasiahla aj dve najväčšie ekonomiky bloku – Nemecko a Francúzsko, pre ktoré sú krajiny menovej únie kľúčovými obchodnými partnermi.

Generálna riaditeľka MMF Christine Lagardeová minulý týždeň vyhlásila, že Európska centrálna banka (ECB) môže ešte viac znížiť úrokové sadzby, ktoré sú momentálne na úrovni 0,75 %, aby podporila ekonomiku.

"Všetky veľké centrálne banky na svete, vrátane ECB, majú stále priestor na manévrovanie," povedala Lagardeová. "Je na nich, aby sa nezávisle rozhodli, kedy je správny čas využiť tento priestor a znížiť úrokové sadzby," dodala.

V správe, ktorú fond zverejnil pred začiatkom jarného zasadania, sa konštatuje, že problematický bankový sektor má stále veľmi negatívny vplyv na hospodárstvo eurozóny, najmä v prípade najzadlženejších štátov. A bez dobre fungujúcich bánk zápasia malé firmy, ktoré dokážu rýchlo a efektívne vytvárať pracovné miesta, s nedostatkom financií na investície do ďalšieho rozvoja.

Skupina 20 najväčších svetových ekonomík (G20) vyzvala eurozónu, aby urýchlila zavádzanie opatrení na vyriešenie problémov bankového sektora a pokročila ďalej pri vytváraní tesnejšie menovej a hospodárskej únie. Veľkí exportéri, ako napríklad Nemecko. by sa mali sústrediť aj na posilnenie domácich spotrebiteľských výdavkov a znížiť tak závislosť svojich ekonomík od vývozu do zadlžených štátov eurozóny. Problematické krajiny menovej únie, ktorým veritelia poskytli viac času na splatenie úverov, by zase mali využiť tento čas na reformy a zníženie verejného dlhu.

3 bal jak

REKLAMA

REKLAMA