Sarkozy a Merkelová navrhli zmraziť eurofondy nedisciplinovaným štátom

Paríž 17. augusta (TASR) – Francúzsko a Nemecko navrhujú zmrazenie štrukturálnych fondov krajín eurozóny, ktoré nebudú rešpektovať odporúčania Európskej únie o znížení deficitu. Vyplýva to z listu, ktorý po spoločných rokovaniach poslali francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a nemecká kancelárka Angela Merkelová predsedovi Európskej rady Hermanovi Van Rompuyovi.

Sarkozy a Merkelová na utorkovom (16.8.) stretnutí navrhli, aby sa všetkých 17 členských štátov eurozóny zaviazalo k dosiahnutiu vyrovnaného rozpočtu a tento záväzok zakotvili do svojej ústavy najneskôr do leta budúceho roka.

Okrem toho, podľa lídrov dvoch najväčších ekonomík menovej únie je potrebné vytvoriť pre eurozónu skutočnú ekonomickú vládu, ktorá by sa schádzala dvakrát ročne a predsedal by jej Van Rompuy. Navrhli tiež zavedenie dane z finančných transakcií.

Tieto návrhy však musia schváliť všetky členské štáty eurozóny, a viaceré z nich, vrátane opozičných francúzskych socialistov, majú s niektorými bodmi problémy.

Francois Hollande, potenciálny protikandidát Sarkozyho v budúcoročných prezidentských voľbách, už vyhlásil, že jeho Socialistická strana chce celonárodnú diskusiu o zakotvení limitu pre rozpočtový deficit vo francúzskej ústave.

Fínska ministerka financií Jutta Urpilainenová zase žiada viac podrobností ako o limite pre deficit, tak o spoločnej ekonomickej vláde.

"Čo sa týka ekonomickej vlády, potrebujeme viac informácií o tom, ako by mala fungovať. Náš názor je, že nové inštitúcie nevyriešia ekonomické problémy," vyhlásila ministerka a dodala, že čo sa týka dlhu, neponáhľala by sa veľmi s prepisovaním ústavy, lebo nie všetko, čo sa navrhne, sa aj uskutoční.

Názor Fínska je pritom veľmi dôležitý. Nielen preto, lebo je jednou zo šestice krajín eurozóny, ktoré majú najvyšší rating, ale aj preto, že všetky podobné návrhy musí schváliť parlament. Premiér Jyrki Katainen sa pritom už nechal počuť, že Francúzsko a Nemecko nemôžu diktovať politiku celému bloku.

Írsku sa zase nepáči zavedenie novej dane z finančných transakcií a varuje, že tento návrh sa stretne s odporom viacerých štátov eurozóny. Vláda v Dubline bude trvať na tom, že ak sa má vôbec uvažovať o zavedení takejto dane, tak potom v celej Európskej únii, nielen v eurozóne. Írsko je totiž významným finančným centrom v Európe, a tak by sa ho zavedenie dane z peňažných transakcií vážne dotklo – na rozdiel napríklad od Británie. Tá totiž nie je členom eurozóny a finančné kruhy v Londýne by tak nemuseli platiť daň z transakcií.

Informovala o tom agentúra Reuters.

1 bal pop

REKLAMA

REKLAMA