Vytváranie bankovej únie bude hlavnou témou tohtotýždňového summitu EÚ

Bratislava 16. októbra (TASR) – Diskusia o smerovaní k bankovej únii bude najdôležitejšou témou summitu Európskej únie (EÚ), ktorý sa uskutoční 18. a 19. októbra v Bruseli. Okrem toho budú mať európski lídri na stole aj otázky možného prehlbovania rozpočtovej integrácie a lepšieho presadzovania hospodárskych reforiem v členských štátoch.

Príprava jednotného bankového dohľadu ako prvého kroku k vytvoreniu bankovej únie sa už začala. V kompetencii ho bude mať Európska centrálna banka (ECB). Vzťahovať sa má prioritne na eurozónu, s možnosťou dobrovoľnej účasti ostatných členov EÚ. Zatiaľ čo návrh Európskej komisie (EK) počíta so vznikom spoločného dohľadu nad bankami už od 1. januára 2013, viacerí najvyšší predstavitelia vrátane šéfa ECB Maria Draghiho upozorňujú, že tento termín je nereálny. Predpokladá sa postupné spustenie systému, od dohľadu nad problémovými a systémovými bankami až po jeho rozšírenie na všetkých viac ako 6000 finančných ústavov v eurozóne.

Ďalšou fázou v procese tvorby bankovej únie je harmonizácia vytvárania tzv. rezolučných fondov, ktoré majú prenášať náklady spojené s možnými budúcimi finančnými krízami priamo na bankový sektor. V súčasnosti už vznikajú takéto fondy na národnej úrovni, v jednotlivých členských štátoch EÚ. Na Slovensku získava prostriedky prostredníctvom osobitného bankového odvodu s cieľovou sumou 1 miliarda eur. V Európe sa však diskutuje aj o možnom vytvorení jednotnej rezolučnej autority na celoeurópskej úrovni.

Tretím krokom k bankovej únii má byť uvažovaný spoločný systém ochrany vkladov. Ten však pravdepodobne vznikne skôr vo forme harmonizácie základných princípov národných fondov ochrany vkladov ako vytvorením jedného celoeurópskeho fondu.

Európski lídri budú na summite koncom týždňa diskutovať aj o ďalšom vylepšení rozpočtových politík EÚ. Na stole je vlaňajší balík legislatívnych návrhov z dielne EK, tzv. two-pack, ktorý kladie dôraz na prevenciu. Každý členský štát by komisii a skupine ministrov financií predložil návrh rozpočtu na ďalší rok ešte pred jeho schválením. V prípade nedodržania európskych pravidiel by mohla EK následne požiadať krajinu o prepracovanie jej rozpočtu.

Zatiaľ len v teoretickej forme sa objavila myšlienka na vytvorenie špeciálneho rozpočtu pre eurozónu, ktorý by bol oddelený od už zavedeného viacročného finančného rámca EÚ. Jeho úlohou by malo byť tlmenie asymetrických šokov a napomáhanie štrukturálnym reformám v jednotlivých krajinách eurozóny. Diskusia sa momentálne vedie o tom, či má vôbec takýto osobitný rozpočet vzniknúť. Ak by k tomu malo dôjsť, stane sa tak najskôr o niekoľko rokov.

vjo

REKLAMA

REKLAMA