Zníženie hlavnej úrokovej sadzby ECB prináša obrovské riziká eurozóne

Frankfurt nad Mohanom 8. novembra (TASR) – Európska centrálna banka (ECB) ide na doraz: Svojím znížením základnej úrokovej sadzby, ktorá klesla na historicky najnižšiu úroveň, urobila peniaze v eurozóne tak ľahko prístupné ako nikdy v minulosti. Aspoň pre banky. DPA však píše, že rozhodnutie ECB zo štvrtka (7. 11.) mnohí finanční analytici pokladajú za unáhlené.

Najnižšia úroková sadzba ECB je sporná a môže minúť cieľ, na ktorý bola nasmerovaná. Strážcovia euromeny už roky vytrvalo zvyšujú objem obeživa bez toho, aby sa vlny likvidity dostávali tam, kde by bolo treba peňazí najviac. Nebezpečenstvo, že lacné peniaze narobia škody inde, stúpa.

Odkedy sa stal Mario Draghi hlavným kormidelníkom ECB (november 2011), smer vetra v centrálnej banke sa zmenil. Svoje pôsobenie začal nečakaným znížením hlavnej úrokovej sadzby. A potom nasledovali jej ďalšie poklesy. V lete 2012 rozptýlil obavy investorov z rozpadu eurozóny, keď im sľúbil, že "urobím všetko, aby som zachoval euro", nech to stojí, čo chce.

ECB vo štvrtok výrazne prekvapila finančné trhy, keď znížila svoju základnú úrokovú sadzbu na 0,25 %. Po rozhodnutí povedal, že "môžeme ísť ešte ďalej". Má k dispozícii široký sortiment peňažnopolitických nástrojov.

Draghi sa podľa analytika Eugena Kellera z bankového domu Metzler pustil do nebezpečnej hry. Vyslovil otázku, či centrálna banka už nepanikári.

Aké nástroje má centrálna banka k dispozícii? Mohlo by ísť o sankčné úroky na sústredenú likviditu v bankách, či o obrovské kapitálové injekcie finančnému sektoru, ktorý šéf ECB nazýva tlstou Bertou, alebo o rozsiahle nákupy dlhopisov, ktoré by mali uvoľniť zapchaté úverové kanály. Vďaka poslednému opatreniu by sa mali dostať peniaze znovu do ekonomiky.

Vojnový slovník však pôsobí znepokojujúco, ale nie je to náhoda. Lebo rovnako, ako sú nebezpečné ťažké zbrane, také sú aj zbrane centrálnych bankárov. Príval lacných peňazí môže uvoľniť ničivú silu ich potenciálu v prípade, ak neskončia v podnikoch a v domácnostiach, ale v špekulačných fondoch finančných trhov. Hlavným problémom peňažnej politiky v eurozóne zostáva, že sa nízke úroky zatiaľ nedostali na úroveň reálnej ekonomiky.

Zvýrazňuje sa dilema, v ktorej pôsobia strážcovia euromeny. Draghi aj jeho kolegovia odôvodňujú svoje úrokové rozhodnutia predovšetkým poklesom cien v eurozóne. ECB očakáva "pokračujúce obdobie nízkej inflácie". Súčasná ročná miera inflácie 0,7 % je hlboko pod jej inflačným zacielením 2 %, ktoré ECB nechce prekročiť a bude ho účinne brániť.

Aby sa však cenová hladina mohla na širokom fronte zvýšiť, peniaze centrálnej banky by sa museli dostať obyvateľstvu, ktoré by zvýšilo dopyt. Tento trend však nenastáva. Čoraz viac ekonómov uvádza, že sa na finančných trhoch a trhoch s nehnuteľnosťami zvyšuje nebezpečenstvo rastu bublín. Ekonóm Commerzbank Bernd Weidensteiner tvrdí, že "politika ECB v nasledujúcich mesiacoch vyvolá preteky vo výške rendity".

Keď centrálne banky naposledy vo veľkom rozsahu uvoľňovali peniaze do obehu, škody takého kroku boli enormné. V Spojených štátoch došlo ku kolapsu trhu s nehnuteľnosťami a finančný sektor sveta sa v roku 2008 ocitol na pokraji kolapsu. Došlo k zostupnej špirále, ktorá sa prejavila v oslabených štátnych príjmoch, ohrozenej existencii bánk a slabej ekonomike. Vtedajší krach dodnes liečia centrálni bankári lacnými peniazmi.

V akej dileme sa nachádzajú centrálni bankári, ukazuje aj činnosť americkej centrálnej banky, Fedu. Investori už niekoľko mesiacov s napätím čakajú, kedy sa znovu začne obmedzovať príliv peňazí do obehu. Fed, na rozdiel od ECB, už oznámil, že chce skončiť so svojou ultravoľnou peňažnou politikou. Ale pre obavy z prudkých reakcií trhu sa desí urobiť aj ten prvý, najmenší krok novým smerom.

3 jns zll

REKLAMA

REKLAMA