Taliansko a Francúzsko musia obnoviť dynamiku rastu ekonomiky

Hamburg 17. februára (TASR) – Nastávajúci taliansky premiér Matteo Renzi musí podľa analýzy nemeckého manager magazinu naliehavo dosiahnuť obnovenie dynamického rastu národnej ekonomiky. To isté sa vzťahuje aj na francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda. V hre je totiž veľmi veľa – ak sa reformy nevydaria, menová únia sa rozpadne.

Svet sa bude znovu sústredene pozerať na Európu. Najbližšia príležitosť sa naskytne nasledujúcu sobotu (22. 2.) počas rokovania G20 v austrálskom Sydney. S ekonomickou pohromou si nezahráva len Rím, ale aj Paríž. Nedávno to musel priznať aj francúzsky prezident. Ten sa však rozhodol nevyhnutné reformy uskutočniť.

Ak by sa však Taliansko a Francúzsko nestali vlastnými silami konkurencieschopnejšími, dni európskej menovej únie sú spočítané. Obe krajiny sú totiž priveľmi veľké na to, aby ich mohli zachrániť alebo podporovať ostatní transfermi peňazí.

Čo sa dalo robiť v prípade krízy v Grécku, Írsku, Portugalsku a Španielsku, v súvislosti s Talianskom a Francúzskom nepripadá do úvahy. Ich spoločný podiel na hrubom domácom produkte (HDP) eurozóny už dosiahol takmer 40 %. A výška ich štátneho dlhu vzrástla na štyri bilióny eur.

Kým Írsko, Španielsko, Portugalsko a Grécko v uplynulých rokoch robili reformy, znižovali štátne výdavky a dosiahli v nich zreteľné úspechy, Rím a Paríž sa pokúšali o inú stratégiu. Klamali a váhali s reformami. Časom sa však dostali na tenký ľad, pričom Taliansko sa ocitlo v horšej situácii než Francúzsko.

Dlh oboch krajín dosahuje po 250 % ich HDP. Ide o súčet záväzkov, ktoré majú voči veriteľom ich občania, firmy a vlády. Kým v Taliansku je na tom horšie štát, vo Francúzsku si veľké dlhy narobili občania a podniky. Zahraničný dlh Talianska dosiahol už 56 % jeho HDP. Pred krízou v roku 2009 bol 40-%. Francúzsko so zahraničným záväzkami nemá starosti, sú okolo 35 % jeho HDP.

V Taliansku sa problémy zostrili tým, že obyvatelia znížili mieru sporivosti. V nedávnej minulosti odkladali do bánk 10 % zo svojich príjmov, teraz klesla pod 4 %. Vo Francúzsku sa miera sporivosti nezmenila. A tak, čo si rímska vláda nepožičia na domácom finančnom trhu, musí zabezpečovať na chod štátu v cudzine.

Obe krajiny však strácajú konkurencieschopnosť. Od roku 2005 vzrástli ich náklady na jednotku produkcie o vyše 17 %, v Nemecku o 10 %. Rím a Paríž prichádzajú o podiel na svetových trhoch. Taliansko za päť rokov z jeho predchádzajúcej úrovne prišlo o celú štvrtinu.

Francúzsko je podľa sily svojej ekonomiky v najnovšej štatistike Svetového ekonomického fóra (WEF) na 23. mieste, Taliansku patrí 49. priečka a za rok sa prepadlo o sedem miest.

12 jns gl

REKLAMA

REKLAMA