J.-C. TRICHET: ECB počas krízy zmutovala na jednotku rýchleho nasadenia

Viedeň 23. júna (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) počas krízy zmutovala na hasičskú jednotku rýchleho nasadenia. Tak sa o jej súčasnej úlohe vo finančnom systéme eurozóny vyslovil v rozhovore pre dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse predchádzajúci prezident ECB Jean-Claude Trichet. Dodal, že k takejto jej funkcii nemalo dôjsť.

Viedeň 23. júna (TASR) – Európska centrálna banka (ECB) počas krízy zmutovala na hasičskú jednotku rýchleho nasadenia. Tak sa o jej súčasnej úlohe vo finančnom systéme eurozóny vyslovil v rozhovore pre dnešné vydanie rakúskeho denníka Die Presse predchádzajúci prezident ECB Jean-Claude Trichet. Dodal, že k takejto jej funkcii nemalo dôjsť. “Jej smerovanie je citlivá zmena kurzu, ktorý však doteraz funguje dobre,” uviedol Trichet.

ECB možno vyčítať všeličo, ale nie to, že skrblí s exoticky znejúcimi skratkami ako SMP, OMT, LTRO, QE, ELA. Ide o skratky jej produktov, za ktorými sú vždy: peniaze. Peniaze pre banky, peniaze pre štáty, predovšetkým Grécko (a jeho banky).

ECB uskutočňuje od roku 2010 unikátnu zmenu kurzu od jej základného mandátu (starať sa o cenovú stabilitu v eurozóne) k novej úlohe hasičskej jednoty rýchleho nasadenia.

Ide o úlohu, s ktorou sa nerátalo. SMP je produkt na nákup gréckych štátnych dlhopisov a vznikol v období prvého vrcholu helénskej krízy. Produkt OMT navrhol prezident Mario Draghi, ale program sa nerealizoval. Po ohlásení v roku 2012 však skončil takzvanú eurokrízu. LTRO je zameraný na poskytovanie mimoriadne nízko úročených úverov bankám. QE (kvantitatívne uvoľňovanie peňažnej politiky) sa realizuje. ECB v jeho rámci nakúpi štátne dlhopisy za viac ako jeden bilión eur. Program na neobmedzený nákup rôznych štátnych dlhopisov by sa mal skončiť v roku 2016.

ECB dostala za rozhodnosť počas krízy veľa chvály, ale musí strpieť aj veľa kritiky. Skutočne silno smeruje k hranici, ktorá je prípustná. Lebo financovanie štátov tlačením peňazí, ktoré sa bez ťažkostí realizuje v Spojených štátoch alebo v Japonsku, má vlastne zakázané. To nie je nejaké svojvoľné pravidlo, ale ide o základný pilier eurozóny – ktorého sa nevzdajú Nemecko a ďalšie štáty s tradične silnými menami. Zmena kurzu menovej politiky musí byť preto legitimizovaná.

A skutočne z dobrého dôvodu možno tvrdiť, že nikto na svete “nevyužil” krízu tak efektívne ako eurozóna. Taký názor má Jean-Claude Trichet, ktorý na pozvanie Spoločnosti pre európsku politiku vo Viedni predniesol v pondelok (22.6.) svoje názory na ECB a jej menovú politiku. Trichet viedol ECB práve v čase, keď vypukla finančná kríza, ktorej dôsledky pretrvávajú do súčasnosti.

Trichet uviedol, že “pred štartom eura by nikto neveril, že spoločná mena prejde cez najhoršiu svetovú hospodársku a finančnú krízu od roku 1929 a nezanikne. Euro dokázalo, že vydrží mimoriadnu záťaž. V roku 2010 bolo v eurozóne 15 krajín. Teraz, za päť rokov trvania gréckej krízy, ich je v nej 19”.

V eurozóne sa počas krízy uskutočnili mnohé zásadné reformy. Trichet tvrdí, že treba v nich pokračovať a uskutočniť ich. Počas krízy sa dostal západný finančný systém tesne ku kolapsu. “Zažijeme nové šoky,” dodal exprezident ECB, ale na nasledujúcu krízu bude Európa pripravené lepšie, “lebo sme už veľa dosiahli”.

12 jns gl

REKLAMA

REKLAMA