Jaceňuk: Politická časť asociačnej zmluvy s EÚ bude podpísaná 21. marca

Kyjev 15. marca (TASR) - EÚ je pripravená podpísať politickú časť asociačnej zmluvy s Ukrajinou na summite 21. marca, uviedol v noci nadnes ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk. Spresnil, že sa na tom s prezidentom EÚ Hermanom Van Rompuy dohodli v telefonickom rozhovore. Podpísanie politickej časti zmluvy sa uskutoční v rámci summitu.

Kyjev 15. marca (TASR) – EÚ je pripravená podpísať politickú časť asociačnej zmluvy s Ukrajinou na summite 21. marca, uviedol v noci nadnes ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk.

Spresnil, že sa na tom s prezidentom EÚ Hermanom Van Rompuy dohodli v telefonickom rozhovore.

Podpísanie politickej časti zmluvy sa uskutoční v rámci summitu. Dodal, že ekonomická časť zmluvy bude podpísaná tiež, ale v neskoršom termíne, pretože tomu musí predchádzať ešte séria dodatočných konzultácií. Cieľom týchto rokovaní je nájsť spôsob, ako predísť stratám v podnikoch orientovaných na Rusko.

Vo svojom vyhlásení Jaceňuk zdôraznil, že EÚ je pripravená posúdiť aj prijatie jednostranného opatrenia, na základe ktorého by sa ukrajinské výrobky dostali na trh členských štátov EÚ. Podľa Jaceňuka by tak ukrajinská ekonomika a podnikatelia získali dodatočných 400 miliónov dolárov.

Na ruských partnerov sa Jaceňuk opäť obrátil s prosbou vrátiť sa k rokovaniam a začať budovať "skutočne partnerské vzťahy". "Potrebujeme (s Ruskom) partnerské vzťahy a podali sme mu ruku. Rusko poslalo tanky, delostrelectvo a zbrane. Veríme, že táto dramatická kríza nie je v ukrajinsko-ruských vzťahoch, ale ide o krízu globálnej bezpečnosti vyvolanú ruskou agresiou, ktorá bude zastavená" dodal Jaceňuk.

Protivládne nepokoje na Ukrajine vypukli 21. novembra 2013, keď vláda vtedajšieho premiéra Mykolu Azarova napriek dlhodobým prípravám odmietla podpísať asociačnú dohodu s EÚ. Ako dôvod uviedla nedostatočnú podporu ukrajinskej ekonomiky zo strany EÚ v podmienkach, keď Rusko pohrozilo, že po podpísaní asociačnej dohody zablokuje dovoz ukrajinských výrobkov do Ruska.

V decembri sa potom ukrajinské vedenie s Ruskom dohodlo na pôžičke vo výške 15 miliárd dolárov a na znížení cien za plyn o jednu tretinu. Tento krok mnohí pozorovatelia označili za potvrdenie zámeru Ukrajiny orientovať sa na spoluprácu s Ruskom.

Po relatívnom upokojení situácie na prelome rokov sa protivládne demonštrácie obnovili v polovici januára po tom, ako parlament kontroverzným spôsobom schválil balík zákonov obmedzujúcich možnosti občanov protestovať. Radikálne ladení demonštranti vtedy pristúpili aj k obsadzovaniu vládnych budov, a to nielen v Kyjeve, ale aj v regiónoch, najmä v západnej časti krajiny.

Mohutné protivládne nepokoje v Kyjeve vypukli znova 18. februára, keď sa dav demonštrantov vydal na pochod k parlamentu, aby jeho blokádou podporil požiadavku opozície na návrat krajiny k parlamentno-prezidentskému systému a ústave z roku 2004, ktorá by prezidenta zbavila časti jeho rozsiahlych právomocí v prospech zákonodarnej a výkonnej moci.

Počas pochodu demonštrantov mestom došlo k potýčkam s policajnými zložkami i provládnymi provokatérmi. Potýčky v niektorých častiach mesta prerástli v podstate do pouličných bojov medzi radikálne ladenými demonštrantami a príslušníkmi bezpečnostných zložiek, ktorým na sebaobranu vydali aj ostrú muníciu.

Výbušná situácia si vynútila rokovania medzi prezidentom Viktorom Janukovyčom a lídrami opozície, ktorí 21. februára prijali plán krokov zahŕňajúci predčasné prezidentské voľby, vytvorenie vlády národnej jednoty a návrat k ústave z roku 2004.

Krátko nato však Janukovyč i viacerí ministri jeho vlády opustili Kyjev, či Ukrajinu. Parlament Janukovyča 22. februára odvolal z funkcie a na 25. mája stanovil termín predčasných prezidentských volieb. Funkciu prezidenta zastáva predseda parlamentu Oleksandr Turčynov. Svojich funkcií sa ujala aj nová vláda, ktorej predsedom je Arsenij Jaceňuk.

Situácia sa krátko na to skomplikovala na Kryme, ktorého proruská vláda odmietla uznať legitimitu nového ukrajinského vedenia a obrátila sa na Moskvu so žiadosťou o pomoc a ochranu rusky hovoriaceho obyvateľstva.

Ruský prezident Vladimir Putin vzápätí 1. marca požiadal Radu federácie, hornú komoru ruského parlamentu, o súhlas na vyslanie ruských jednotiek na Ukrajinu.

Senátori jeho žiadosť podporili, ale Putin to zatiaľ nevyužil a vojská na Krym nevyslal. O rusky hovoriacich vojakoch, ktorí sa po Kryme pohybujú v uniformách bez rozlišovacích znakov, sú vybavení najmodernejšou ruskou technikou a presúvajú sa autami s ruskými ŠPZ, tvrdí, že ide o oddiely miestnej domobrany.

V nedeľu sa v krymskej autonómnej republike uskutoční referendum o jeho štatúte, resp. o pripojení k subjektom Ruskej federácie, ktoré kyjevská vláda ani vlády západných štátov nepovažujú za legitímne.

REKLAMA

REKLAMA