Junckerova komisia odštartuje po zmenách, ktoré si presadil Európsky parlament

Štrasburg 22. októbra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) dnes nadpolovičnou väčšinou hlasov odsúhlasili zloženie Európskej komisie, ktorú od 1. novembra povedie luxemburský expremiér Jean-Claude Juncker. Europoslanci si v rámci svojich právomocí vymohli niekoľko zmien voči pôvodnému Junckerovmu návrhu. Juncker predložil menný zoznam komisárov 10. septembra.

Štrasburg 22. októbra (TASR) – Poslanci Európskeho parlamentu (EP) dnes nadpolovičnou väčšinou hlasov odsúhlasili zloženie Európskej komisie, ktorú od 1. novembra povedie luxemburský expremiér Jean-Claude Juncker. Europoslanci si v rámci svojich právomocí vymohli niekoľko zmien voči pôvodnému Junckerovmu návrhu.

Juncker predložil menný zoznam komisárov 10. septembra. Svoj tím označil za viac politický ako úradnícky a prekvapil najmä prehodnotením funkcie podpredsedov komisie, ktorí by mali pracovať “horizontálne”, čiže vykonávať dozor nad viacerými pracovnými agendami EÚ a nad činnosťou viacerých eurokomisárov.

Zmeny, ktoré si poslanci prostredníctvom procesu odborného vypočúvania dezignovaných eurokomisárov vymohli, sú personálneho aj administratívneho charakteru.

Juncker súhlasil s rezignáciou Alenky Bratušekovej zo Slovinska, ktorá mala získať portfólio pre energetickú úniu, ktorá však podľa europoslancov v procese híringu zlyhala.

Jej odchod rozbil Junkcerovu pôvodnú koncepciu a musel hľadať náhradu za Bratušekovú na uvoľnený podpredsednícky post. Nová nominantka zo Slovinska Violeta Bulcová ako nováčik v politike nemala predpoklady získať takú vysokú funkciu a takú dôležitú agendu v exekutíve EÚ, Juncker musel siahnuť po niektorom z osvedčených a skúsených eurokomisárov. Voľba nakoniec padla na slovenského komisára Maroša Šefčoviča (úvahy sa týkali aj nemeckého komisára Günthera Oettingera), ktorý má potrebné skúsenosti a ktorý ako nominant Smeru vo voľbách do EP udržal potrebnú politickú rovnováhu medzi ľavicou a pravicou v rámci podpredsedníckych funkcií.

Juncker okrem toho musel zohľadniť aj nespokojnosť europoslancov s maďarským kandidátom Tiborom Navracsicsom, najmä v oblasti občianstva a ľudských práv.

Presuny, ktoré musel Juncker urobiť nakoniec vyústili do “povýšenia” Šefčoviča na podpredsednícky post pre energetickú úniu, rezort dopravy dostala Bulcová, pričom agenda vesmírnej politiky zostala aj naďalej v právomoci komisára pre priemysel a podnikanie – tou bude po novom Elžbieta Bieňkowská z Poľska. Navracsics prišiel o agendu spojenú s občianstvom, ktorú získal grécky eurokomisár, a namiesto toho dostal na starosť oblasť športu.

Zloženie novej komisie, vrátane rozdelenia funkcií:

(meno — krajina– funkcia / agenda)

Jean-Claude Juncker — Luxembursko — predseda

Frans Timmermans — Holandsko — prvý podpredseda / lepšia regulácia, medziinštitucionálne vzťahy, vymáhanie práva a charta základných práv

Federica Mogheriniová — Taliansko — podpredsedníčka / vysoká predstaviteľka pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku

Andrus Ansip — Estónsko — podpredseda/ jednotný digitálny trh

Valdis Dombrovskis — Lotyšsko — podpredseda / euro a sociálny dialóg

Kristalina Georgievová — Bulharsko — podpredseda / rozpočet a ľudské zdroje

Jyrki Katainen — Fínsko — podpredseda — zamestnanosť, rast, investície a konkurencieschopnosť

Maroš ŠefčovičSlovensko — podpredseda / energetická únia

Vytenis Andriukaitis — Litva — zdravie a bezpečnosť potravín

Dimitris Avramopulos — Grécko — migrácia, vnútorné záležitosti a občianstvo

Elžbieta Bieňkowská — Poľsko — vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP a vesmírna politika

Viloteta Bulcová — Slovinsko — doprava

Miguel Arias Caňete — Španielsko — klimatická agenda a energetika

Corina Creţu (Creţová) — Rumunsko — regionálna politika

Johannes Hahn — Rakúsko — európske susedstvo a rokovania o rozšírení

Jonathan Hill — Spojené kráľovstvo — finančná stabilita, finančné služby a kapitálové trhy

Phil Hogan — Írsko — poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Věra Jourová — Česká republika — spravodlivosť, spotrebitelia a rodová rovnosť

Cecilia Malmströmová — Švédsko — obchodná politika

Neven Mimica — Chorvátsko — medzinárodné vzťahy a rozvoj

Carlos Moedas — Portugalsko — výskum, veda a inovácie

Pierre Moscovici — Francúzsko — hospodárske a menové záležitosti, dane a colná politika

Tibor Navracsics — Maďarsko — vzdelávanie, kultúra, mládež a šport

Günther Oettinger — Nemecko — digitálna ekonomika a spoločnosť

Christos Stylianidis — Cyprus — humanitárna pomoc a krízové situácie

Marianne Thyssenová — Belgicko — zamestnanosť, sociálne otázky, zručnosti a pracovná mobilita

Karmenu Vella — Malta — životné prostredie, námorné záležitosti a rybolov

Margrethe Vestagerová — Dánsko — konkurencieschopnosť

(spravodajca TASR Jaromír Novak) zsl

REKLAMA

REKLAMA