Lídri EÚ pod tlakom europarlamentu musia nájsť podobu sedemročného rozpočtu

Brusel 7. februára (TASR) – Dnes sa začína v poradí už druhý rozpočtový summit EÚ. Cieľom európskych lídrov, ktorí sa stretnú v Bruseli, je dohodnúť sa na konečnom tvare sedemročného programového obdobia, ktorý bude určovať chod únie do konca tohto desaťročia. Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, ktorý povedie rokovania, do poslednej chvíle tají nové číselné návrhy potrebné na dosiahnutie kompromisu o rozpočte.

Podľa správ z diplomatických kuloárov EÚ by počas dvojdňového summitu malo dôjsť k ďalším škrtom vo viacročnom finančnom rámci na roky 2014 až 2020. Hovorí sa o sume do 30 miliárd eur, o ktorú má byť zoštíhlený návrh z novembrového summitu. Ten bol vo výške 971,9 miliardy eur.

Podľa indícií z diplomatického prostredia nové škrty by mali zasiahnuť viacero rozpočtových oblastí. Ubrať sa má z niektorých vedeckých projektov ako napríklad Galileo a ITER, niečo pôjde na úkor malých a stredných podnikov, siahnuť by sa opäť malo aj na kapitolu bezpečnosť a občianstvo a globálne aktivity únie. Viaceré členské štáty tlačia na Európsku komisiu, aby pristúpila na ďalšie dôrazné škrty v administratíve. Komisia sa tomu bráni a poukazuje na to, že administratíva patrí medzi percentuálne najmenšie položky eurorozpočtu – 6,4 % podľa posledného návrhu Van Rompuya.

Škrtať by sa podľa všetkého nemalo v kohéznej politike a poľnohospodárstve. Otázne je, nakoľko nové úspory, ak ich vôbec štátnici schvália, postihnú národné alokácie pre jednotlivé členské štáty, čiže komu sa koľko uberie.

Na rozdiel od prvého, novembrového summitu o rozpočte únie, na ktorého práce štátnici nadväzujú, sa tentoraz lídri EÚ dostali pod čoraz silnejší tlak Európskeho parlamentu (EP).

Europoslanci v stredu (6. 2.) varovali členské štáty EÚ, aby nezneužili hospodársku krízu ako zámienku na presadenie prehnaných úsporných opatrení počas nasledujúcich siedmich rokov. A predseda EP Martin Schulz dôrazne varoval, že nepodpíše rozhodnutie o rozpočte, ktoré by viedlo k deficitu. Bojkot europarlamentu je reálny, nakoľko bez jeho odobrenia rozpočet nemôže byť prijatý.

Novým momentom na summite určite bude Van Rompuyova iniciatíva na prijatie nového finančného nástroja na boj proti vysokej nezamestnanosti mladých Európanov. Nie je známe, odkiaľ a koľko miliárd eur na to chce vyčleniť, možno však predpokladať, že na to získa dostatočnú podporu členských štátov.

Lídri EÚ si dobre uvedomujú, že prípadný neúspech rozpočtového summitu by mal ďalekosiahle následky. Ďalšie vrcholové stretnutie o rozpočte by sa zrejme konalo až na budúci rok po voľbách do europarlamentu. To znamená, že by únia začala nové sedemročné obdobie na základe rozpočtového provizória a ohrozilo by to najmä "veľké" politiky únie v oblasti čerpanie fondov pre poľnohospodárstvo a kohéziu. Politici hovoria, že budúci rozpočet bude nástrojom pre východisko z krízy. Nedohoda by tento nástroj spochybnila.

Okrem toho by neúspech summitu bol nesmierne zlým signálom pre ostatný svet. Trhy by zareagovali oslabením eura, nedohoda by bola signálom o nemožnosti Európanov dospieť ku kompromisu, čo by naštrbilo imidž EÚ ako globálneho hráča.

(spravodajca TASR Jaromír Novak) gl

REKLAMA

REKLAMA