Lídri eurozóny majú trojbodový záchranný plán a ešte veľa práce do stredy

Brusel 23. októbra (TASR) – Chceme silnejšiu Európu, dôraznejšie práva zasahovať keď bude treba a preto zmena základných dohôd o Európskej únii by nemala byť tabu, povedala dnes večer po ukončení summitu eurozóny nemecká kancelárka Angela Merkelová, čím v kocke zhrnula to, na čom sa zhodli lídri EÚ a eurozóny. Zhodli sa predovšetkým na potrebe mať plán všeobecnej zhody do stredajšieho večera, keď sa stretnú opäť na ďalšom summite eurozóny.

Podľa Merkelovej do stredy, keď sa v Bruseli uskutoční budú ďalší summit eurozóny, budú pokračovať technické debaty zúčastnených strán, aby sa dotiahli potrebné detaily, napríklad o tom, ako má vôbec fungovať dočasný euroval ako nástroj v rukách európskych politikov a medzinárodných finančných inštitúcií.

Merkelovej tvrdenia o expertných rokovaniach naznačujú, že najskôr ministri financií eurozóny, takzvaná euroskupina, ktorí sa v Bruseli stretnú v utorok a o deň neskôr aj "financministri" všetkých členských štátov EÚ (ekofin) budú mať plné ruky práce, aby sa v stredu večer účastníci summitu eurozóny mohli už bez väčších prekážok dohodnúť na finálnom a definitívnom riešení pre dlhovú krízu v Európe.

Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso ešte počas summitu eurozóny vyhlásil, že Európa by si mala z tejto krízy zobrať vážne ponaučenie pre budúcnosť.

"Verím, že môžeme využiť túto krízu ako príležitosť pre obnovu," povedal Barroso pred európskymi lídrami, ktorým predstavil návrhy Európskej komisie na zabezpečenie rastu európskeho hospodárstva.

Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová, ktorá sa taktiež zúčastnila na summite eurozóny, povedala, že európski lídri dosiahli pozoruhodný pokrok v rozhovoroch o prekonaní eurokrízy, ale ešte stále sú otázky, ktoré musia do stredy doladiť.

"Je to ozajstný pokrok. Zostáva ešte urobiť veľa práce, ale dá sa povedať, že mierime do správneho cieľa," povedala šéfka MMF po ukončení summitu eurozóny.

Lídri eurozóny sa dnes dohodli na trojbodovom pláne na riešenie krízy, ktorý zahŕňa rekapitalizáciu európskych bánk, navýšenie dočasného eurovalu v hodnote 440 miliárd eur a odľahčenie štátneho dlhu Grécka odpustením ďalších pôžičiek zo strany komerčných bánk, ktoré si tak budú musieť pripísať väčšie straty ako sa pôvodne predpokladalo.

Na záverečnej spoločnej tlačovke predsedu EK Barrosa a predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya odznela aj otázka, ktorá predtým rozhádala francúzsko-nemecký tandem a to, či do tohto záchranného programu bude priamo zahrnutá aj Európska centrálna banka (ECB). Van Rompuy na to odpovedal šalamúnskym spôsobom, že existuje široká škála možností, ktorá zahŕňa aj účasť ECB, či už celkovú alebo čiastkovú, ale že by bolo nesprávne povedať, že ECB nebude do ničoho zapojená.

Van Rompuy zároveň dodal, že lídri eurozóny sa na dnešnom summite v podstate dohodli na dvoch modeloch navýšenia Európskeho fondu finančnej stability (EFSF), čiže dočasného eurovalu, pričom sa stále dolaďujú detaily ako by to malo vyzerať v konkrétnej rovine.

"Môže sa ale stať, že budeme kombinovať oba zvolené modely a dosiahneme tak želaný kumulatívny efekt," povedal predseda Európskej rady o rokovaniach na tému posilňovania eurovalu.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)

REKLAMA

REKLAMA