Lisabonská zmluva nepredvída odchod z eurozóny

Brusel 3. novembra (TASR) – Opustiť eurozónu vôbec nie je ľahké. Lisabonská zmluva, považovaná za akúsi "ústavu" Európskej únie to vôbec nepredvída. Uviedla to dnes tlačová agentúra DPA v reakcii na pravidelný brífing hovorcov Európskej komisie s novinármi, na ktorom dnes informovali, že odchod niektorej členskej krajiny z eurozóny by zároveň znamenal aj jej odchod z Európskej únie.

Lisabonská zmluva podrobne vysvetľuje prístupový proces do EÚ a poukazuje na všetky druhy zodpovedností, ktoré musia prijať krajiny pred vstupom do EÚ a do menovej únie. Nikde však na stovkách strán tejto zmluvy sa neuvádza ako niektorý člen eurozóny môže opustiť toto združenie bez toho, aby bol z neho vylúčený. Opustiť jednotnú menu euro vôbec nie je ľahké, píše DPA.

"Európski lídri doteraz odmietali odchod Grécka z eurozóny. To sa však zmenilo," cituje agentúra slová analytika finančnej inštitúcie ING v Belgicku Carstena Brzeského, odborníka na európsku menovú úniu, ktorý predtým tri roky pracoval pre Európsku komisiu. Podľa neho sa po oznámení gréckej vlády o vypísaní referenda kvôli odobreniu programu pomoci z októbrového summite eurozóny veci zmenili a nastal čas zmeniť pravidlá hry. Nielen pre Grékov, ale pre celú eurozónu. Nič na tom nemení fakt, že grécky premiér Jorgos Papandreu dnes na summite skupiny G20 oznámil, že sporné referendum sa nakoniec pravdepodobne konať nebude.

Možnosť opustiť Európsku úniu je zakotvená v článku 50 Lisabonskej zmluvy, uvádza DPA. Podľa tohto článku sa každý členský štát v súlade so svojimi ústavnými ustanoveniami môže rozhodnúť pre opustenie únie po predošlej dohode s EÚ. V prípade eurozóny je to o čosi komplikovanejšie. Európska centrálna banka (ECB) vypracovala v roku 2009 pracovný dokument, podľa ktorého je odchod z eurozóny možný, ale iba po dosiahnutí zložitých zákonných a praktických opatrení, pripomína Brzseski. To podľa neho v praxi znamená, že vôľa členských krajín dobrovoľne opustiť eurozónu je prakticky nulová.

Na druhej strane však finančný analytik pripúšťa možnosť, že "kde je vôľa, tam je aj cesta," a európski lídri unavení gréckou neústretovosťou sa môžu pokúsiť hľadať cestu ako vyčleniť Grécko z eurozóny.

Iný prípad by bol, ak by sa Grécko dobrovoľne rozhodlo pre opustenie klubu "sedemnástky" používajúcej euro, upozornil Brzeski. Ani v tomto prípade však nikto nevie, aké by pre EÚ a eurozónu boli dôsledky tohto kroku. Atény by s istotou prestali dostávať záchranné miliardové balíčky nevyhnutné pre zabezpečenie chodu štátu a vyplácanie miezd a dôchodkov. Reinkarnácia národnej meny, drachmy, by zároveň vôbec nedokázala zaistiť splácanie existujúcich dlhov a úrokov.

Je tu ešte jedna možnosť, že by sa Grécko zaradilo medzi tie krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ ani eurozóny, ale používajú euro, lebo nemajú svoju národnú menu. Ide o krajiny ako Andorra, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora a Kosovo. To sú ale malé krajiny s malým počtom obyvateľov a nevýznamným ekonomickým dopadom pre Európu. V prípade desaťapolmiliónového Grécka je to podľa analytikov iné a z dlhodobejšie hľadiska je používania eura ako cudzej meny neudržateľné.

(spravodajca TASR Jaromír Novak) cve

REKLAMA

REKLAMA